Foto: Pravda - Ivan Majerský
Pivo je napríklad vykúpením i po odbornej degustácii vína. Pije sa pri takejto príležitosti v Madride, Porte, Bruseli, Berlíne, vo Verone i v argentínskej Mendoze. Nie však v Paríži. V Paríži východnej Európy, v Bukurešti, však áno. Strávil som tam nedávno zopár dní a týmito riadkami to potvrdzujem.
Štyri dni sa tvrdo pri víne pracovalo a potom prišiel pohár piva ako zjavenie. Pivo zahasilo smäd a zmenilo i reakciu v papuľke. A potom sa šlo na obed. V ľudovej reštaurácii La Mama podávali jednoduché a lacné papaničky. Mohli ste si vybrať. Rumunský „snicel“ so zemiakovým pyré, aradský „gulas“ s bielym chlebíkom, grilované kuracie stehienko s kostičkou v alobale, kapustové holúbky „sarmale“, odvodené od balkánskej sarmy.
Všetko bolo voňavé a chutné, všetko šlo hladko dolu krkom. Možno i vďaka pivu, domácemu i licenčnému z Dánska. Jedno i druhé sa čapovalo vo štvordecových pohároch alebo podávalo v tretinkových fľašiach. Moky to boli výborné. Voňali po slade i po chmeli, vzhľad mali reduktívny a osviežujúce bublinky kvasného oxidu uhličitého boli maličké.
Dopil som „tuborg“ a objednal si ešte pohár domáceho „Ciuc“. Omočil som pery v hustej pene a „vciucol“ do seba dva glgy domáceho jantáru. Reklama, nereklama, bolo to dobré pivko...
Diskusia k článku