Čas sa nedá zastaviť, ale možno sa inšpirovať nápadmi, ktoré zrodila uplynulá doba. Boli naozaj originálne, preto po nich siahajú módni tvorcovia, dizajnéri automobilov aj vinári. Dôležité je, aby sa bolo o čo oprieť. Takých vinárstiev je na Slovensku ako šafranu. O tradícii síce všetci radi hovoria, ale kde je?
V Topoľčiankach nemusia fabulovať, v roku 1933 začali Vínne sklepy hostinských, vari najlepší českí negocianti – obchodníci s vínom – predávať víno z prezidentskej pivnice Chateau Topoľčianky. Na etikete sa vynímalo krásne v kroji oblečené dievča s pohľadom upretým na topoľčiansky zámok, v ktorom, vedela to celá republika, oddychoval každé leto prvý československý prezident Tomáš G. Masaryk. Veľkoleposť dodala etikete i vínu panoráma Vysokých Tatier.
Šlo o pozoruhodnú dobovú českú predstavu o Slovensku. Fľaša s príťažlivou etiketou evokovala krásnu krajinu, v ktorej sa rodilo vynikajúce červené víno. Marketing Vínnych sklepov hostinských si dal záležať na tom, aby zvýraznil výnimočnosť slovenského vína. Červenú Vatru prirovnal k najlepším vínam z Burgundska, a keďže fľašu predával po 20 korún, dával najavo, že ide naozaj o exkluzívne víno z prezidentskej pivnice.
Prameň skvelého červeného vína z Topoľčianok nevyschol. V najlepších topoľčianskych viniciach vysadili po roku 2000 dnes mimoriadne úspešné modré muštové odrody Dunaj, Váh, Hron, Nitriu, ktoré ponúkajú v limitovanej retroedícii. Ide o unikátnu produkciu vín, ktorým, ako zdôrazňuje obchodný riaditeľ Vinárskych závodov Topoľčianky Samuel Waldner, venujú individuálnu starostlivosť vo vinohrade aj v pivnici.
Poklona tvorcom vína
Kvarteto červených vín vyšľachtila ešte v minulom storočí Dorota Pospíšilová. Slávna šľachtiteľka sa tohto roku dožila 95 rokov a takmer po toľkých rokoch prichádza na trh Chateau Topoľčianky s aktuálnou kolekciou Retro. Je svojráznou poklonou šľachtiteľke, ktorá vyriešila najväčší vinársky rébus Slovenska. Krajina s expresívnymi bielymi vínami, ktoré sa opierajú o živé kyselinky, mala problém s výrobou červených vín. V jeseni im chýbalo slnko a cukor v bobuliach.
Odpoveďou Doroty Pospíšilovej na to boli modré rieky. Skúšali ich v južnoslovenskom Strekove pod dohľadom inej veľkej postavy slovenského vinohradníctva Ondreja Korpása, čerstvého osemdesiatnika. V najlepších červených vínach z Topoľčianok sa zbiehajú ľudské osudy. Víno je a bolo vždy príbehom, ktorý písala nielen príroda, ale aj ľudia, čo s ňou viedli dialóg.
Na počiatku sú, samozrejme, šľachtitelia, ale potom k slovu prichádzajú vinohradníci a vinári, ktorí sprístupnia víno ľuďom. V Topoľčiankach má pod palcom pestovanie aj spracovanie štvorice modrých riek Karol Lumnitzer, výrobný riaditeľ Vinárskych závodov. Vraví, že odrodám vybrali najlepšie polohy – sú vysadené na hone Dolné a Nad kostolom. Pre oba vinohrady sú typické ťažké pôdy, v ktorých sa novošľachtence dobre cítia.
Nepísaným kráľom slovenských červených je Dunaj. Bol uznaný už v roku 1997, pestovatelia s ním majú najviac skúseností a spomedzi všetkých vín je aj najžiadanejší. Má dobre zapamätateľné meno a vynikajúce výsledky doma aj v zahraničí. Urobil Chateau Topoľčianky meno na AWC Vienna, aj na Vinalies Internationales tohto roku, kde získal veľkú zlatú medailu, čo potvrdil aj titulom šampióna v tohtoročnom Národnom salóne vín.
Lahodné, mäkké a s iskrou
Ako vidno, Dunaj z retrokolekcie prináša rad dôkazov potvrdzujúcich, že ide o výnimočné víno. Zaujme svojou farebnosťou, je granátovočervený s jemným rubínovým lemom. Vo vôni je poctivý slivkový lekvár, aký vedeli urobiť naše staré mamy, a v pozadí cítime tóny zrelých čerešní a višní. Len s vínom sa môžeme vrátiť k chuti ovocia, v ktoromkoľvek ročnom období. Zážitok podčiarkne zamatová chuť.
Ako sa dorobí takéto víno? Karol Lumnizer vysvetlí, že tajomstvo je v reze, na ťažni ponechávajú šesť až osem očiek, a keďže Dunaj má tendenciu sprchávať, treba kry pred a po kvitnutí podporiť mikroživinami dodanými na list. Opäť sa raz potvrdzuje, že víno sa rodí vo vinohrade.
V pivnici si tiež vyžaduje citlivú opateru. Jednak treba mať pod kontrolou kvasenie, dobre premiešavať matolinový koláč, aby došlo k čo najlepšej macerácii všetkých cenných látok do rodiaceho sa vína. Víno dozrieva v najlepších francúzskych barikových sudoch.
Spomeňme si na moment, ktorý zdôrazňovali už pred sto rokmi pražskí hostinskí: slovenské červené sa vyrovná francúzskym vínam.
Dunaj, práve tak ako jeho súrodenci dávajú vína kabernetového typu. Cabernet Sauvignon, najrozšírenejšie červené víno na svete nevedelo na Slovensku dozrieť, pokým neprišlo globálne oteplenie. To ešte viac zdvihlo potenciál nových slovenských odrôd, sú schopné naakumulovať 24–25 stupňov cukru, čo umožňuje vyrobiť skutočne mohutné teplé hrejivé, a pritom hodvábne jemné vína. Pravda, pokiaľ sa ich dotkne skúsená ruka.
Obchodný riaditeľ Samuel Waldner medzitým zalistuje v archíve a vytiahne dobovú charakteristiku červeného vína zo Chateau Topoľčianky predávanej v roku 1933. Porovnajme ju s Dunajom. „V symbolickom názve tohto vína sú jeho vzácne vlastnosti – lahodné a mäkké ako slovenská duša, iskra, farba a oheň, to všetko sa spája v jediný harmonický celok, na ktorý sa nezabúda a s obľubou sa znovu a znovu vyhľadáva.“
Tak ponúkali víno z Topoľčianok pražskí hostinskí. Uznajme, vedeli zaujať. Jedno však netušili, že značkovú Vatru raz nahradia originálne slovenské modré muštové odrody.
Príbuzní a predsa originálni
Spolu s Dunajom dáva kolekcia retro do pozornosti aj jeho tri prítoky Hron, Nitriu a Váh. Zaujímavé pri týchto odrodových vínach je, že ide o krížence Castets a Abouriou noir. No tak ako traja súrodenci aj táto trojica má svojský prejav. Vo Váhu sa objavujú v chuti prezreté čerešne a černice s tónmi horkej čokolády a jemnej vanilky, Hron chutí ako zrelá slivka a čokoláda, Nitria pridá chuť čiernych ríbezlí, vo vôni má ľahké likérové pozadie. Sú si podobné a predsa každé iné. Tak to má byť. V každom víne predsa hľadáme originálny prejav.
Protipólom červených vín je v edícii retro biele polosladké víno Rizling vlašský, cibebový výber, biele, polosladké, s chráneným označením pôvodu. Vyznačuje sa pomerne vysokými kyselinami a sviežosťou. Zrecí potenciál 3 roky. Víno pritiahne pozornosť nádhernou zlatožltou farbou so zeleným odleskom. V bukete sa prelínajú príjemné tóny broskýň, egrešových listov a medovky, s kvetinovo-orieškovým záverom. Chuť je elegantná, plná so sviežou dochuťou zrelých egrešov.
Ide o víno s nízkym obsahom histamínu vhodné aj pre ľudí trpiacich histamínovou intoleranciou. Celý proces výroby bol veľmi čistý a kvasenie zastavili v správnom čase, aby sa nezačal tvoriť histamín. Preto je hladina histamínu veľmi nízka, až nulová.
Etiketa ako raritná známka
Ako predstavovali biele víno z Topoľčianok v roku 1933? Vinné sklepy hostinských akcentovali, že biele Chateau Topoľčianky „bolo vypestované z najlepších odrôd v štátnych viniciach v Topoľčiankach, že víno je zlatožltej farby, jemne harmonickej vône a charakteristickej chuti. Pre tieto vlastnosti je odborníkmi kvalifikované ako víno moselské.“
Mimoriadne dôležité bolo uviesť ekvivalent iného známeho vína. Rizling rýnsky z povodia Mosely bol dostatočne známy a slávny, aby milovníci vína pochopili, čo im ambiciózni hostinskí na vínnom lístku ponúkajú, keď si vyberú slovenské vína z Topoľčianok. Inak v kolekcii retro staršieho vydania by sme našli aj Rizling rýnsky víno s petrolejovým nádychom. Raritka. Alebo aj skvelé Chardonnay.
Vráťme sa ešte na chvíľu k etikete retrovín, ktorá prenáša súčasníka do čias I. ČSR. S odstupom jedného storočia by zrejme nikomu nezišlo na um orámovať etiketu slovenskými veľhorami. Topoľčianske vinice chránia zo západnej strany pohorie Tíbeč a z juhovýchodu Pohronský Inovec. Lenže tak ako na poštovej známke aj klamy majú svoju hodnotu, v prípade retra mimoriadnu. Etiketa pripomína atmosféru doby, jej náladu aj vtedajšie až infantilné predstavy Pražanov o Slovensku.
Lenže súčasne zdôrazňuje to najdôležitejšie posolstvo, ktoré pravdivé bolo a zostalo: Víno zo Château Topoľčianky bolo a je vynikajúce, výnimočné, ojedinelé. Ojedinelá kolekcia retrovín je toho dôkazom.
Diskusia k článku