Fedor Malík:
Pescado salado

Fedor Malík, 14. júna 2011     2 minúty čítania

Sedel som pod tisícročným „dračím stromom“ starých Guanchov a bol som unavený.


Foto: Pravda - Ivan Majerský

Fedor Malík


Celé predpoludnie som sa túlal chotárom Icod de los Vinos. Starobylé mestečko, posadené pod sopkou Pico del Teide, malo úžasné čaro. Búšiaci Atlantik, sosnové lesy, stovky hektárov záhrad, viníc a banánových plantáží.

Raj na zemi, v ktorom sa darí aj dobrému vínu... Dievčatá v enotéke La Casa del Drago mi dobre poradili. Najlepšie víno na okolí má vraj Antonio Fernando Gonzales. Pozri recepty na tému Páli ako hrom Do jeho bodegy Cueva del Rey som šliapal dobrú hodinu. Oplatilo sa. Jeho vína mi chutili. Listán blanco i Listán negro boli viac ako príjemné médiá. V bruchu mi začalo škvŕkať. Fernando, učiteľ španielčiny na dôchodku, pružne zareagoval.

O pol hodiny bola na stole horúca tenerifská špecialita, pescado salado. Horúca voda, kusisko vysušenej nasolenej tresky, hodne sladkej papriky, zopár zemiakov, domáci vínny ocot. Nuž a keď to už bolo na tanieri, Fernando skočil do záhrady a priniesol zopár čili papričiek.

Natenko ich nakrájal a rybu nimi posypal. Ústa mi horeli a on sa rehlil ako divý kôň. Biely Listán nezaberal, čierny však postupne utišoval moju pálivú bolesť. Jedna fľaša však nestačila.

Fernando sa zľutoval a otvoril vzácny autochtónny Negramoll. Nuž, páni, také hutné a adstringentné červené som už dávno nemal v pohári...




Diskusia k článku

kuchticka
Pan Malik, tak to blanco bych iba ochutnala, to negro bych si dala za pohar, ale to makke tmavocervene bych si nechala i priliat. Iste by mi chutilo i bez tej feferonky.






 



TOPlist