V posledný rok tohto krviprelievania padol kdesi v Haliči. Rózka naložila drobčatá na rebriniak a putovali späť do Modry. Na Čataj však nikdy nezabudli. Možno i vďaka babkinej kuchárskej knihe, v ktorej bola fúra čatajských receptov. Babka nebola síce bohvieaká kuchárka, ale v niečom bola dobrá. Varila a piekla z miestnych zdrojov a milovala malokarpatskú kuchyňu. Rascovú „poléfku“, krupičné slíže, makové lokše, plnenú „slépku“, gaštanovú roládu a orechové praclíky.
Recept na prípravu praclíkov bol stopercentne čatajský. Väčšinou to boli praclíky v slanom predvedení. Babka ich však pripravovala i na sladko. Štyridsať deka múky (bohužiaľ v tom čase bezlepková nebola), dvadsať masla, desať cukru, dva žĺtky a dvadsať deka mletých lieskových orechov. Dobre vymiesila cesto a rozvaľkala ho na šúľance dlhé ako topánka. Konce každého šúľanca uchopila a pretočila oproti sebe do tvaru okuliarov. Potrela ich rozšľahaným vajcom, posypala ešte nasekanými orechmi a piekla v rúre pekne do zlata.
Bola to dobrota nad dobroty. Spomínam na tie časy a je mi akosi smutno. I vám?
Toto vsetko patri k denodenemu zivotu nas vsetkych. Pan Malik, rada citam vase recepty a ine zazitky z degustovania vinnych mokov.
Prepacte ak robim pravopisne chyby - nemam dostatok vyucby slovenskeho jazyka. '
A praclíky skúsim na sladko, orechové má muž rád.
Este raz vdaka panu Malikovi, tie jeho recepty zo zivotami mi lahodia na dusi i na jazyku.
@Chorvatka , moja mama ich tiež robila výborné, naslano, okrem brata, ten jediný si ich sladil. Ale kapustu postrúhala najemno na struháku a podusila na masti a cukre ( na karamele), trochu osolila a okorenila čier. ml. korením, potom do nej vmiešala uvarené fliačky ( šikmo krájané).