Je to pravda odveká, že víno sa rodí vo vinohrade. Vlani sa na trhu objavili nové vína s výraznou etiketou podčiarkujúcou ich spätosť s prírodou. Tento vzťah ilustrujú štebotajúce spevavce ako dôkaz čistoty prostredia zrodu vína. Obnovené vinice v Novej Vieske prechádzajú obdobím tzv. konverzie, teda samoočisty pôdy. Cieľom je ekologická produkcia hrozna a z neho víno, ako ho stvorili príroda a múdrosťou času a poznania obohatení vinohradníci a vinári.
Návrat k prameňom prírody nie je ničím novým. Akoby šlo o vzburu proti technológiám, no v skutočnosti ide skôr o hľadanie pravej podoby vína, teda o protest proti technologickým skratkám prinášajúcim na prvý dojem a ochutnanie krásne víno. To však, ako vraví Pomfy, dlho nevydrží a nadýchaná vínna kráska vädne.
Paňou vína je vinica
Rodák z Vinosadov má dnes 45 rokov, za sebou dobu mladíckeho buričstva a 23 rokov prozaickej vinárskej praxe. Práve ona ho priviedla k snahe formovať víno originálne od okamihu založenia vinice cez rôzne fázy dospievania vinohradu až po tvorbu vín ovplyvnených ročníkom a rastúcou ľudskou skúsenosťou.
„Naše vinohrady prichádzajú na trh s vínom, ktoré má odzrkadľovať potenciál správne vybraných odrôd pre dané územie. Víno, z ktorého čnie nezameniteľná pečať prostredia. Ponukou reagujeme na klimatickú zmenu, pretrvávajúcu pandémiu, a pritom sa usilujme nenápadne formovať vkus ľudí,“ načrtáva filozofiu Vinárstva Naše vinohrady Martin Pomfy.
Pomfy sa netají tým, že Naše vinohrady zakorenili v jednom z najperspektívnejších vinohradníckych rajónov Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti – v Strekovskom. Okolie Strekova spoznával dlhé roky, keď sem chodil nakupovať hrozno. Zistil hodnotu jednotlivých vinohradov, prenikol do tajomstiev územia aj do pradiva komplikovaných vlastníckych a užívateľských vzťahov.
Keď krajina prejde najprv kolektivizáciou, vybuduje veľké vinohradnícke družstvá a štátne vinárske závody, a potom po 40 rokoch sa usiluje vrátiť pôdu a obnoviť roľnícky a s ním aj vinohradnícky stav, odrazu sa vynorí nielen netušené množstvo nadšencov, ale aj úskalí.
Pomfy vyrastený vo Vinosadoch privoňal k vínu ešte v detstve. Každý dvor a humno v obci zloženej z Veľkého a Malého Tŕnia (predtým Kočišdorf a Trlinok) končili vo vinohrade. Nečudo, že víno podnikavého mládenca zlákalo. Lenže obmedzené investičné možnosti pod Malými Karpatmi, kde vinohradníci vedú nekonečný zápas s developermi o pozemky, Pomfyho rovnako ako mnohých iných Vinosadčanov, Pezinčanov či Modranov donútili vydať sa na juh Slovenska. Ako plynul čas, uvedomoval si, že je čas mať vlastný vinohrad a byť takpovediac pánom situácie.
„Sám by som plán, ktorý vo mne dlho driemal, sotva zrealizoval. Spoznal som sa s Mirom Fondrkom a spolu sme našli ľudí, prostriedky – úvery aj spôsob, ako zakotviť na južnom Slovensku, aby sme realizovali vinárske sny. Pravda, život, každý to pozná z vlastnej skúsenosti, prináša korekcie. Nevyhli sme sa im ani my, ale základný projekt Vinárstva Naše vinohrady opierajúci sa vlastné kvalitné surovinové zázemie sa už mení na skutočnosť,“ opisuje svoj príbeh Martin Pomfy.
Súradnice dobrej polohy
Kde leží Nová Vieska? Na z roka na rok teplejšom juhu Slovenska, zhruba v polovici cesty medzi Novými Zámkami a Štúrovom. Jej chotár susedí so strekovským a ten zasa s rúbanským. Vinohradníci vedia, že ide o jedny z najcennejších vinohradníckych polôh Slovenska. Navzájom sa v detailoch líšia, ale veď práve o ne ide vo víne.
Francúzske apelácie sú toho dôkazom, vychádzajú z terroiru, ktorý je veľkou množinou nenapodobiteľnej kombinácie pôd, často sa meniacich aj na jednom pozemku, mikroklímy ovplyvnenej expozíciou, ale aj nadmorskou výškou, lesíkmi, potokmi, vodnými nádržami či močiarmi, ktoré ohraničujú vinohrady.
V Novej Vieske nachádzame Parížske močiare. Nielen ich meno je nezabudnuteľné, rovnako aj botrytický odtlačok, ktorý dávajú bobuliam zrelého hrozna. Botritída je ušľachtilá pleseň, vo víne niečo vzácne.
Pomfy ešte predtým, ako sa definitívne rozhodol spojiť svoj osud s Novou Vieskou, prechodil pôvodnú družstevnú vinicu poskladanú z vinohradov malých roľníkov krížom-krážom. Hodnotu a možný potenciál vinice najlepšie spozná vinár, keď vyrobí z hrozna víno. Vinosadský vinár urobil niekoľko "štichprób“, ktoré ho presvedčili, že sa môže pustiť do životnej investície.
O kúpe 120-hektárového vinohradu sa toho nahovorilo veľa. Nuž reči sa hovoria a chlieb sa je. Pomfy, Fondrk, ale aj hlavný vinohradník Tomáš Javorka, rodák z Rubáne, či pivničný majster Adam Repa, ktorý spracúva úrodu hrozna v novom vinárskom závode v Nových Zámkoch, sú piliermi projektu. Akýmsi katalyzátorom profilácie vinohradov a vína z neho je diskusia, ale niekto musí prijať napokon rozhodnutie a zodpovednosť. Tú na seba vzal Martin Pomfy.
Sedemdesiat sukní mala
Vkročme s ním do rýchlo sa meniaceho nového vinohradu. Už to nie je vinica založená v časoch družstva, ale na troch štvrtinách výmery ju obnovili. Nájdeme tu ešte starú výsadbu tramínu, žiaľ, ako je typické pre staré družstevné výsadby, čo prešli divokými transformačnými časmi, starostlivosť o ne upadla, veľa krov vypadlo, a tak, hoci tramín rodí dobré víno, pôjde von. Kry, čo prežili, sa nemajú o čo oprieť, staré agátové koly, základ opornej konštrukcie, odhnili.
Pomfy ukazuje novú výsadbu s rýnsko-hesenským vedením. Na kroch je menší počet strapcov, zmizla stará záclona, ktorá bránila slnku poláskať bobule lúčmi. Medzi rečou prehodí, že keď sa ponechá Cabernet Sauvignon silno zalistený, je skôr ríbezľový, keď sa čiastočne "odlistí“, má chuť jahôd. Jednoduchá ukážka toho, ako vinohradník aktívne tzv. zelenými prácami ovplyvní aromaticko-chuťový profil vína. Možnosť dopestovať si hrozno podľa vlastného uváženia je na nezaplatenie.
Na aké odrody stavili Naše vinohrady? Spomedzi bielych nájdeme odrody z Burgundska Pinot gris a Chardonnay, ale aj ďalšiu svetoznámu odrodu z Francúzska Sauvignon (blanc), z novošľachtencov slovenský Devín a moravskú Pálavu aj v Tokaji pestovaný Muškát žltý. Potom upriami Pomfy pozornosť na Rizling rýnsky. Túto odrodu pestujú Naše vinohrady aj v Rubáni na Malom vrchu. Neskrýva, že je to jeho miláčik.
„Objavujú sa v ňom nádherné lipovo-medové tóny. Keď porovnávam polohu v Novej Vieske s rubánskou, zdá sa mi, že ,ryňák’ z Viesky napĺňa ideál tejto veľkej odrody,“ neskrýva nadšenie z toho, že vinica nesklamala. Jej pôdne zloženie pripomína ženu, ktorej sa pod sukňou ukrýva niekoľko spodničiek.
„Máme tu osem rôznych pôdnych profilov, ich spoločným menovateľom je dostatok vápnika, ktorý vyzbrojuje naše vína sviežimi kyselinami, Rizling rýnsky je toho dôkazom. Celkove ide o mozaiku rôzne varírovaných ľahších, ťažších pôd, úrodnej ornice, hliny a piesku.“
Osobitosťou Novej Viesky je tvorba cibéb, za ktorými sú jesenné hmly vystupujúce z Parížskeho močiara. Spóry ušľachtilej plesne sa zachytávajú na bobuliach Rizlingu rýnskeho, Muškátu žltého, Devína, Dunaja. Francúzi sa hrdia vínom zo Sauternes, ale Slovensko má okrem Tokaja južanský priestor ovplyvnený veľtokom Dunaja, ktorý v minulosti vyformoval územie medzi ľavým brehom a Podunajskou pahorkatinou. Až teraz, ochutnávajúc vína s pozoruhodnou geologickou históriou, si uvedomujeme, aký dar nám príroda poskytla.
Červený vínny pól
Prehlbujúce sa otepľovanie mení Slovensko. Všetci si všimli, že kukurica rastie už pod Vysokými Tatrami, ale aj zvyšujúcu sa kvalitu slovenských červených vín. Pomfy s Fondrkom reagovali tým, že rozširujú v Novej Vieske zastúpenie modrých odrôd. Sú na polovici výmery! Nájdeme tu chýrne odrody z Bordeaux – Cabernet Sauvignon, Cabernet franc, Merlot. Pomfy koketuje s myšlienkou vysadiť ešte južanskejšie odrody – Carménėre či Syrah. Pravdaže, sú tu slovenské novošľachtence ako Dunaj, Hron, Nitra, ktoré prešli zaťažkávacími skúškami v strekovsko-rubánskom vinohrade pod dohľadom Ondreja Korpása.
Ešte pred desiatimi, celkom určite pred dvadsiatimi rokmi sa hľadelo na červené víno na Slovensku s dešpektom. Lenže medzi rokmi 1990 až 2020 došlo k výraznému otepleniu, objavili sa letá s 33 až 35 stupňovými horúčavami a k tomu aj, isteže nie vždy, oveľa slnečnejšie jesene. Preto Naše Vinohrady v Novej Vieske otáčajú kormidlo smerom k červenému vínnemu pólu.
Dobré víno potrebuje čas, tak ako ho potrebuje vinica, v ktorej sa rodí. Ide o to, že vinica nemá rada násilie a nedočkavosť. Nedávno svet opustila Edita Gruberová, operná diva s udivujúcim koloratúrnym sopránom. Uchovala si ho po celé desaťročia. Ako je zázračne kolorovaný hlas dielom dvoch malých svalov v hrdle, tak je víno nielen dielom výnimočného prostredia, ale aj človeka, ktorý ho obhospodaruje. „Nepresiľte si hlasivky v mladosti,“ znie odkaz Edity Gruberovej. A „nebuďte nedočkavými pri mladej vinici“, vraví zasa Martin Pomfy.
Momentálne sú úrody v Našich vinohradoch na úrovni štyroch ton priemerne po hektári. „Ide o to, aby kry riadne zakorenili, drevo – teda kmienok od zeme po vodiaci drôt – spevnelo. Keďže chceme mať štatút biovinohradu, nepoužívame herbicídy, ale plečky, motyky, samozrejme, rez nepreťažujúci očkami rodiaci ker. Chceme a máme zdravé hrozno, aj preto je vo vínach nízky obsah histamínu,“ hovorí Pomfy.
Nie pred očami, na jazyku
Víno má jednoducho odkazovať na priestor a na ľudí, ktorí ho stvorili. Táto väzba nie je istá pri všetkých slovenských vínach. Iste aj chýrny Peter Lehman z Austrálie sa opiera o nakupované hrozno, vlastného má len tri percentá, ale na Slovensku pribúdajú podľa Pomfyho vinári ako huby po daždi. Registrovaných je už vyše 800, ale vinohradov je čoraz menej. Koľko vína má naozaj slovenský pôvod, keď výmera klesla z vyše 32-tisíc hektárov na 7 500 hektárov rodiacich vinohradov?
Potom Pomfy pripomenie, že domáce víno čelí výrazne silnejšie dotovanému zahraničnému vínu, čo skresľuje trh a predstavy o bohatstve vinárov. Zápas o budúcnosť vína je zápasom kruto existenčným, ale o život ide predsa človeku od prvej chvíle, ako sa narodí.
Aké sú vína z Našich vinohradov? „Sú ovocnejšie, ľahšie, priezračné svojím pôvodom, aromaticky a chuťovo ľahko čitateľné, pretože pochádzajú z mladého vinohradu. S každým pribúdajúcim rôčkom však budú plnšie, odovzdávajúc vínu tajomstvá priestoru, s ktorým sa postupne zžívajú, ako ľudia, ktorí ho obhospodarujú,“ opíše vína, ktoré ponúkajú pulty obchodných sietí, Martin Pomfy.
Súčasne pripomenie, že rozvíjajú aj líniu vín Via magna, ide o vína rubánskej vinice, ktoré vystihujú energiu a všetky krásne prejavy výnimočných ročníkov. Napríklad aj v takej zriedkavej bielej odrode Doroty Pospíšilovej, ako je Breslava. Potom Pomfy pridá dôležitú poznámku dokumentujúcu, že víno je stále napriek všetkým snahám vinohradníkov najmä dielom prírody.
„V chladnom ročníku sú lepšie skôr dozrievajúce odrody, naopak, vo veľmi teplom môže tieto odrody slnko spáliť. Vtedy sa zaskvejú v plnej nádhere neskoro dozrievajúce odrody,“ objasní závislosť kvality vína od tepla, chladu a množstva iných poveternostných faktorov Pomfy.
Na margo ročníka 2021 odznieva takáto charakteristika vín z Našich vinohradov: „Za dlhé roky to bude možno najlepší ročník pre biele vína, strapce červeného visia ešte vo vinici.“ (Bolo to uprostred októbra, ktorý doprial vinohradníkom pár skvostných dní babieho leta.)
Pomfy a všetci vinári tohto sveta píšu ďalšiu kapitolu do kroniky vína. Ten príbeh si možno prečítať, ale víno je vždy najlepšie ochutnať. V súlade s príslovím, že je lepšie jeden raz uvidieť, ako sto ráz počuť, platí vinárske úslovie: Lepšie jeden raz víno ochutnať, ako sto ráz čosi o ňom počuť.
Diskusia k článku