Foto: Pravda - Ivan Majerský
Biela smotanová držková polievka veľmi nechutila. Kapustné holúbky, tu nazývané „nadlacká sarma“, však chutili skvele. Vypýtal som si ešte jednu porciu. Potom sa podávala domáca zabíjačka. Trochu iná ako tá naša.
Pečená klobása, krúpové krvavnice, zemiaková kaša a nakladané zelené paradajky. Bolo to chutné. S hrkotom sa pozbierali taniere a už na stole rozvoniavali slávne „nadlacke“. Tu ich nazývajú „halušky“, vzhľadom sú to však naše parené buchty. Na spodku sú chrumkavo pripečené, vnútri bez ovocnej náplne a na povrchu s posýpkou. Makovou, bielou i modrou, orechovou, z vlašských alebo lieskových orechov. Posýpky bolo veľa a dezert to bol domácky excelentný. Dostal som naň recept a radu šéfkuchárky Karolíny.
Recept vám neprezradím, zloženie „de luxe“ posýpky však áno. Hodne, hodne mletých orechov a pomenej práškového cukru. Posypte „nadlacke“ a pokvapkajte ich medom. Najlepšie dolnozemským.
DU TE LA DRACU!
Ale, zrejme si mozeme uvarit (uparit) buchty parene a posypat tou jeho posypkou a mame to rovnake. Cirs!!!