Foto: Pravda - Robert Hüttner
Žiadne frankfurtské párky, bravčový rezeň, nedajbože sviečková omáčka. To by bol hriech nad hriechy! Židovská kuchyňa je racionálna a chutná. Hodne zeleniny, čerstvej, dusenej i pečenej, hodne ovocia, ale i priveľa sladkostí. Tým som sa vyhýbal. Zeleninové šaláty som si však nakladal ostošesť. Priam som ich vyhľadával. V kombinácii s rybami to bola delikatesná ponuka...
K obedu v lobby bare hotela som si objednal lososa so šalátom. Na stole bol za desať minút. Poriadny kusisko ružovej ryby a riadny kopec zeleného šalátu. Dosť nezvykle konštruovaného. Rukola, červená cibuľa, zrnká granátového jablka a plátky čerstvých šampiňónov. Bolo to skvelé. Možno i vďaka voňavému sauvignonu z Golanských výšin... Niekoľko dní mi ten losos „vŕtal“ v hlave. Pripravil som si ho na Nový rok doma. Bol zo škótskych „železitých“ chovov, balili ho v Írsku a na Slovensko ho doviezla poľská fi rma. Pripravoval som ho na elektrickom grile, pokvapkal hroznovým olejom, citrónom a posypal čerstvým kôprom. Nuž a šalát? Trochu iný ako ten jeruzalemský.
Chrumkavé pásiky „eisšalátu“, nasekaná vňať jarnej cibuľky, čierne olivy a pár cherry paradajok. Voňalo to, chutilo, bolo to omega–zdravé a bolo to pripravené za necelú štvrťhodinku...
Diskusia k článku