Foto: Pravda - Robert Hüttner
Fedor Malík
Dostaví sa hlad i smäd. Narodí sa ti vnuk, zomrie ti niekto blízky. Vždy sa to končí pri stole plnom dobrôt... Pozri recepty na tému Česká kuchárka Zúčastnil som sa niekoľkých karov, kde gastro -odobierka s nebohým nebola o nič chudobnejšia ako dedinská svadba. Ten posledný kar s moravským strýkom Milanom však nebol celkom taký.
Utreli sme si slzy, poďakovali sa pánovi dekanovi a s kamennými tvárami zasadli k smútočnému stolu. Strýko Milan bol fajn chlap. Spomínali sme ho a na tvárach smútiacich bolo čoraz viac slniečka.
Nosilo sa na stoly a dobrôt na tanieroch bolo čoraz viac. Všetko to bola práca vdovy Aničky. Chorľavá, no vydala zo seba všetko. Také plnené „bramborové“ knedle som už dávno nemal v papuľke.
Boli plnené zmesou údeného mäsa a opraženej cibuľky a poliate smotanovo–horčicovou omáčkou. Po slaných knedličkách nasledovali sladké. Tvarohové s detskou krupicou, varené v obrúsku.
Boli jemné, rozplývali sa na jazyku a podávali sa so záhradnými malinami. Tými, ktoré strýko Milan s láskou pestoval vo svojej rozľahlej záhrade. Bolo ich toľko, že každoročne sa z nich vypálila i skvelá malinovica.
Tou sme sa napokon i s Milanom rozlúčili. Iste sa pozeral na nás z nebíčka a usmieval sa...
Pekne ste opísali aj takú smutnú udalosť, ako je kar.