Foto: Pravda - Ivan Majerský
Som totiž v Bukurešti na medzinárodnom konkurze vín a treba sa sústrediť. Inak je všetko v poriadku. Somelieri sú úslužní, vína sú dobre temperované. Na stole je príjemná „aqua carpatika“ a na tanieriku tróni kaizerka. Kaizerka z Bukurešti.
Pozostatok rakúsko–uhorskej monarchie. Obľúbené pečivo viedenských mocnárov, obľúbená žemľa komisára Rexa. Nuž a napokon i moja obľúbená dobrota... Potešila ma i počas degustácie. Každý deň som schrúmal tri–štyri kúsky. Bola ako tá naša. Z bielej múky, mala chrumkavú košieľku a na nej päť zarezaných vejárikov. Ani o jeden viac, ani o jeden menej. Presne päť.
Tak to podľa starých receptov má byť. Originálna kaizerka je navyše obnažená. Žiadna rasca, žiadny sezam. To by cisárovi nechutilo... Tu v Rumunsku sa kaizerka nazýva „kifta“. U nás „doma“ v strednej Európe je to „Kaisebrötchen“, kajserka, kajzerica... Papká sa „len tak“, papká sa i so salámou a Rakúšania ju majú najradšej s „Liptauer“– nátierkou. To je prosím naša liptovská bryndzová nátierka...
Apropo, bryndza. Nie je tak celkom naša. Je to rumunská „branza“. Aj tá však najlepšie chutí s kaizerkou...
Diskusia k článku