Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Monika Hilmerová je slovenská herečka, ktorú divadelní priaznivci 12 rokov vídavali v Radošinskom naivnom divadle a od roku 1997 v Slovenskom národnom divadle, ktorého členkou je už vyše 20 rokov. Televízni a filmoví diváci ju poznajú z mnohých televíznych a filmových produkcií. Za svoju hereckú prácu dostala niekoľko ocenení, ale okrem herectva patrí aj medzi našich najuznávanejších influencerov. V manželstve s tanečníkom Jarom Bekrom žije už 15 rokov, majú dve deti, 15–ročnú Zaru a 11–ročného Leonarda.
Takmer 12 rokov ste hrali v komédiách v Radošinskom naivnom divadle, ale z televízie a z filmov vás ľudia poznajú skôr z dramatických postáv. Až v Hode svišťom ste sa predstavili v komediálnom seriáli, čím ste mnohých prekvapili, treba však povedať, že príjemne. Dá sa povedať, ktorá poloha je vám bližšia, alebo považujete obidve za rovnocenné?
Považujem ich za rovnocenné. Je pravda, že v Radošinskom naivnom divadle som hrala najmä v komédiách a to od svojich 16 rokov. V televízii a vo filmoch som však hrala vážne, resp. dramatické postavy. Je to tým, že veľakrát vás do úloh vyberajú typovo – ako človek pôsobí na prvý dojem. A asi som na prvý dojem komediálne nepôsobila a nevedeli o tom, že mám aj túto stránku.
Kto si ju potom všimol?
Vedela o nej Adriana Krónerová, producentka projektu Hoď svišťom, ktorá ma poznala aj v komediálnej rovine z divadla. Takže som dostala pred kamerami prvýkrát možnosť hrať komediálnu postavu. Pre niekoho to bolo možno vtedy prekvapením, hoci vtedy som už hrala v Slovenskom národnom divadle vážne, ale aj komediálne úlohy. Našťastie, divadelníci to o mne vedia, takže mám možnosť hrať rozličné charaktery. V tom je to pre mňa veľmi dobré, pretože nie som zaškatuľkovaná len do jedného typu postáv a žánrov. Je to pestré a nevyvyšujem jeden žáner nad druhý. Asi by mi jeden alebo druhý chýbal, takto je to pre mňa veľmi fajn.
Hráte v divadle, v televízii, vo filmoch, spievate. Je pre vás dôležité či obohacujúce striedať rozličné druhy hereckej práce?
Áno, je to pre mňa zaujímavé a pestré. Vďaka tomu nedochádza rýchlo k rutine a núti vás to na sebe stále pracovať a zároveň to nie je pre vás niečo nudné, ale práve naopak.
Podľa toho, kde všade hráte, vidno, že ste veľmi vyťažená. Často sa však hovorí, že s tým, ako herečkám pribúdajú roky, sa zmenšuje množstvo príležitostí či úloh, ktoré môžu hrať. Zmenilo sa v súčasnosti na tom niečo?
Ak to zoberieme vo všeobecnosti, mužských úloh je viac ako ženských. V inscenáciách je počet mužských postáv vo väčšine prípadov výrazne vyšší ako ženských a veľakrát sú ženské úlohy napísané skôr pre mladé herečky. Takže už len to predurčuje, že možností hrania je pre ženy menej. Asi to súvisí aj s tým, že divadelné hry píšu väčšinou muži a ženské charaktery tam asi vedia nejako menej zakomponovať. Ja to zatiaľ nepociťujem, našťastie mám stále ponuky.
Diskusia k článku