Foto: Pravda - Robert Hüttner
Minulú sobotu mala šesťdesiatku naša svatka Elenka. Kto by to bol povedal! Taká mladá a už má kopu liet na krku. Oslava to bola veľmi príjemná. Tretina Modranov a dve tretiny Kraľovanov. Dobroty od výmyslu sveta. Začalo sa prípitkom. „Modraňským“, naším šumivým vínom s ochrannou známkou Modragne.
Po studených bublinkách sa podávala horúca slepačia polievka. Bola žltučká, voňavučká, z vlastnej „biosliepky“ a bola, akože inak, s frkacúlmi. Dal som si dvakrát. Potom bola fúra šalátov, taký i onaký, fúra mäsa. Pečeného, vyprážaného, duseného, grilovaného. Brušiská nám praskali. Nalievala sa svatova zmeska z modranských Plázlov. Nemala chybičky.
A potom káva a zákusky. Rezy, torty, rožteky, guľky, truhličky, mesiačiky, kolieska, špice, košíčky... Sladkosti milujem a ani dnes sa im nevyhýbam. Oči by jedli, jazyk však prehovoril inak. Svatku som požiadal o čosi nezvyčajné. „Zostalo z tých frkacúlov, prosím?“ Zostalo. A ja som mal o päť minút na tanieri frkacúle s mletými vlašskými orechmi. Boli pokvapkané maslom a prenáramne mi chutili...
Diskusia k článku