Chodím po záhrade a nie som veru nadšený. Prvá na jar kvitla mandľa a mráz neprežila. Po nej zakvitli marhule a vinohradnícke broskyne. Aj tie zaplakali. Čerešňa, jablone aj slivky však stále akosi otáľali. Mali čuch na chlady a vďaka tomu hádam aj zarodia.
Všetko to akosi mešká. Je už koniec mája a z májoviek budú júnovky. Aj jahody rozkvitli až teraz. Moji vnuci po nich prahnú. Španielske im nechutia. Ten najmenší Tobinko poznamenal, že chutia ako kaleráby. Bolo by treba napraviť si šmak už našimi. To však ešte potrvá. Nuž a tí nedočkaví a bohatší si ich už dnes môžu kúpiť na trhu. Na „našom“ pezinskom. (Modre sa trhovníci z juhu akosi vyhýbajú. ) Kilo za desať eur! Nech sa páči...
Zo všetkých stromov v našom bydlisku ma potešil, nie, nekrúťte hlavou, náš pätnásťročný citrónovník. Štyria chlapi ho s námahou vyterigali na dvor a všetci ho obdivujú. Narátal som na ňom vyše 150 plodov! Domáce citróny, to je paráda!
Prichádza sviatok detí, prvý jún, a ja mojich šesť vnukov prekvapím. Ukuchtím im citrónový penový nákyp. Poďte na to so mnou. Na jednu jenskú misu potrebujeme cca 10 deka práškového cukru, kôru z dvoch citrónov (tie naše sú eko!), deci citrónovej šťavy, tri žĺtky a ušľahaný sneh z 3–4 vaječných bielkov. Žĺtky rozotrieme s cukrom, pridáme kôru a šťavu z citrónov a na záver primiešame aj sneh z bielkov. Formu vymažeme maslom, naplníme ju nákypovou masou, povrch ozdobíme kúskami ovocia. Citrónový nákyp potom zapekáme 15–20 minút v akurátne vyhriatej rúre. Rozvoniava celá kuchyňa a zasvietia aj rozžiarené očká našich potomkov. Pozor však, postrážte, aby deťúrence nehltali nevychladnutý nákyp.
K slávnostnej dobrote, slávnostné pitie. My doma k nákypu ponúkame vlažný čaj z folegruntskej materinky dúšky. To je ten najvoňavejší a najčarovnejší čaj z čias môjho detstva. A opäť sme prepadli nostalgii. Čo už narobíme, taká je staroba...
Diskusia k článku