Slovensko je malou vinohradníckou krajinou s prekvapujúcou pestrosťou podmienok, ktoré v posledných troch desaťročiach poznačených otepľovaním ešte viac vynikajú. Vo vinohradoch na severnom európskom výbežku rozšírenia vitis vinifera sa rodia vína, ktoré sa vyznačujú sviežosťou, ľahkosťou a pozoruhodnou kompozíciou, o ktorú sa postarala príroda a ľudia, čo jej hrali do noty.
Veď o čo ide v dobrom víne, ak nie o harmóniu? Jej protipólom je živelnosť – samopašnosť slnka, dažďa, vetra, mrazu – živlov, ktoré rok čo rok navštevujú vinicu, aby tu zanechali svoju nezmazateľnú stopu.
Na Deň mladého vína v Topoľčiankach rozlejú do pohárov sedmoro vín, ktoré sú ouvertúrou nového ročníka. V pohároch sa zaligocú moky viac i menej známe, medzi nimi na Slovensku obľúbený Irsai Olivér. V tom víne napokon ako v ostatných sa zračia naše dejiny. Odrodu vyšľachtil Pál Kocsis z Kecskeméthu pred sto rokmi. Skrížil vtedy Bratislavské biele s Čabianskou perlou. Vzniklo aromatické víno s príjemnou muškátovou vôňou, ktorá dodnes uchvacuje nielen ženy, ale aj mužov. Hádajte, kto ho má zo známych ľudí najradšej? Herec SND Ivan Vojtek.
Iskrivý a voňavý Irsai sa rodí vo vinohrade Kezidomby vo Veľkom Záluží. Pôda, ako priblíži obchodný riaditeľ Château Topoľčianky Samuel Waldner, je tu piesočnatá, odkazujúca na prehistóriu územia, keď tu šumelo more a zanechalo svoju „plážovú“ piesočnú stopu, v ktorej dozrieva Irsai Olivér.
Sedem neoklasikov
Práve z tohto vinohradu sa Slovensko dozvedá o začiatku oberačiek. Kedysi televízia oznamovala, že do polí vyšli kombajny žať obilie, a teraz vidíme vo vinici kombajn hltajúci strapce s bobuľami Irsai Olivéru. Každá doba má svoje symboly. Irsai Olivér, víno s takmer desiatkou zlatých medailí z Vinalies Internationales Paris, nepochybne takým je.
Žiadne víno nemá na ružiach ustlané. Kráľovi mladých vín vyrástol konkurent útočiaci na postavenie lídra. Je ním Bouvierovo hrozno, víno na Slovensku málo rozšírené, ale na území bývalého Rakúsko-Uhorska bolo známe od severne položených Vrábeľ či Modry až po Srbsko na juhu alebo na západe popíjané v rakúskom Štajersku.
Pred poldruha desaťročím ho dal Karol Kríž, jeden zo štvorice zakladateľov Chateau Topoľčianky, vysadiť spolu s Veltlínskym červeno-skorým. Hľadal niečo typické pre región a veru našiel. Bouvier, ako v skratke volajú toto víno, má z roka na rok silnejší okruh priaznivcov, a to nielen z okruhu vyznávačov tradície.
Vinári z Topoľčianok v zápase o priazeň publika víťazia zásluhou rozdielových vinohradov, vín a pivnice, v ktorej sa rodia.
Bouvier je sympatickým mostom medzi minulosťou monarchie a súčasnosťou. Dodnes poriadne nevieme, kto za týmto vínom stojí, možno francúzski križiaci, ktorí ho priniesli na srbsko-rakúske pomedzie. Bádatelia dospeli len k poznaniu, že ide o náhodného kríženca Burgundského bieleho a Silvánskeho zeleného, ktorého bobule si všimol vinohradník menom Bouvier.
V Topoľčiankach robia Bouvier polosuchý, jeho sladkú stopu prekrýva výrazný kvetinkový buket. Práve ten si podmaňuje milovníkov vína naprieč generáciami. Karol Kríž sa tohto roku díval na ochutnávku mladých vín už z nebeských vinohradov. V tých pozemských zanechal odkaz, že žiadna odroda nie je stratená, keď k nej nájdeme správny kľúč.
Zo sedmičky mladých vín si všimneme ďalšie kedysi veľmi populárne víno – Modrý Portugal. V našincovej mysli evokuje predstavu, že korení v Portugalsku. Ampelografovia z Pyrenejského polostrova sa však k nemu vôbec nehlásia, ba rázne popierajú jeho príbuznosť s odrodou Mureto, s ktorou ho chceli Stredoeurópania spájať. Kde sa teda vzal ten našincov priťahujúci prívlastok portugalský? Do Rakúska ho mal priviezť gróf Fries v roku 1770. Taká je jedna z legiend. Isté je, že to víno sa z Dolného Rakúska a Maďarska dostalo na južnú Moravu a západné Slovensko. V Dolných Orešanoch ho považujú za svoje.
V Topoľčiankach prejav tohto vínka zmodernizovali. Musíme dať za pravdu Samuelovi Waldnerovi a technológovi vinárstva Tiborovi Fernerovi, že je to víno ovocné, s chuťou slivky aj čerešne, ktoré s čerstvo upečenou kačkou tvorí famózny pár. Ak budete na policiach s vínom slovenských obchodov hľadať mladé víno, dávame ešte tip na dve ružové Svätovavrinecké a Rulandské modré a k tomu nespochybniteľné krásne víno s vôňou muškátu – Muškát moravský. Ochutnajte sedem neoklasikov, stoja za to.
Stratené a znovu nájdené
Chateau Topoľčianky sa v priebehu uplynulých troch desaťročí vypracovalo na lídra trhu. Dopomohlo mu k tomu rozširujúce sa vinohradnícke zázemie umožňujúce pestovať široké spektrum najžiadanejších bielych a modrých muštových odrôd. Vyše 700 hektárov viníc sa ťahá od Topoľčianok, ktoré sú zovreté východnými úbočiami Tríbeča či západnými Pohronského Inovca až po pahorky, ktoré sa vypínajú na rovinách v údolí Dunaja. Tu objavíme vinohrady s originálnym geologickým podložím, rozmanitou pôdou a špecifickou mikroklímou. Tu sa rodia vína s nezameniteľnou DNA vyjadrujúce naturel každého vinohradu aj ľudí, ktorí za ním stoja.
Súčasná generácia vinohradníkov a vinárov zveľaďuje dielo, základy ktorého položili Milan Waldner, Karol Kríž, Vladimír Striženec a Vladimír Kukla. Hľadajúc vína, ktoré by sa stali bezpečným odlišovacím znakom vinárstva, zveľadili do unikátnej podoby dva druhy prírodne sladkých vín – slamové a ľadové.
Ľadové víno je hračkou prírody. Celkom náhodou ju objavili na konci 18. storočia Nemci. Mrzuté počasie im nedovolilo dokončiť zber. Prišli mrazy a keď sa do vinohradov v Porýní vrátili, našli zmrznuté bobule. Ako sa na dobrých hospodárov patrí, pozberali ich a na ich prekvapenie sa po vylisovaní pár desiatok litrov muštu s koncentrovaným cukrom a kyselinami narodilo víno, aké predtým nikdy nepili. Pomenovali ho Eiswein, ľadové víno.
Ľudská pamäť je však krátka, takéto víno vyrábali už starí Rimania. Víno z Chiomonte vo Val di Susa bolo populárne v rímskych časoch a toto mesto dodnes vyrába jedno z mála talianskych ľadových vín. Dnes ľadové víno robia Nemci, Rakúšania, Kanaďania, Moravania a Slováci. V Topoľčiankach majú ojedinelý primát: z 21 pokusov o ľadové víno bolo 20 úspešných. Vďačia za to Bohom požehnanej polohe vinohradu Nad kostolom, kde pestujú Frankovku modrú, a v Jelenci – po starom v Gýmeši, kde zasa dozrieva Rizling vlašský.
Ľadové víno je naozaj dielom nevyspytateľného počasia. Počasie sa vie vinohradníkom vysmiať aj odmeniť. Pred niekoľkými rokmi dorobili jedno ľadové víno po Novom roku a druhé v decembri toho istého roku. Akoby mráz dával odškodné za trpezlivosť a ochotu čakať na jeho príchod. V čase klimatickej zmeny sú mrazivé zimy čoraz väčšou vzácnosťou. Musí prísť aspoň sedemstupňový mráz, aby vytiahol z bobúľ vodu a pripravil hrozno s ojedinelým zložením muštu. Výťažnosť zo 100 kilogramov scvrknutých, na pohľad nepekných bobúľ je minimálna, len dákych 10–12 litrov, ale keď mušt zmetamorfuje, stojí za to.
Pred 15 rokmi prišla na pezinskom zámku do rozstrelu vín usilujúcich sa dostať do Národného salónu vín ľadová Frankovka modrá z Topoľčianok. Degustátori zostali zaskočení, víno akoby bolo v závoji zimnej hmly. Zakrúžili pohármi a ako baletky vytancovali z nich nádherné tóny sušených hrozienok a jahodového džemu. Vo víne reinkarnovala zlatá jeseň. Babie leto je v Topoľčiankach pestrofarebné. Odlesk najkrajších okamihov rozmarnej hry slnka, oblakov, o teplo prichádzajúcej zeme je uchovaný v bobuli až do príchodu mrazu. Treba vedieť vyslobodiť túto uväznenú krásu a premeniť ju na víno.
Prémiové vína z rozdielových vinohradov
V Topoľčiankach sa to rokmi naučili a dávajú ľuďom ochutnať aj protipól ľadovej frankovky, ktorým je Rizling vlašský, v ktorom nachádzame skoncentrovanú vôňu rozkvitnutej lipy, lúčnych kvetov pod zrúcaninami hradu, ktoré včely premenia na med. To nie je všetko, na vrcholku pyramídy pocítime chuť orieškov. To víno, inak šampión Pezinských vínnych trhov, je podobne ako ďalšie prírodne sladké – slamové – vína ozdobou každej degustácie.
Nebolo ľahké doviesť do dokonalosti produkciu dorábania slamových vín. Raz, ako spomína Tibor Ferner, obrali ešte zarosené bobule a hrozno zobralo skazu. Ako čas plynul, skúsenosti rástli, vinohradníci vyselektovali polohy aj odrody vhodné na výrobu slamových vín. Tak napríklad Devín, ktorý sa stal absolútnym víťazom prírodne sladkých vín, ako aj slamových na AWC Vienna, pochádza z Topoľčianok. Tu sa narodili aj Alibernet a Frankovka, ale Rizling rýnsky je z Veľkého Zálužia. Vína zrkadlia súzvuk vinohradov s odrodami.
Ročná produkcia ľadových vín sa pohybuje medzi ôsmimi až desiatimi tisíckami fliaš. Slamových, kde nie je víno také vydané napospas počasiu, dokážu dorobiť do 20-tisíc fľaštičiek. Zdrobnenina je oprávnená, pretože štíhla fľaška pojme len 375 mililitrov čudesne krásneho moku.
S čím ho podávať? Nuž, víno zrodené reťazením výnimočných momentov vynikne tiež vo chvíľach, ktoré sú akýmsi predelom všednosti ľudského života. Buď ho podávajú na špičkových degustáciách, alebo bývajú bodkou za veľkolepými hostinami. Samuel Waldner má dva tipy ako zážitok vygradovať.
Ľadový Rizling vlašský vyskúšajte s jablkovo-orechovou štrúdľou plnenou hrozienkami. Je dobré mať na stole pohár vanilkovej zmrzliny a doplniť túto dvojicu o dúšky ľadového vínka.
Alebo sa vydajte francúzskou cestou. Objednajte si husaciu pečienku – dobre známe „foagrá“ a zapíjajte ľadovým vínkom. Táto kombinácia sa postará o nevídanú slasť v ústach, na ktorú budete aj po rokoch spomínať.
Nazrime ešte do archívu Château Topoľčianky. Je tu unikátny cibébový Müller Thurgau z roku 2010. Po kombajnovom zbere zostali zabudnuté dva riadky neobratého hrozna. Keď ho s odstupom času obrali, bolo z neho vína za barikový sud. Zábudlivosť sa postarala o mok nevídaný. O 14 rokov, skúmajúc, či mu čas ublížil, alebo ho naopak povýšil, zistili, že je ešte lepšie ako v čase zrodu. Matka príroda, ktorá bobule obdarila ušľachtilou plesňou, ich akoby náhodou priviedla k unikátnemu vínu.
V archíve nájdeme Pálavu aj Alibernet, Devín, rizlingy, frankovky všetko vína z kategórie nadpozemských.
Vo futbale a hokeji sa cenia takzvaní rozdieloví hráči, takí, čo s v správnom okamihu zvrátia zápas. Vinohradníci a vinári z Topoľčianok v zápase o priazeň publika víťazia zásluhou rozdielových vinohradov, vín a pivnice, v ktorej sa rodia.
Diskusia k článku