In vino veritas, hovorili starí Rimania. A jednou z právd, ktorú odhaľuje víno, je, že nič nemožno uponáhľať, obzvlášť veci súvisiace s rozvojom vinohradníctva a vinárstva. Strekov a Rúbaň nemali za sebou takú minulosť ako povedzme Malokarpatská vinohradnícka oblasť, hoci Pohronská pahorkatina dvíhajúca sa z dunajskej roviny bola posiata vinohradmi celé stáročia.
Patrili ostrihomskému biskupstvu, šľachte aj rodiacim sa kapitalistom. Neskôr v socializme vo vinohradoch hospodárili družstvá. V ére komunizmu vznikli aj veľké vinárske závody, ale produkovali masové víno, ktorému chýbala vinohradnícka a vinárska duša. To všetko sa teraz mení – Rúbaň, Strekov, Mužla, Belá, Gbelce, Jasová, Svodín a iné vinohradnícke obce či viesky objavujú svoje vinárske ja.
K slovu prichádza nová generácia vinohradníkov a vinárov, sebavedomých podnikateľov, ktorí stavajú na vinohradníckej výnimočnosti slovenského juhu. Končí sa obdobie, keď kraj plnil rolu prevažne producenta muštového hrozna a víno z neho robili úplne inde.
Esencia juhu Slovenska
Formuje sa slobodná sebavedomá vinárska republika. Sme svedkami renesancie územia prostredníctvom vína, tvárou ktorého sa stávajú z ruín povstávajúce kaštiele alebo úplne nové moderné vinárstva. Ich dušou sú nadaní a talentovaní vinohradníci a vinári.
Chateau Rúbaň je prirodzenou kolískou, epicentrom tohto úsilia. Nie je to náhoda. V rúbanianskom priesečníku sa preťalo hneď niekoľko dôležitých prúdov umožňujúcich vznik jedinečného vinárstva. Všimnime si niektoré z nich.
Je tu jeden z najlepších terroirov južného Slovenska, ležiaci na mohutných nánosoch spraše, ktoré vytvárajú jeden krajší vinohradnícky pahorok ako druhý. Možnosti územia s obrovským príkonom slnečnej energie demonštroval Ondrej Korpás, žijúca legenda vinohradníckeho juhu. Ešte v časoch spoločného strekovsko-rúbanianskeho družstva ako šéf vinohradníctva vybudoval Korpás ojedinelé experimentálne pracovisko s obrovskou ampelografickou zbierkou viniča. V tomto vinohradníckom laboratóriu, ktoré v zmenšenej podobe funguje dodnes, sa odskúšavali a postupne uzreli svetlo sveta najznámejšie slovenské odrody viniča.
Korpás sa stal vinohradníckou esenciou slovenského juhu a jeho vplyv prekročil hranice Slovenska. Zoberme si Svojsen – kríženec profesora Viléma Krausa z Lednice. Dnes je to jedno z unikátnych imidžových bielych vín Chateau Rúbaň, ktoré vypeľhal na radosť Moravanov, ale aj Slovákov a Maďarov práve Ondrej Korpás.
Tento pracovitý a nápadmi sršiaci sedemdesiatnik nielenže zadefinoval vinohradnícky potenciál územia. Spolu so synom Ondrom preň vyšľachtil a ďalej šľachtí odrody, ktoré nikde inde nedávajú také víno ako v Rúbani a Strekove.
A práve na víne s jasnou pečaťou terroiru stavia Chateau Rúbaň. Nemohlo vzniknúť skôr ani neskôr, ale práve v druhom desaťročí 21. storočia. Slovensko sa muselo najprv ekonomicky upevniť, splodiť vrstvu úspešných ľudí a súčasne s ňou nové pokolenie talentovaných aj dostatočne ambicióznych vinohradníkov a vinárov. Pri zrode Chateau Rúbaň stál podnikavý László Gyurovský, ktorý priviedol do kraja slovensko-švajčiarsku investičnú skupinu Vienna DC.
Keď v jeseni roku 2015 otvorili rúbanianske chateau, zavítala doň na počesť sedemdesiatin Ondreja Korpása celá slovenská vinárska elita. Uvidiac v parku s rozložitými platanmi reprezentačnú stavbu nového vinárstva, ktoré vyrástlo vedľa citlivo zrekonštruovanej starobylej vily – kaštieľa, pochopili, že pred ich očami sa práve narodilo vinárstvo nového typu. Potrebovalo už len to, čo robí skutočné chateau veľkým vinárstvom – originálne vína.
Manažér aj umelec
Bolo treba nájsť človeka, ktorý realizuje potenciál okolitých vinohradov i samotného vinárskeho komplexu. Človeka, ktorý má pred očami moderného milovníka vína, číta jeho predstavy a ponúkne niečo, čo inde nemajú. V Rúbani mali šťastnú ruku, keď réžiu zverili Ladislavovi Ďörďovi. Rodák z Čeboviec, známej vinohradníckej obce na juhu stredného Slovenska, mal za sebou prax hlavného technológa v spoločnosti Elesko.
Je to vari najdrahšie vinárstvo na Slovensku, ktoré vyvoláva rešpekt svojou veľkorysou mierkou, modernými technológiami, sudovou pivnicou aj vinohradom, ktorý pozná celé Slovensko vďaka seriálu Búrlivé víno. Ďörď tu zažil naozaj búrlivé roky, keď sa vinársky megapodnik v hektickom tempe usiloval čo najskôr zaradiť medzi lídrov slovenského vína. Ďörď sa ocitol po boku lietajúceho vinárskeho majstra Novozélanďana Nigela Daviesa. Nazbieral tu cenné profesionálne aj životné skúsenosti, naučil sa znášať vysoké pracovné tempo, odpovedať na veľké výzvy vínom, ktoré našlo svoje miesto v národnom salóne vín.
Keď prišla ponuka zo Chateau Rúbaň, mladý, už vinársky ostrieľaný muž, ju zobral ako životnú výzvu. Ponúkali mu viesť panenský podnik a sľub, že pri tvorbe vín bude mať voľnú ruku. Každý dobrý vinár drží v rukách nielen všetky nitky súvisiace s tvorbou vína, ale v istých momentoch sa z neho stáva umelec. Lebo dobré víno ukrýva v sebe nielen ekonomickú hodnotu, ktorá umožňuje vinohradom a vinárstvam prežiť. To, čo zvyšuje pridanú hodnotu vína, je jeho krása. Chateau Rúbaň, samo architektonicky atraktívne, muselo ponúknuť víno, ktoré by dojem z krásneho prostredia vinohradov a vinárstva ešte umocnilo.
Ak niečo človek musí, vyvoláva to občas zväzujúci tlak, ktorý dokáže odstrániť len schopnosť vedieť si poradiť s veľkosťou očakávaní. Ako pravý južan má Laci Ďörď, tak mu v Rúbani hovoria kolegovia, pokojnú, nenáhlivú, ale rozhodnú povahu. Okresal pôvodný zámer maximalizovať produkciu na 250-tisíc fliaš a za kľúčový cieľ označil výrobu vín, ktoré inde nemajú, ani nemôžu mať, pretože rúbanianske chateau obklopujú vinohrady s jedinečnou skladbou odrôd.
Unikátne prémiové trio
Po troch rokoch prevádzky má Chateau Rúbaň na vínnom lístku 11 druhov vín – nájdeme tu klasické stredoeurópske i svetové odrody, ako sú Chardonnay, Rizling rýnsky, Vetlínske zelené, Frankovka modrá, Cabernet Sauvignon či dnes už pomerne rozšírené prvé slovenské odrody – biely Devín a modrý – červený Dunaj. Skutočným ťahákom je trio unikátnych bielych odrodových vín – Svojsen, Noria a Milia.
Všetky tri nové odrody majú punc noviniek, pričom Svojsen je víno, ktoré mohli donedávna ochutnať iba veľmi dobrí priatelia Ondreja Korpása. Teraz sú v ponuke Chateau Rúbaň a vybraných vínoték. Ďörď správne odhadol, že pri súčasnej presile ponuky vín ľudia uprednostňujú vzácne vína reprezentujúce výnimočné polohy, vína z odrôd prinášajúcich iný farebný, aromatický a chuťový zážitok. A práve takéto očakávania napĺňa trio bielych vín.
Vilém Kraus už nežije, ale zanechal po sebe trojkríženie Rulandského sivého s Leánkou a Rizlingom rýnskym. Keď v roku 1970 od neho odchádzal Ondrej Korpás, venoval svojmu obľúbenému študentovi tento biologický materiál. Po rokoch skúšania stvoril Korpás odrodu, ktorá bola Krausovým ideálom. Svojsen, ako nazvali novošľachtenca, mal telo po Rulandskom sivom, vôňu po Leánke a kyselinky ako Rizling rýnsky. Svojsen ako suché víno sa stal vlajkovou loďou vinárstva.
Kto ho chce ochutnať a zažiť pravú južanskú atmosféru, nech sa vyberie do Rúbane, lebo stále platí, víno najlepšie chutí u vinára. V tomto prípade sa treba pobrať nie do pivnice, ale na terasu vinárstva, odkiaľ sa pri západe slnka otvorí pohľad na rúbanianske vinohrady, park, vežičky kaplnky. Nechýba stará zámocká studňa a bylinková záhrada. Prehltneme dúšok vína a zahľadíme sa do krajiny, vnímame detaily i celok, najmä pokoj a energiu vyžarujúcu z prostredia aj z pohára vína. Svojsen pôsobí ako transformátor vesmírnej energie. Ej pán profesor Kraus, čo by za to Ondrej Korpás, jeho syn Bandi a Laci Ďörď dali, keby si s vami mohli štrngnúť. Je to veľké nadčasové víno prekračujúce hranice priestoru, víno spájajúce ľudí.
Tým sa, pravda, ochutnávka nekončí. Ďörď graduje ponukou Norie, vína, ktoré sa narodilo na juhu stredného Slovenska a má ešte o pol gramu až gram viac kyseliniek ako Rizling rýnsky. Pekné dielo šľachtiteľky pani Foltánovej, ktoré sa ponúka aj na výrobu prvotriednych sektov. Napokon sa v pohári ocitne polosladká Milia od Doroty Pospíšilovej, ovenčená tohto roku zlatom z Paríža. Chuť vína je plná, harmonická, víno objíma priestor a ten človeka, ktorý ho popíja.
"Víno nepijeme, aby sme pili, ale uvedomili si krásu sveta, aby sme svet urobili krajším.“ S myšlienkou Laciho Ďörďa nemožno nesúhlasiť. Absolvent Strednej strojníckej školy v Komárne dostal ako vynikajúci študent zelenú kartu na Slovenskú technickú univerzitu, kde otvárali odbor dizajn a konštrukcia automobilov. Lenže Laci od chlapčenských liet chodil so starým otcom do čebovského vinohradu. Napokon v poslednej chvíli odišiel na inú univerzitu – na poľnohospodársku do Nitry. Urobil dobre, lebo dnes môžeme ochutnať víno, ktoré čakalo na tvorcu s veľkou dávkou invencie. V tridsiatich piatich rokoch má vinár budúcnosť pred sebou.
Ďörď má na čom stavať, v Strekovskom vinohradníckom rajóne sa rodia skvelé vína – možno ochutnať Kabernet, Frankovku a, pravdaže, Dunaj alebo Alibernet. Všetko sú to odrody, ktoré milujú slnko. Keď príde žičlivý ročník, ako povedzme lanský, čakajme, že dozrie červené víno hutné i mohutné, jemné a láskavé, energické a objímajúce ako milujúca žena.
Na drevených sudoch, v ktorých dozrieva, vidno letokruhy duba, z ktorých boli nádoby vyrobené. Krivolaké osudové čiary vyjadrujú peripetie, slasti a strasti, ktorými prešiel za svoj život dub, vinič aj človek, ktorý sa staral o les, vinohrad, krajinu. Pobývajúc v Rúbani uvedomujeme si, aká je rola múdreho hospodára krajiny. Hľadáme jej nový poctivý status. Taký, ktorý, keď ho raz dosiahneme, treba vyhlásiť za status quo. Chateau Rúbaň je zárodkom územia, kde sa víno a človek cítia slobodne.
Diskusia k článku