Fedor Malík:
Božie milosti pátra Cukra

Fedor Malík, 2. februára 2016     2 minúty čítania

Fašiangy, obdobie medzi Tromi kráľmi a Popolcovou stredou, majú tak trochu pohanský charakter. Je veselo, hodne sa konzumuje, nadmieru pije. Najmä alkohol.



Fašiangy majú svoje magické pole i svoje rituály. Stoly sa prehýbajú pod mäsom, vaječnými jedlami, dlhými cestovinami a vyprážaným pečivom. Šišky, fánky, pampúchy, koblihy, vlčie hrtany a krapne. Krapne? Poznáte ich aj pod synonymom triesky či božie milosti...

Božie milosti sú voňavé, chrumkavé a zradné. Zradné pre tých, ktorí nemajú žlčník. Existujú v desiatkach podôb. Na jednu novú som nedávno „narazil“ na Slovácku. Zoznámil som sa tam s vinárom milého priezviska. Volal sa Josef Cukr a pochádza z rodiny slávneho velehradského pátra Cukra. Ten sa dožil neuveriteľných 96 rokov a mnohí tvrdili, že vďaka pobožnosti a kuchárskemu umeniu svojej švagrinej. Jej „boží milosti“ nemali páru široko–ďaleko... Josef napokon recept prezradil. Pripravte si hladké cesto z 250 g hladkej múky, 20 g masla, 20 g práškového cukru, 4 lyžíc smotany, dvoch žĺtkov a 4 lyžíc bieleho vína. Cesto vyvaľkajte a perkáčom tvorte z neho rôzne geometrické tvary. Tie v strede popichajte vidličkou. Narežte a vyprážajte v horúcej masti. Keď chladnú, posypte ich vanilkovým alebo škoricovým cukrom.

K teplým milostiam „pasuje“ studené biele víno. Najlepšie polosuchý moravský muškát, víno z odrody, ktorá bola pred tridsiatimi rokmi vyšľachtená Vojtechom Křivánkom na Slovácku...



Diskusia k článku

venusa
Na fašiangy u nas šišky, deravé, nadýchne a voňavé od rumu. Iny kraj, iny mrav. Tie boží milosti su oprávnene svojho mena, nekysli.






 



TOPlist