Pivo je skutočne prastarý nápoj, oproti vínu o pár sto rokov starší. Napokon i naši prapredkovia skôr poznali pivo ako víno. Ako chutilo to pivo osemtisícročné tam kdesi na východe, to sa už nedozvieme. Musíme si vystačiť s tým, čo tu dnes máme. Zabudnime teda na víno a venujme sa pivu. Nášmu i cudziemu, svetlému, tmavému, sladovému, pšeničnému, ryžovému, kukuričnému, kvasinkovému...
Pivo máme na stole, nebudeme ho však piť, budeme s ním variť. Začneme nejakou pivnou chuťovkou. Poznáte moravského pivného psa? Obyčajný biely rožok nakrájame na plátky, potrieme ich nátierkovým maslom, vrch ozdobíme olomouckými ,,tvarůžkami“, tie okoreníme pálivou paprikou a kúskami čili papričky. A je hotovo. Ústa horia, ľahké riešenie. Do čaše si nalejeme plzenskú dvanástku. Zo siedmeho schodíka...
Sme však hladní. Bude nasledovať polievka. Želáte si ,,couračku“ s údeným kolenom, krkonošskú a či žĺtkovú pivnú polievku? Ani tú, ani tú, pripravíme si berlínsku pivnú. Miloval som ju. Ešte kedysi, počas môjho pobytu na Humboldte, v menze slávnej nemocnice Charité ju varili vždy v pondelok. Z tvrdých kôrok čierneho chleba, zo svetlého piva, z citrónovej kôry, zo škorice, z klinčekov, drvenej rasce, vanilkového cukru, masla a zo soli. Polievka sa pripravovala technológiou eintopfu v jednom hrnci. Po rozvarení sa scedila cez jemné sitko a zatrepali sa do nej slepačie žĺtky. Pojedala sa opäť s čiernym chlebom, tentoraz čerstvým, a zapíjala sa jablčným muštom.
Nuž a kto bol ešte hladný, mohol si za drobný príplatok objednať aj hlavé pivné jedlo. Ponuka bola bohatá. Roštenka na čiernom pive, pivný guláš s koreňovou zeleninou alebo konská pečienka v pivnej marináde... Nuž strava v bývalej Nemeckej demokratickej republike bola lacná. Zostali však len spomienky...
Diskusia k článku