Miško bol svetom nepoznačený svätec rozprávajúci v biblických podobenstvách. Detská duša bola z neho unesená... Nachytali sme pol vedra malých belíc, napichli sme ich na prút a opekali nad vatričkou. Rybky Miško posolil a my sme ich ešte horúce chrúmali aj s kostičkami. Otváral sa nám svet a potom celú noc nám bolo zle–nedobre. Ťažoby sa po čase pominuli, ale Miško Mišík natrvalo zostal v našej pamäti...
Tá nepríjemná chuť opekanej rybiny zostala navždy v mojich ústach... Vrátil som sa k nej po dobrých štyridsiatich rokoch. S macedónskymi priateľmi sme sedeli na brehu Prespanského jazera. Direktor hotela Evropa nás pozval na obed. Napred espreso a potom minerálka. Po macedónsky „kratke kafe" a „kisela voda". A potom dobre vychladená fľaša tamojšieho Rajnskogo rizlinga, berba 2000. Bolo mierne naoxidované, ale k obrovskej mise „prženej belej ribi" pasovalo. Rybičky boli malé, horúce, slané a hlboko prepražené. Veľmi sa mi do nich nechcelo. Zopár som ich pochrúmal. Nedobre však mi nebolo. Objednali sme totiž ďalšiu fľašu Rizlingu rýnskeho...
Píše sa rok 2019. Som v Luxemburgu a stretávam sa tam s dlhoročným priateľom Marcom Kuhnom, inšpektorom pre tamojšie vinohradníctvo a vinárstvo. Aj on je už na penzii. A tak si užíva. Navštevuje priateľov a koštuje s nimi luxemburské moky. Výnimkou som nebol ani ja. Už v prvý deň sme si zašli do skvelej reštaurácie Pier 29 v Schengene. Pod hotelom tiekla Mosela a na vŕškoch svietili vzorne obrobené vinice. Zasadli sme za stôl a Marc objednal dve fľaše vína. Jednu šumivého crémantu a jednu tichého. Akože inak, mladého Rizlingu rýnskeho 2018. Obsluha bola akási pomalá. Povedal som si, že to iste bude prekvapenie. Bolo a ohromné. Čašníčka na stôl položila misu opražených moselských beličiek. Voňali, chrumkali ako tie z môjho detstva. Ako tie belice Miška Mišíka...
Diskusia k článku