Fedor Malík:
Babičkin „popek“

Fedor Malík, 5. augusta 2014     2 minúty čítania

Degustácia pri masívnom dubovom stole vínnej pivnice Šipčanik bola už únavná. Prekoštovali sme dve desiatky červených vín a záhryz bol nulový.


Foto: Pravda - Ivan Majerský
Už mi zvieralo žalúdok. Alexander konečne zavelil: „Vína bolo už dosť, ideme k obedu!“ Ďakujem pekne, boli už štyri hodiny po dvanástej. Našťastie z Podgorice ku Skadaru to bola len polhodina cesty. V reštaurácii Jezero sme zasadli k stolu s úchvatným výhľadom na krajinu. Položil som dušu do očí a nasával tú nádheru. Obrovské kopčiská a masa trblietajúcej sa zelenej vody...

Konobar prináša veľkú ovocnú misu s pršutom. Ten čiernohorský je tuším chutnejší ako ten slovinský! A Jovanka objednáva víno. Vie, čo robí. Červené a to najlepšie. Vladika 2008, cuvée autochtónneho vranacu, kabernetu a merlotu. Červené je predzvesťou hlavného chodu. Je majestátny a slinky sa mi zbiehajú. „Misa skadarskej babičky,“ prevraví Alexander. Takú obrovskú misisko som v živote nevidel. Ledva ju čašník uniesol. Bravčové, teľacie i kuracie špízy, grilovaná baranina, pljeskavica, ražniči a „popek“. Popek? „Áno, babičkin popek, skadarská špecialita,“ odpovedá čašník. Roľka z vyklepaného teľacieho mäsa, plnená opäť pikantným mletým mäsom z teľaťa. Fakt chutné, fakt dobré...

Fľaša sa dopila a objednáva sa druhá. Opäť Vladika. Je to „preteplé“, glycerolové, čučoriedkovo–morušové, pevné, dlhé a perzistentné médium. Čierny čiernohorský poklad, ikonické červené...



Diskusia k článku







 



TOPlist