Spomienky na Vianoce

keď prší, si vždy spomeniem na jeden darček. Dáždnik, dostala som ho, keď som mala 15 rokov. A mám ho funkčný dodnes, teda 36 rokov. Vianoce z detstva mi vôbec neutkveli v hlave, viem iba, že sme mávali živý stromček, otec ho bol každý rok so susedmi vypíliť. Niekedy doniesol aj tri, lebo v tme nevidel ako vyzerá, tak mama vybrala ten najkrajší a ostatné išli do kachiel. A ešte si pamätám, že od 12 rokov som robievala majonézový šalát, ten najjednoduchší a robím ho tak dodnes, iný nám nechutí.

@alena45 majonézový šalát robieval otec a so sestrou sme boli hlavné ochutnávačky,ochutnávali sme poctivo,že keď bolo treba už jesť, tak sme nechceli, boli sme už najedené a mali sme čo počúvať spolu aj s otcom.

Spomienky na Vianoce z detskych rokov su pre mna mile, i ked niekedy na darceky nebolo: stacila rodinna sudruznost, laska a pocit, ze sme vsetci stale spolu. Nas otecko vzdy na Stedry vecer pred vecerou mal pekny proslov, ktory mi "znie stale v usiach". Vdaka OTECKO!.

Ja som taka oslobodena od zhonu, az mi je to neprijemne. Rodina mi zakazala piect. Syn na otazku, ci chce stedrak alebo len makovnik, povedal ze on je easy guy a ze jemu je to jedno. Dcere som jemne naznacila, ze by sme mali okna umyt. Ked si skoro po cele poklepala, tak som jej vysvetlila, ako prebiehalo predvianocne blbnutie na Slovensku. Niektore rodiny aj nabytok rozsrobovali, aby bolo cisto. V Kanadsku nam okna na jesen zamrznu a otvoria sa az na jar. Vtedy ich spolu s celym domom osprchujeme wabkou a "fertich Mariska, mozes sa zakryt", mam pokoj do nasledujucej jari.
Dodnes neviem pochopit, naco to bolo dobre. Ako keby sme cely rok zili v spine.

@yana ty si ma teda pobavila :-) ja si tiež myslím, že okná v zime umývať je riadna blbosť, veď kto vidí či sú čisté alebo špinavé keď o štvrtej je už tma... veľké gruntovanie sa má robiť na jar, keď slniečko zasvieti a človeka to láka pootvárať všetky okná a má viac energie :-)
na druhej strane ja mám tohto roku vygruntované tak ako si to predstavuje čistotná gazdinka - my sme totiž maľovali, tak mám teraz doma super poriadok, aj tie okná sú umyté...
ako dieťa si nato upratovanie ani moc nespomínam, pretože som mala dve staršie sestry ktoré upratovali a ja som zavadzala... neskôr mi prischlo zdobenie stromčeka, to som milovala pretože som sa zavrela do izby, pustila televízor a zdobila stromček celé dopoludnie a popri tom som pozerala rozprávky...
čo si pamätám pod stromček sme vždy dostali knižky a k tomu niečo praktické, väčšinou to bolo pyžamo :-) a keď som mala asi osem rokov dostala som veľkú chodiacu bábiku, mala zlaté vlásky a mrkacie očká, úplný zázrak....

Mne utkveli v pamäti jedny pre mňa nadmieru "štedré" Vianoce, dnešné deti by nad nimi ohrnuli nos, ale ja som sa nesmierne tešila z červených punčošiek, ktoré sa volali"kasilonky"a perečník na zips - vtedy to bola veľká móda, k tomu knižka "Lujza a Lotka"- a šťastná som bola nesmierne:-))

U nás sa piekol makovník a orechovník,na štdrovečernom stole bola kapustnica,oplátky,rybie filé /chutnejšie ako teraz/,majonézový šalat a pod stromčkom boli skromné darčeky ako kniha,čierný peter,človeče nehnevaj sa . Vinšovalo sa, ale len chlapci,chodili betlehemci spievat koledy.Na druhý den vianočný boli tanečné zábavy a bolo veselo. Teraz viac jedla a aj darčekov,ale chýba my ta atmosféra a pestrost.

@aroooo , tiež rada spomínam na tie dávne Vianoce... sú to možno maličkosti, čo som i ja dostávala, ale keď spätne spomínam, vážila som si ich do jednej, veľmi. V dnešnej dobe sme presýtení všetkým, už je ťažšie primäť ľudí cítiť, že to čo majú je niečím výnimočným.
Inak, keď sme pri vianočnom varení a pečení, ešte som nezačala. :) Dnes je prvý deň, kedy sa idem do čohosi pustiť, budeme mať s rodinou také mini-predvianočné posedenie. Takže hor sa dnes do toho. :)

Keďže nás bolo 8 detí, bolo nás dosť pri stole na ktorom bola každoročne morka. Mama pochádzala z dediny, odtiaľ preniesla spôsoby a zvyky do mesta ( BA). Je zaujímavé, že v tých rokoch 50 a 60-tych sme mali všetko, čo bolo k Vianociam treba, ako to mama dokázala, neviem, robil len otec, ale aj darčeky, aspoň tie moje, boli krásne, väčšinou knihy, lebo som rada čítala už od 1.triedy, bábiky, riadiky, aj niečo na oblečenie. Raz sa nám od sviečok na stromku chytila záclona, pamätám sa, ako som kričala, otec len pribehol a dlaňami oheň uhasil. Bolo mi ľúto mamy, že prišla o záclonu, ktorú, mám dojem, sama háčkovala. Aj napriek tomu, že nás bolo veľa, mám na Vianoce len krásne spomienky. A nepamätám sa, že by boli niektoré bez snehu.

Najviac si spomínam na vianočné jedličky, krásne, vyše trojmetrové, ktoré nám vlakom posielal ujo z Popradu. Stropy v dome boli vysoké, tak taká bola akurát. Špic sa nasadil už kým jedľa ležala a vrcholec sme ozdobovali tak, že sme z rebríka hádzali salónky a kolekcie zviazané po páre, kde sa zavesili tam boli, lebo na vrchol sa dočiahnuť nedalo. Gule, zlaté a strieborné orechy (zabalené v staniole), bielkové venčeky, malé červené jabĺčka a podobne sa vešali až nižšie.
Otec stromček vždy uväzoval o garnižu, ale asi akosi nešikovne, lebo viac razy sa stalo, že spadol. Hlavne keď k nám prišli na návštevu malé deti, ktoré pri pohľade na tú ozrutnú krásu rovno oproti dverám vyštartovali a zviezli sa s behúňom po vyleštenej dlážke až pod stromček, ktorému tým pádom podrazili nohy a bolo vymaľované.
To býval jednoznačne zlatý klinec Vianoc, ešte teraz sa usmievam pri spomienke (aj keď našim do smiechu nebolo).

Ešte spomínam,bývali sme na konci dediny a bethlemci k nám chodili riadne bod parou a raz ako kradli tuzexová salonky zo stromčeka,tak ho zvalily aj zo stojanom.

@sovka62 ,dobre som sa zasmiala, my po takejto podobnej udalosti sme stromček tiež pre istotu priväzovali o kľučku okna.Ozdoby -orechy zlaté a strieborné boli sklenené ako aj gule, ešte aj dnes ich mám a sú moje najmilšie, ale tento rok ich asi nepoužijem,pre mňa samu stromček hoci umelý zdobiť nebudem, stačí pár vetvičiek prizdobiť do vázy.Stromček sme mávali do 2 metrov,smrek,zdobil sa salónkami a kolekciou v ktorej býval aj čokoládový Mikuláš, toho mama vždy priviazala pod vrchol.Jesť zo stromčeka sme mohli vraj až po Troch kráľoch,no kto to mal vydržať a tak otec nám ukázal ako otvoriť salónku a znovu zabaliť len prázdny papier aby sa to nezbadalo a keď nám mama už chcela dať zo stromčeka salónku, chytala len prázdne papiere a z hora sa na ňu usmieval ten Mikuláš.

Moje spomienky na Vianoce v detstve sa viažu na červený celofán, do toho sa vtedy balili darčeky a nádherne šušťal. Ja som na Vianoce stále okrem iného dostávala knihy, môj nebohý ocko ma stále potešil dobrou knižkou, či už rozprávkovou alebo neskôr aj pekným dievčenským románom. To bolo pre mňa to najkrajšie prekvapenie pod stromčekom. A okrem iného sme ako deti chodili spievať koledy, u nás sa tomu vravelo, že popod okná a samozrejmé sme dostali aj výslužku, ale to len po rodine sme chodili. Bolo to strašne krásne a veselé. A veru boli vtedy aj riadne mrazy a snehu bolo niekedy aj vyše
metra. Ale atmosféra v rodine bola krásna a hrejivá. Tak sa snažím ju vytvoriť aj svojej rodinke teraz a aspoň trochu im priblížiť Vianoce môjho detstva peknými spomienkami .

Koledníkov sme u nás nemali, to zvykla spomínať mama, ktorá pochádzala od B.Bystrice.Raz spomínala aj príhodu, ich bolo tiež asi 8 detí ako varili na Štedrý deň,išli do kostola a najmladšieho asi 8 ročného brata nechali doma, aby doumýval hrnce a po príchode z kostola mohli hneď večerať.Keď prišli,brat sa chválil, všetko som poumýval a ešte aj okná som umyl/ samozrejme s tou vodou čo riad/....

Ked som mala tri a pol roka, tak mi Jezisko priniesol krasnu babiku a zobral cumel. Somar stary, celu noc som preplakala a dodnes si tu krivdu pamatam.

v dnesnej dobe ludia zabudaju na to prave caro vianoc a to je velka skoda :( stotoznujem sa s vami, ludkovia, ako tu pekne pisete... pre mna bolo napr. vzdy najkrajsie zdobit a vymyslat ako skraslit cely byt, aby vianoce dychali z kazdej strany. a dnes som sa preniesla do mojich detskych cias, ked mi kamoska poslala toto:  www.zariadim.sk/pribeh/trendy-vianocna-vyzdoba...
, hoci je ot take moderne a ludia chcu na tom zarobit, ma to nieco do seba... kiez by ludia rozmyslali srdcom ako urobit atmosferu...

a táto téma tiež nemá nič spoločné s varením...