Zápisná štrudla.

Moja dcéra raz oslavovala narodeniny. Svokra upiekla nááádhernú tortu. Pofotili sme sa, sfúkli sa sviečky a tak. Potom som tortu vzala, elegantne ako čašníčka som si ju vyložila nad hlavu a a tá sa zrazu zošmykla.
Chcela som ju zachrániť.
Tak som ju plesla o chladničku , teda nechtiac. Kĺzala sa paskuda jedna po celej chladničke až na zem. Svokra najprv zatajila dych. Ja nervy brutálne, zničila som dcére tortu... No a keď svokra vybuchla do smiechu, nezostávalo mi nič iné, len sa rehotať ako blázon s ňou. Tiež sme ju pozbierali (čisté kúsky) a zjedli. Čo už s ňou, paskudou...

No pekne - a potom ste zháňali novú tortu?

Dobré ráno varechovci. Táto príhoda mi pripomenula zážitok s mojím ,teraz už nežijúcim otcom. Moj otec bol veľmi prísny a zásadový človek.Išli sme k mojej najmladšej sestre na oslavu narodenín.A ja, nakoľko som doma najstaršia a pečiem rada a veľa,teperila som sa aj s poschodovou tortou .Mala som ju uloženu v parádnej skladacej krabici,vtedy úžasnej novinke.Mapovala som obdivné pohľady ľudí, ktorí snád videli peknú krabicu s rúčkami po prvýkrát .Cestovali sme s otcom a mojím synom v jednom autobuse.Na konečnej kde bývala sestra mi otec v snahe pomocť s ťažkým nákladom chcel vziať krabicu,no potiahol za nejakú nesprávnu časť a moja torta ako bola vyšperkovaná a poschodová prepadla cez spodok krabice a zostala sedieľ na chodníku.Ja som stála a lapala po lufte ,syn sa smial a moj otec ako mu vtedy bolo tuším okolo sedemdesiatky v mihu poskladal krabicu nejakým zázrakom chytil tortisko a šup dnu!Radosti nebolo konca ked sme niesli tortu na stol ,detiská a muži, u nás nik nefajčí, tak sú sladkožrúti už sedeli aj s kombajnami a po torte ostala len tá parádna krabica.Sestra mi potajomky šepla .dáš mi recept ,tákú tortu si ešte neupiekla a tá griláž,no báseň! V torte nebol ani jeden oriešok nieto griláž....

milá Zdenin , uz sa netrap . Bola jedla ?- bola .Vsetci videli , ze si ju upiekla a mala vsetko co ma mat strudla .A ze sa potvora nechcela dat zjest ? - nepomohlo jej to ...

Můj "katastrofický" štrůdl se odehrál před dvěma dny. Aby bylo ráno čerstvé, tak se vytáhla z mražáku postrouhaná jablka na štrůdl. Ráno šup, šup, vyválet těsto, rozmražená jablka, cukr, ořechy rozinky, vanilka, skořice. Všechno ráz na ráz, takových už jsme zmákly desítky, stovky. Šup do trouby.
Chybička se vloudila, ta hmota nebyla mražená jablka, ale čočková polévka.... škoda řeči

Teiž sa mi raz zadarilo...upiekla som z bielkov a orechov na plechu korpus a na to som nastriekala zo žĺtkov a kakaa krém. Nemám ten recept, bolo to dávno...ale viem, že to je veľmi dobrý koláč. Dávala som plech s koláčom do chladničky stuhnúť a keď som si nohou otvárala chladničku, zrejme som silnejšie kopla...a dvere chladničky sa prudko vrátili práve v okamžiku, keď som vkladala koláč dovnútra. Plech sa mi zvrtol, v lufte sa otočil a plnkou spadol na nový koberec....a bolo po koláči, aj po koberci :-))))

Asi pre šiestimi rokmi som dostala do daru horúcu novinku, podnos na tortu s deklom, takže sa dala prenášať. Chystala som v práci letnú párty, nemala som čas piecť, tak som podnos pridelila cukrárke, nech mi tortu donesie rovno na ňom. Paráda, zjedla sa polovica a druhú som chcela strčiť do chladničky, že bude na druhý deň ku káve. Nasadila som dekel zastrčila do dierok na podnose, zdvihla, urobila pár krokov.... Dekel v ruke, torta na zemi, našťastie ešte stále väčšinou na podnose. Tak som znova nasadila dekel, opäť pár krokov..... Situácia sa zopakovala, akurát sa potvora torta už rozpleštila na dlažbe. Švacla som ju do kontajnera a zavolala priateľke, ktorá ma obdarovala, že potrebujem darček doplniť o návod na použitie. Vysvetlila mi, že rúčku musím zaistiť takými dvomi plastovými dzindzíkmi, ktoré su na nej. Nuž čo, múdry z neba nikto nespadol, to len sprostých ako keby zhadzovali.

Čistinka nevieš,že namastený chlieb ti VŽDY spadne na zem masťou dolu, mne nikdy ináč nespadol a vždy som pospomínala všetkých svätých a mamina hovorila, prosím ťa nekľaj. Ale ja nie a nie sa pokoriť. V tom veku, ale zostalo mi to až doteraz,keď sa mi nedarí si zanadávam,ale vieš tak sama sebe a ten hore snáď ma omluví..

díky rešpektujem zákony prírody, keby som bola sama určite bi došlo k nadávkam, ale mala som náštevu oslavovala som narodeniny, aj ja som mala za zadkom vnúčence - cha- cha zdenin

Stalo sa to v Prešove na Hlavnej ulici. Pani vychádzala z cukrárne s krabicou zákuskov. Čo čert nechcel, zakopla a krabica jej vypadla z rúk. Obsah sa vysypal na chodník. Pani si čupla, zobrala zákusok do ruky a so slovami "Ce poraži" ich po jednom vkladala späť. Aj to sa stáva.

Keď si predstavím , koľko ľudí prejde po ulici , fľusance , pomočené od psov , všelijaké nečistoty , no človek je tvor nečistotný , ale to je o inom . Len si želajme aby sa nám takéto niečo neprihodilo . Ja som taká panikárka , že bi som odtiaľ utekala , ako zmyslov zbavená .

tinca, ja si zanadávam keď sa mi nedarí aj nahlas...vtedy radšej všetci utečú z kuchyne...ale to ma za chvíľku prejde a sklidním hormóny :-)))

Na veľkej oslave u mojej výbornej priateľky sa prestieralo vo veľkom štýle a keďže oslava, tak všakovaké dobroty, že? Prišla som skôr, že Majkinej mamine a Majke pomôžem s prípravou a už som sa veselá zvŕtala. Zazvonil zvonček, pribudla Majkina sestra a decká, ruch rástol. Vtom chcela prestrieť Majkina mama damaškový obrus na stôl, no na stole ale bola už veľká šľahačková torta a keďže ju nemala narýchlo kam dať, čo čert nechcel, že na chvílenku ju postavila na stoličku k stolu...No ale vravím, čert, tak zazvonil opäť zvonček a mamka nestihla tortu položiť na stôl :-) Ja, uveličená damaškom a kyticami na ňom a atmosférou som celá óóóó sadla na - isteže - najbližšiu stoličku a..... :-)))))) Nuž bola oslava s kopou smiechu i frfľania, bez veľkej šľahačkovej, torty, bez novej hodvábnej sukne, ale viete čo? Už asi nikdy nebudem mať aj ricku od toľkej šľahačky, no ;-P :-))))))

fantázia , a že vraj obyčajný život, prepáč , ale som sa pobavila na cudzom neštastí... :))))

no teraz už aj ja , aj ja sa uchechtávam na smole druhých

keď sa darý tak sa darý