Zabíjačka :-))

...ale hodi,kam inam, ked nie tu:-)pekny zazitok,ja som vela zabijaciek nezazila,ale strasne rada som pocuvala s otvorenymi ustami moju mamu a starku o zazitkoch z nej,sme sa narehlili...

Ked si zmyslim ja na jedinu zabijacku, ktora sa v nasej domacnosti udiala, tak sa musim tiez aj po 25 rokoch usmievat. Vietnamske prasiatko, ktore priniesol brat v krabici od topanok v polovici prazdnin mamke, u ktorej prazdninovali 4 vnuci dostalo hned meno Emilia /nech mi Emilie prepacia/. Malo byt krmene aj nedojedenymi obedmi prazdninarov. Po prazdninach mamka pokracovala v krmeni a vo februari prisiel den D. Nie pre Emiliu, ktora sa aj patricne rozhodla bojovat. Stryko, ktory mal previest akt s buchackou bol oboznameny s terminom a uz sa tesil, lebo vraj vietnamske este nezabijal. Sobotne rano, prekrasna modra obloha, vonku -20 stupnov, cas na zabijacku ako vymalovany. Lenze to sme necakali boj nasej Emilie. Stryko isiel posilneny borovickou, ved aby mu zima nebolo, tiez sa este ubezpecil, ako sa menovana svinka vola. Isiel na nu milo: "No poood, Emilko, pood..." Emilia mrskla zadkom, stryko v jednom kute, ona v druhom. To uz ju pocastoval inym menom. Situacia sa zopakovala asi 5/6 krat. Zasiel si po pomoc. Prisiel svagor a po hodnej chvili sa im ju podarilo priviazat a dostat von z chlieva. Stryko namieri, no z hrozou zisti, ze buchacka medzitym zamrzla. A mi sme zamrzli pri pohlade na pollitrovku borovicky. Flasa prazdna, buchacka nebucha a svagor stoji rozkrocmo proti Emilii, jazyk mu beha od kutika ku kutiku a uprene si hladia do oci. A stryc rychlo ohrieva akosi tu buchacku. Ja pozeram a neviem ci sa mam smiat, alebo si predstavovat nedobry koniec. A verzii som mal viac. Napr. strykovi buchacka buchne v nespravny cas a stane sa nestastie /nie Emilia bude trafena/, svagor si odhryzne kus jazyka za ten cas, co stoji zoci/voci Emilii a hrozilo aj take ukoncenie, ze Emilia mrskne zadkom, utecie do zahrad a bude po nasej zabijacke. Ale... Vsetko dopadlo dobre, teda len pre Emiliu nie. Stryko /tu musim este podotknut, ze koktal chudak, no cim viac si vypil, tak koktal menej/ stale chvalil, ze ake je to fajnove masko /vazila asi 100 kg/, fajnove crievka /tiez sa mi uslo umyvanie/. Dnes som vegetariankou a Emilia je uz len v spomienkach. Uz by jej taky koniec v nasej rodine nehrozil. A ak budem chovat daku svinu, tak to bude isto sojova.

Ja si tiež spomínam na príbeh s prasiatkom, keď sa jeho príbeh začal písať ešte kedysi v máji dobrých 30 rokov dozadu.
Sused choval prasa na tzv. studenom odchove, keď mu iba prihadzoval suchú podstielku a prasačie bývanie s prasiatkom stále rástlo dohora. Do podstielky rady chodili hrabať sliepky, ktorým sa stále viac darilo preletieť aj do našej záhrady.
Záhradu udržiaval môj otec v stave, že by hocikedy mohli prísť robiť reportáž aj s kamerami a určite by sa nezahanbil - rovné hriadky podľa dosky, cibuľka, cesnak ako vojaci v rovnakej vzdialenosti, repa siata na krížový osev, mrkva, petržlen, ani byľka zeliny... Jednoducho - paráda a otcova pýcha. Sliepkam to však bolo jedno a nerobili si z toho ťažkú slepačiu hlavu - jednou nohou vpravo, druhou vľavo a stále rýchlejšie a rýchlejšie a stále viac dopredu a dopredu. To sa ale nemalo stať!
Otec chytil prútenú metlu a sliepky sa rozpŕchli a jedna nemala šancu, otec ju chytil za krídla a šmaril od zlosti tam, odkiaľ preletela. Nešťastnica dopadla na spiace prasa, to sa zľaklo a preskočiť ohradu do dvora suseda (gazdu) nebol až taký veľký problém, lebo hnoj od kraja ohrady nebol vysoko. Vtom otec zbadal iba kopýtka skáčuceho prasiatka. Susedov dvor bol plný hydiny, všetko sa v strachu rozpŕchlo, kotkodákalo, gagotalo a morky s moriakmi hundrali.
Otca pochytil strach, tak si zapálil cigaretu a šiel sa pozrieť akoby náhodnou prechádzkou , či si prasiatko nezlomilo nohu pri disciplíne skoku do výšky (či skorej z výšky). Nebolo mu nič, veselo sa naháňalo po dvore. Na stolčeku sedeli starý dedo ochrnutý na jednu nohu, druhú mali vykrútenú roky po zlomenine a volali na môjho otca: " Éj , počuj Zefo, keby ja mal také nohy, žádna dovica by predemnú neušla, šak tak nerajtovala ani remonda v Košicoch". Sused plný hnevu sa vadil s dedom, že rozum potratili a prasa vypustili a nebol ochotný uveriť dedovej verzii, že prasa samo vyskočilo.
Do zimy prasiatko už netrénovalo skoky, dobre podrástlo. Každú zabíjačku sme si navzájom nosili výslužku. Keď nám sused doniesol na koštovku, mal už aj čosi "nakúpené" a vtedy sa môj otec opýtal, či je to kaša a hurka s podhrdlinou z tej remundy. Sused sa díval nechápajúco na otca a potom si ešte spolu "prikúpili," rozobrali si historku športovca a sused ju uzavrel: "No vidíš, Zefo a ja som stále neveril dedovi, že si zo mňa nerobia blázna. Juj, ale toto je rarita."

Teda dievčatá, to som sa nasmiala!!! Dokážem si to živo predstaviť - opisujete to tak ako keby predo mnou bežal film od režisérky Zdenky Troškovej......
To sa musí vidieť a prežiť!

@jelenik , @fialka49 d obre som sa nasmiala ako píše @hubata ako film :-)))))

Peknééééé. To by sa hodilo aj do mojej zbierky spomienok:-)))

Tak toto nemá chybu, tiež si spomínam na pár "vydarených" zabíjačiek, tým viac sa bavím na tých vašich.

V´daka všetkým za ich príbehy, boli ozaj opísané , ani video netreba,

ja neviem čo by ma viac pobavilo ako zážitky čítané na Vareche, sú úžasné, vtipne opísané, všetko si viem živo predstaviť, vynoria sa aj vlastné spomienky na zabíjačku a verte alebo nie, tak sa nasmejem, že aj môj muž dobehne nazrieť. ďakujem Vám všetkým, ktorí venujete svoj vzácny čas a dokážete nás rozveseliť. patrí Vám veľké ďakujem

:-) anina43 mala som trochu zábrany napísať tento príbeh....som rada že ťa príbehy pobavili :-))

a ja tiez, no usmev, ktory sa mi pri spomienke usalasil na perach ma prinutil podelit sa s touto zabijackou a tak som rada, ze bol pre niekolkych vareskarov aj vdaka tomuto citaniu den veselsi...

Ja som sa dostala sem iba dnes a tiež som rada, že som mohla ponúknuť zo života aspoň časť toho, čo nie je finančne drahé pre tých, čo sa smejú a čo je vzácne pre tých, ktorým úsmev chýba. Nezabúdajme, že úsmev krášli tvár, teší dušu a spôsobuje radosť v srdci. Veľa úsmevu všetkým.