náladu. Tešila som sa že budeme sadiť aj sme zasadili všetko. Ked
som dnes aj s manželom išla po dlhšom čase, vlastne on aj bol včera
- sám okopal zemiaky a čojaviemčoešte, mala som čo vidieť. Mrkva -
edem bedem, čiže poriedko, tak aj petržlen a paštrnák. Ale burina -
ako čínske vojsko...Pupenec - ten sa oplietol, jedna radosť...
Milovaný mi povedal - rob čo chceš s tým, ja idem postrekovať...Tak
som sa dala do boja s tou burinou - trochu na kolienkach, trochu v
drepe, potom bohvieako - ale som ju zvládla a na konci burinové
vojsko podľahlo a políhalo a moja zeleninka sa pekne vztýčila a sa mi
zdá že jej bude dosť. Videla som že v zemi jesto klíčky a ešte vyjde.
Kolená ma trochu bolia, plecia mi trochu opálilo slniečko ale to prejde.
Keby zajtra sprchol daždík, alebo aj pozajtra, bolo by super.
tak je to s burinou..aj plevelom..rozťahujú sa rýchle na poli po celom..pupenec..pýr..tí majú veru zlý chýr..
pomôže iba chrbát ohnutý..otlačené kolienka...alebo chémia..vie to manžel..viem to i ja..a tak beží rok záhradkára..z buriny lúka-ak sa chvíľu kdesi pozatára..denne treba kontrolovať-ak nechceme banovať..
ale ono sa to zvládne...ved po čase úroda teší...:-)
konečne sprchlo..od radosti rýchlejšie moje srdce tlklo...:-)
hoci-zemiačky na okopávanie čakajú-však oni počkajú...
až sa pýrim-toľko pýru...po obschnutí zapojíme všetky zbrane do boja s tú fujburinu..!!
takto si dôchodci žijú: od rána do večera- v zemi sa ryjú...
manžel vraví: treba si zvykať na našu zem..nech milá mi je - ked naposled "v ňu pôjdem"...:-)