Vojačik, ktorý neľúbil paradajky

rea1 - bez fotkyrea1, 27. júna 2014
Keď sme už pri tých manévrovacích a vojenských spomienkach. Keď sme mali ešte záhradu, v nej tak 70 – 80 koreňov rajčín a doma sme sa nimi napchávali až sa nám hrče za ušami robili, otec sa raz tak zamyslel a hovorí: A vieš, že keď som bol mladý, tak som paradajky nemal rád? S chuťou si pekne rozkrojenú rajčinku strčil do pusy a slastne zamľaskajúc, pokračoval ...
Vyrastal s rodičmi a sestrou v dome na Patrónke. K domu, samozrejme, patrila pekná záhrada, ako inak úžitková a tak, ako sa patrí, zelenina a ovocie v nej. Mám rada predstavu i slovné spojenie úžitková záhrada, trávnik a tuje sú síce krásne ale ja radšej mrkvu a kaleráb, tuje mi nechutia, ihličie akosi lezie do zubov. Takže úžitkovú záhradu pri dome a rajčín hromadu, samozrejme, veď ich všetci mali radi. Všetci okrem môjho otca. Hovoril, že jemu sa paradajky tak strašne hnusili (ale nikdy nevedel, prečo), že mu bolo priam zle a hnusilo sa mu, aj keď len videl ostatných, ako paradajky jedia! To poznám, ja som tak desaťročia nenávidela kvargle a kvargľožrútov, až kým som ich raz hrdinsky neochutnala. Pripravená sústo v prípade zafungovania pudu sebazáchovy decentne vypľuť na krčmovom dvore pod stôl. Boli báječné, odvtedy ich môžem. Ale otec ich, teda rajčiny, nemohol. Hovoril, že jemu sa normálne zdvíhal žalúdok a obvykle si večeru, ku ktorej si ostatní pochutnávali na paradajkách, radšej zobral na dvor – pre istotu. I vypukla vojna, chlapčisko mladý, silný, športovec, tak odvod a také tie radosti. A po čase sa tato dostal do niektorej z tých koňakových republík, mám dojem, že spomínal Gruzínsko. Horúčavy, obrovské suché pláne a hlad. Chalani, ktorí boli na stráži cez deň si vraj vylepšili uniformu: bagandže, trenírky a samopal. Víc nic. A keď na to časom došiel nejaký vyšší lampasák a spravil cirkus, ako to, že vojaci sú na stráži nedostatočne ustrojení, s nepokrytou hlavou, tak to vylepšili: bagandže, trenírky, samopal a helma. Helma? Prilba? Neviem, aký je v tom rozdiel, som nevojak. Ale tým, že sa vyzlečiete, hlad nezaženiete. Proviantu málo, vody ešte menej, no, ako vojna. Taká naozajstná. A raz, pri nejakom presune vraj zakotvili neďaleko kolchozných polí, na ktorých nerástlo nič iné ako, áno, samozrejme, uhádli ste, ako paradajky. Kam len oko šíre dohliadlo, všade samé paradajky. Paradajkové more. Zrelé, šťavnaté, červené more. Vraj sa vojaci dokázali ovládnuť, dokonca celé dva dni, lebo za plienenie im hrozili pomerne drakonické tresty, ale na tretiu noc, a potom každú ďalšiu, robili nálety, kým to pole jednoducho neobžrali. A otec spomínal: fuj, prvú noc som nikam nešiel, rozmýšľal som, akí sú sprostí, kvôli rajčinám sa vystavovať riziku, že ich prichytia alebo rovno akože omylom zastrelia. Chlapci došli, bruchá im odstávali, každý mal aj nejaký ten batoh napchatý červenou korisťou, tvárili sa spokojne a chrápali do rána. Hlad bol hlad, tak rajčiny nerajčiny, ďalšiu noc som veru išiel s nimi, najprv som len tak opatrne odhryzol, veď rajčiny sú fuuuj, nejedlé ale veru som zistil, že nie sú ani zďaleka také zlé ako boli v mojich predstavách a veru odvtedy som pekne chodil s ostatnými kántriť kolchoznú paradajkovú úrodu. A aké len boli dobré, sladké a šťavnaté, ani smäd človek potom nemal.
A domov z frontu sa otec vrátil ako veľký fanúšik všetkých paradajok a čohokoľvek paradajkového. Doma sa tomu vraj nestačili diviť.
Hovorí sa „nouze naučila Dalibora housti“. Ja môžem povedať „vojna a hlad naučili otca paradajky jesť“. :-)) jana
@zareaguj


Diskusia k článku

babidka
Pekny pribeh .Tvoj otecko mozno v minulom zivote otrocil na paradajkovych plantazach :-))))
Ja osobne tak "nemozem a nechcem" drzkovu polievku . Nikdy som to nejedla a mozno aj umriem bez toho ,aby som to aspon raz ochutnala :-)
rulik
ja si z detstva pamätám, že sme v takej užitkovej záhrade bežne chodili po chodníčkoch, tu si odtrhli paradajku, papriku, uhorku-utreli do trička a s chuťou zjedli, žiadne umývanie ako teraz a nič nám nebolo, teraz keď si neošúpem uhorku tak do rána ani nespomínať...
rulik
ešte som zabudol,ja som takto nemohol kôpor, mne mama pri varení odoberala zvlášť pred pridaním kôpru aby som to zjedol
evanaaa
@rea1 , Janka, tu ozaj našlo jedno aj druhé porekadlo jasný príklad, ako aj, že hladný aj klince poje :-) Ale je veľa ľudí, ktorí v mladosti niečo priam nenávideli, a v dospelosti sa nevedeli vynačudovať, prečo to tak bolo, keď im to teraz chutí a zjedia bez problémov to, čo predtým ani cítiť nemohli, viď tvoj ocko. Inak, je pravdou, že každých sedem rokov sa chute menia. Ja ako malá som nemohla takto ani len olíznuť lyžičku, ktorá bola omočená v paradajkovej polievke, proste sa mi dvíhal žalúdok už len pri jej vôni, ale zaujímavé bolo, že omáčku ( napr. plnenú papriku) som mohla. A ešte jedno som nemohla - chrenovú omáčku, mali sme raz v družine ( asi 60 r. dozadu) len čo som ju ochutnala, viac som nemohla a ani dodnes som ju nejedla. Ale možné je, že už by mi chutila.
hubata
Nuž ja mám takú smolu v živote, že mne chutí všetko ..... možno len niečo také by som nezjedla čo pred chvíľou behalo po tanieri, ale to už považujem za módny výstrelok ktorý mať nemusím.....
@rea1 keď čítam ako otec neľúbil paradajky, tak ma napadá že ani môj otec ich nemal rád, možno aj slúžili v rovnaký čas na vojne ..... a ich generácia bola odchovaná na kapuste a zemiakoch. Zrejme paprika a paradajky neboli až takým bežným jedlom v ich detstve a na dedinách sa nepestovali. @evanaaa , veď ty si už dlhé roky záhoráčka a neobľúbila si si chrenovú omáčku......
yana
Môj synacik ( to ten skoro 27 ročný) neľúbi mrkvu. Určite následok komunalu. V škôlke ešte áno, ale v škole už nie. Lenže bežne si objedná, aby som spravila svieckovu. Reku ty dilino, veď tam je mrkva a on, že no a?
@rea helma, prilba, môj chlap to volal plembak.
bozulka
Paradajky milujem od svojho ranného detstva,ale čo nemusím je mliečna melencová polievka na slano.To sme jedávali na raňajky dosť často.Bývali sme u starých rodičov a dedko boli veľmi prísny,ale moja milovaná maminka ma vždy zachránila hoci sa dedko potom hneval na ňu.Odvtedy nemôžem ani cítiť varené mlieko,musí byť ochutené kakaom alebo kávou,to zvládnem.
tiginko
@rea1 ty si nejaká utajená spisovateľka, že? Tvoje príbehy sú písané pekne, pútavo a vtipne...
rea1
@tigi , ja som tak utajená, že som ešte ani sama seba neobjavila. :-))
@yana , môj bývalý drahý nejedol ryžu. tvrdil, že je to čínska pomsta a on také jesť nebude. (aj iné nezmysly ešte tvrdil, čo ten robil za ciráty kvôli jedlu, to nechcem, to nebudem, to neelubiiim, ach, jo). takže ryžu nie ale rizoto - sprav rizoto a za veľký hrniec. veď to je ryža a ty čínsku pomstu neelubíííš! ale to je rizoto a to je niečo iné, nie ryža. no nezabi ho.
@rulik , ešte pred pár rokmi som mala veľkú záhradu a bežne sme, ja aj decká, takto chodili a tu ulovili reďkovku, tam rajčinu, syn lovil mrkvu, len ju opláchol od hliny a aha, mama ja mám cigaretu, ohrýzol ju aj s tou najmladšou vňaťkou, čo nebolo vyslovene zablatené, to sa tiež len obtrelo o gate či o zásteru. teraz kúpenú zeleninu a ovocie dobre, že kartáčom nedrhnem. čo ja viem, čím to bolo striekané a kade sa to váľalo? to bude asi tým.
yana
@rea no ja neviem, ked o nom pises ako o byvalom. Na ktorom cintorine lezi?
Moj potencialny mozny zatko (ja mam este aj 28 rocnu dceru) byva u nas s nou a vraj ma volaky kucharsky papier. No mudry je, ze az. Tomu mojmu decku vysvetluje ako sa co vari a preco a ona pocuvaaa. LENZE zo vsetkeho najcastejsie vari hranolky vo fritke a kuracie kridla. Nestiham v tom olej menit.
rea1
@yana , u nich to bolo akosi vrodené - jeho otec (a to bol veľmi príma mužský) zas nejedol zemiaky. odôvodňoval to tým, že ako lipták sa krumplí dosť najedol, "keď som bol chudobný". ale zemiakové placky sa u nich na jeho výslovné želanie robili každý piatok. a nebolo to z dôvodu pôstu, či čoho to, len "placky nie sú zemiaky". no pochopíš to? môj bývalý bývalý je iba obyčajný bývalý, vykopnutý od lože i stola. ja mám naozaj mimoriadne silný pud sebaovládania, prečítaj si zážitok o tom, že "Pizza je len lángoš s lečom" a pochopíš. a skloníš sa pred mojou mierumilovnosťou. :-))) tvoju dcéru chápem, je to láááska. ale to časom prejde. a zaťko bude musieť ohurovať niečím novým. :-) j.
yana
Citala som, to je ako ked ma ten moj chce nasr.., ked mi povie, ze v plackach je malo cesnaku (asi tri hlavy na 5 zemiakov, no asi budem vdova)
Dostali sme krasnych pstruhov, tak varil zatko. PINZETOU kosti vyberal?!?!? Ja by som sa im na to...
rea1
@yana , jeees, pinzeta a nožničky, to je v kuchyni v poslednom čase veľmi IN, to proste musíš mať a používať, lebo ináč si odpísaná nemoderná škebla. a ešte cediť citróny pomedzi prsty (lebo asi odšťavovač na citrusy je zbytočný výmysel z doby kamennej, keď sme sa my učili variť). pažítku nastriháme, bylinky nastriháme, moja príbuzná musí kyslú kapustu nastrihať! lebo dlhé fúzy. ja som tá stará škebla, ja to všetko našvácam nožom, na obracanie mäsa naozaj nepotrebujem pinzetu, stačí mi také to obyčajné kliešťové obracátko, ryby si nafiletujem, kosti, ktoré vidím alebo cítim vyberiem, ktoré nie, nech si vyberú stravníci. keď pôjdu do reštiky, tam dostanú ryby bez jedinej kosti. možno. mňa nikto sr*** ani buzerovať nebude. také pokusy už dávno likvidujem v zárodku, komu sa nepáči, nech si dá mastný chleba. finito. drahému odporuč, že nabudúce ti môže predviesť, ako sa robia exkluziv placky, keď tie tvoje nie sú dosť luxus. keď si postrúha paprče, rypáky ho prejdú. :-))



 



TOPlist