Ukáž, nemôžem sa na to dívať...

Ako sa u nás vravieva - na chlapa sa ide cez Košice, ale tak, aby si myslel, že vedie. :-) Samozrejme v dobrom.

Haha-ha !! Ako keby si bola ja - tiež ma mrle žrali keď som videla ako sa k tomu chystá, hneď nemal hento, potom kladivo, potom chuť a potom sme sa pohádali.

Mám výbornúknižku : Emoční inteligence, odporúčam ju čítať každému, našla som si tam mnoho odpovedí , a hlavne dosť príkladov na výchovu detí - amusela som uznať, že nejedenkrát som vo výchove pochybila. Ale čo už.... človek sa všetko musí učiť, byť manželkou, matkou a dnes sa učím byť babkou. Pokým boli vnúčence malé, nebolo to také ťažké, ale teraz, keď s nimi hádže puberta, je aj kontakt ťažší, občas len so sebazaprením počúvam ich názory a nejedenkrát neviem, ako správne reagovať. Dnes už viem jedno, keď si dobre naštvaná, je jednoduché vyrobiť hádku - ide to ako po masle. Naučiť sa vadiť sa bez kriku , to chce čas . Nie vždy sa to podarí, ale za pokus to stojí. A dnes som v takej situácii, že sa učíme "spolu žiť". Je to sranda, po štyridsiatich rokoch ! No ale doteraz sme nikdy neboli každý deň spolu 24 hodín!!! Tipujem to na takých pár mesiacov, keď sa to obaja naučíme./Veď dnes sme sa ani raz nepochytili - :)))) /

@arasidka super čítanie na dobrú noc. Ja keď si niečo naplánujem, začnem chodiť s vysúvacím metrom po byte a moja polovička je hneď v strehu: a čo si už zas vymyslela? A aj keď sa mu do toho veľmi nechce, napokon ho presvedčím, on pridá zopár vylepšení a už sa pracuje. Tento rok plánujem vymaľovať celý byt (maľovanie on z duše neznáša), takže už rozmýšľam, ako ho pomaly začnem spracovávať:))

:))))

Marikasu, i tento moment v životě lidském - ako hovorieval dobrý vojak Švejk, mám za sebou. Teraz ešte nie, ale až budem mať čas, tak ti o tom porozprávam.

výborné čítanie :-) pripomenula si mi moju svokrušu,ktorá často robila úpravy,kým jej manžel chodil po hore a zbieral huby,maliny,čučoriedky....Raz prišiel domov a s kľudom angličana jej vraví : Vieš,čakám kedy nájdem piecku na balkóne :-))))...alebo iná story ... so štyrmi deťmi bolo dosť roboty.Prišiel z práce domov a ona sa posťažovala,že je unavená.Vraví jej :...šak si porob,čo treba a potom si ľahni .....bol to skvelý človek,učiteľ ,otec a partner.Nepoznala som ho,ale s láskou a úctou,často smiechom spomínajú jeho ratolesti

...jaj veru, diplomatom sa clovek musi naucit byt,tiez mam rada ten film:-)ja by som s hrmotom tiez nic nevybavila:-)a ani nechcem...

ja som zasa stavila na muzsku jesitnost :-)))) Ked sa moj drahy k niecomu "nemal" a dlho to odkladal - zavolala som kamarata/suseda. A tak ako pise @arasidka - v case jeho navratu domov sa u nas robilo .... Ked som to urobila 2-3x , potom uz naozaj stacilo predniest ziadost a ked na mna uprel pohlad akoze "boze moj , co si zasa vymyslela?!" len tak prehodit " noo, ale ked to drahy nevies /nechces/nemas cas..." ja zavolam Jozka , ten pride rad...:-) a bolo to urobene rychlejsie ako som dopovedala....:-))))

...ja ked som sa raz nemohla dockat zavesenia obrazu do obyvacky,tak so sa nas...la,chytila kladivo a preburala sa k susedovi,odvtedy, ked mi videl kladivo v ruke, bez slova mi ho vzal...

....ale mozem ja zato,ze tam bola nejaka duta tehla,ale tych reciiiiii:-)

ono to , dievčence, vyzerá tak, ako keby sme sa chvastali, čo ktorá ako spravila...ale v podstate ide o niečo celkom iné... Povedala by som to takto : Prečo by som mala robiť doma dusno, nadávať a rozčuľovať sa, a vyzerať ako:Pane Bože, ja to chcem, a hneď..., povedzme si úprimne, aj tí naši chlapi by vedeli o nás popísať všeličo, a verím, že by toho našli dosť.
/ chi chi - a som zvedavá, v koľkých témach by bolo: "kedy teba večer hlava nebolela!!!/

Cossi fan tutte a ja tvrdím, že všetci chlapi sú rovnakí. Ale my, šikovné žienky, vieme ako na to. Veď nás mamy dobre učili, že na cukor sa nachytá viac múch ako na ocot. Arašidka, dobre som sa pobavila, si ty veru veľký diplomat.

sovka, život ťa všeličo naučí.
Neprirovnávam to síce k tomu, čo tu píšem, ale v jednej knižke som prečítala peknú myšlienku: Pane doktore, kdo vás to všechno naučil? Odpoveď znela: Utrpení.
Nie, opakujem, neprirovnávam to k našej téme, ale dalo by sa v tejto myšlienke vymeniť pár slov a potom by to sedelo.
Napríklad: Kto ťa to všetko naučil?
Odpoveď by znela: Život!

takto sa má ísť na chlapov...:))))! ja som žila dlhé roky sama, tak som si buď sama aj urobila, alebo som nejakého na to zohnala:)), ale vačšinou som mala v stene klinčeky:)))
No a teraz už jedného "a je to" doma mám, vďakabohu:)!

@arasidka , v emerike Bozku netreba,tu my mame sadrove steny. Tu ked spravis prudky pohyb, tak sa aj von dostanes.
Raz ten moj vrtal dve diery na vesiak do predsiene. Priklepku mal ceskoslovenskej vyroby.Asi po pol hodine prisiel sused aj s vrtackou, lebo nemohol pozerat hokej. (hokej v nasej rodine pzeram len ja)

to si ani predstaviť neviem... sádrové steny... a my tu u nás, tie naše panelové steny sádrujeme, potom to ošmirgľujeme do jemna ako kriedovú stenu a potom na to hodíme farbu, čo si dáme zamiešať u odborníka a vytešujeme sa, keď je už všetko v richtiku. Naposledy sme to robili my dvaja so synom, bo on je v tom veľmi zručný a tata sme poslali na hory - na chatu. Ak si spomínaš na starý český film "anděl na horách" s hercom Marvanom, tak keď sa nás pýtali, kde je gazda, tak sme len mávli rukou a povedali:"Náš andel - toho sme poslali na hory".