Práve pred touto dovolenkou som kúpila krásnu sadu hrncov .
Netušiac žiadnu pohromu sme si užívali krás Toskánska a keď na spiatočnej ceste došla sms-ka od syna :" Pripálil som polievku!", odpísala som mu :" To nič, len poriadne vyvetraj!
Doma nás čakalo prekvapenie,aké svet nevidel. Už dole v chodbe bol zvláštný zápach, aký je cítiť pri požiaroch. Doma boli všetky okná pootvárané , všetky obrázky a drobnosti z kuchyne boli na povale. Keď som otvorila linku, chýbal jeden nový nerezový hrniec! Škaredo som zagánila na syna a ten sa priznal. Chcel nás prekvapiť a pripraviť nám na uvítanie kurací vývar. Večer dal polievku variť na sporák. Kuchyňu zavrel. Vtom mu zavolal kamarát, že má novú PC hru. A tak synak vyrazil na návštevu. Keď sa vrátil, šiel hneď spať a do kuchyne nenazrel. Skoro ráno šiel do kúpelne a to už cítil v chodbe spáleninu. Polievka sa najskor varila, potom piekla a na záver údila!
Hrniec bol tiež na uhoľ, a tak skončil v kontejneri . Horšie bolo to, že zápach vliezol všade, zapáchaly koberce, elektrospotrebiče, dokonca aj steny a dekorácia ! Niekoľkokrát syn všetko umyl, čo sa dalo aj opral, nakúpil spraye, ale následky jeho varenia boly stále cítiť.
Videla som, že už je potrestaný dosť a keď cez víkend kuchyňu vybielil a v pondelok priniesol zo supermarketu nový hrnec, ktorý mi jeho zásluhou chýbal, odpustila som mu a pripravila sviatočný obed, nechýbal ani kurací vývar s domácími rezancami.
Z kuchyne som sa radšej nevzdialila ani k televízii......
som brutálne zábudlivá, ale strach je silnejší.........už si dávam pozor
No a ja som pripálila, pradávno, kôpravú omáčku, ktorá dostala takú odpornú chuť, že som sa odvážila kôprovku ochutnať až po 40 rokoch, Odvetedy ju zase jem a dávam pozor pri jej varení. Nepohnem sa od sparáka.