Aby ste pochopili aká strašná pliaga mi dosadla na plecia, musíte vedieť nielen, čo je to Pavlovov podmienený reflex (zvonček, slinky), ale aj čo to je Pavlovov nepodmienečný reflex. Najlepšie vám to vysvetlím v historickom exkurze do sovietskej psačej kozmonautiky.
Prvými ľuďmi vo vesmíre okrem vinných mušiek, či opičiakov boli psinky. Zo sovietskych rodných búd pochádzala trojica sučiek, o ktorých keby Dumas vedel, tak sa vykašle na svojich troch mušketierov a píše len o Lajke, Belke a Strelke. Všetky tri sa zúčastnili na pokuse, ktorého som sa neskôr stal obeťou ja, kvasená kapusta a Status Quo.
Akademikovi Sergejovi Koroljovovi išlo na rodiel od I.P. Pavlova o vybudovanie reflexov tak, aby psinky boli sýte, aj keď sú hladné. Po prvýkrát mu to nevyšlo. V roku 1957 psinka Lajka v Sputniku 2 žila podľa sovietských zdrojov iba sedem dní. Nevedeli s Lajkou za volantom rakety pristáť.
Prestala komunikovať s Bajkonurom a robila si v rakete, po čom je psie srdce konečne zapišťalo. Lajka odmietala nepodmienečné psačie reflexy. Keď sa v kabíne spustila zvonkohra z Kremľa, nedbala na to, že by mala prestať byť hladná. Tým vzdbudila doslova poplach v Chruščovovom kabinete. „Nezodpovedná psina jedna sviňa imperialistická zradila sovietsky ľud i všetky zvery. Zradne na prekabátila a tak sme ju omylom pred odletom do vesmíru vyznamenali Radom najväčšieho ratlíka Zoji Kosmodenenjanskojej.“ (Komsolomskaja Pravda, 7.13.1957)
O čo v skutočnosti išlo? Lajka si našla dôkladne uschovaný otvárač na konzervy so šprotami (údené morské rybičky. Okrem vodky, matriošiek a V.I.Leninov v rôznych veľkostiach a materiálov bol jediný suvenír, ktorý sa v ZSSR dal kúpiť – pozn. autora). Bol to prúser ako hrom. Akademikovi Koroljovovi (otec sovietskej kozmonautiky – pozn. autora) nezostalo nič iné ako vypnúť vo vesmíre kyslík. Teda aj v rakete.
Dobová tlač písala, že Lajka zahynula nešťastnou náhodou po siedmich dňoch letu. Bolo to preto, lebo sa “zradnej štvornožici minuli prepašované dodávky imperialistickej šunky a teľacích nožičiek. A ešte aj trošku kyslík.“
Až v roku 2002 Rusi priznali, že Sputnik riadený Lajkou mal zlú tepelnú izoláciu. Pri odpojení jedného stupňa rakety psinka úbohá zahynula v horúčave a v strese UŽ ŠESŤ HODÍN po štarte. A toto nie je sranda, ale pravda. Česť jej psej pamiatke!
Na ďalšie psie kozmonautky Lajka a Strelka si už Sovieti dali pozor. Do ruksačikov na skafandríkoch im dali len jedinú malilinkú konzervu paštéty z mrožích fúzov. V kabíne Vostoku, ktorú tiež vyniesla raketa Sputnik, nebolo nič, čo by sa čo len v psej fantázii ponášalo na otvárač. Psinky hladovali. Napriek tomu prežili 26,5 hodinový let.
(Možno ani len tak nehladovali. Okrem nich bolo v kabíne Vostoku štyridsať myší, dva potkany, vodkové mušky, huby a množstvo najrôznejších rastlín. Všetka fauna i flóra sa vrátila v poriadku. No pozor! Sovieti doteraz taja, koľko toho a čoho, čo tam hore bolo, sa dole aj na Zem vrátilo...)
Aby sme ani na bulvár nezabudli. Milé Celebrityžrútky, Strelka neskôr povila šesť potomkov a do radosti zavyla. Jedno z kozmických šteniatok v roku 1961 daroval sovietsky bigšéf Nikita Chruščov Jacqueline, manželke prezidenta Johna Kennedyho.
Potomkovia psej kozmonautky žijú dodnes. Len vnuci pani Jacqueliny museli havinkov presťahovať od zábavného vodného parku v San Diegu. Vnikli párkrát k mrožom. Obrovským tvorom v priebehu manosekundy obhrýzli fúzy a s potuteľným úškrnom sa vzdialili preč.
Neviem čo je na tom pravdy, ale jedným z potomkov hrdinskej Strelky z USA je aj havino, čo uvádzal markizácku Smotánku s takou tou blondýnkou. Havinka stiahli z obrazovky. Na pretekoch hore dole Babou si splietol mroža sa našim pánom prezidentom a dostal šmak na jeho fúzy...
Pokračovanie a veľké vysvetlenie nasleduje:
Part II. - Thank Status Quo, I have excellent fermented cabbage!
Ak ste vydržali až doteraz, pochopíte až v nasledujúcich riadkoch, prečo som použil výlet do dejín podmienených reflexov psačích Tereškovoviek. (Kozmonatička Tereškovová bola ako prvá vo vesmíre. Bol to nádherný kus ženy. Pozn. aut.)
Mám podobné podmienené reflexy, ako moje Lajka, Belka a Strelka. Nereagujem na zvonenie, alezdravý úsudok ma opúšťa a slintám na kyslú kapustu vždy keď zanie nejaká skladba od skupiny Status Quo. Je však problém, lebo títo nestori jednoduchécho a melodického rocku u mňa hrajú pravidelne. Teda po celý deň. Už som od kapusty, ktorou sa živím od jej vykvasenia, zdutý ako Otec našej slovútnej republiky.
Kapustu jem stále po celých posledných päť dní. Všetci blízki ma zavrhli. Zborovo na mňa zvyšujú hlas, držiac sa pri tom za nos. Som podľa nich ako môj vzor Otec našej drahej samostanej vlasti. Podľa nich tiež nezodpovedný nadudec a nech odsťahujem do plynového zásobníku v Lábe na Záhorí, lebo sa blíži zima a Ukrajina môže zase blbnúť. Ale nie o tom som chcel, prať pred vami rodinnú špinavú bielizeň. Mám vyššie ciele.
Neviem, či ste niekedy tlačili kapustu. Nie nohami po ťapákovsky s prsiami ako Máziková s Krónerom v nich zapichnutým. Ja to vďaka mojej výške a 25 litrovému súdku robím úplne prízemne. Malou pästičkou intelektuála natlačím 35 kg stupavskej kapusty. Robím to rok čo rok.
Tento rok som však už ako ujko chatrný, teda JA, potreboval vzpruhu. Pred dvoma týždňami bola spavá sobota. Dal som si ako vždy života budič hudbu Status Quo. Jednoduché tóny súzvučali s tlačením mojej pacinky, ponarajúcej sa do kapusty. Čvachty, čvachty. Presne do rytmu. Sedel som na šamrlíku (taky malý podzadočník na štyroch malých nožičkách).
Po hodine som z pivnice prosil kričiac o ratu moju rodnú manželku nech ma príde zo šamrlíka postaviť na nohy. Láska moja ma zdvihla. Chviľku som si v 90 stupňovom uhle oddýchol a v tlačení zeleniny som pokračoval. Ako vnútorný poctivec som takto s výkrikmi o ratu a príchodmi mojej ratujúcej lásky tlačil kapustu tri a pol hodiny.
Po dotlačení pästičkou ubolenou však Bratislavu zasiahla studená vlna. Kapusta dole v chladnej pivnici nie a nie vykvasiť. Chodil som dole kontrolovať kvasný proces ako prízrak.
Bál som sa o kapustičku moju úbohú ako o dieťa. Zavrhol som šál a čapicu, lebo naozaj sa kapuste nedá na hlavu nasadiť a pod kapustnú hlávku uviezať keď je kapustná hlava nasekaná. Počúval som s uchom prilepeným na súdku ako doktor skúmajúci, či dieťatku črievka fungujú, a kedy sa konečne ozve spásne brblanie avizujúce, že zápcha je preč a o chvíľu bude dobre. V mojom prípade začne kvasný proces. Ale kapusta si stále štrajkovala. Nebolo počuť žiadne žblm-blm-žblm.
Púšťal som jej na povzbudenie hudbu od Status Quo. Reku možno sa spustia skryté mechanizmy. Nič sa nedialo. Len vo mne sa spustilo niečo netušené. V noci som nemohol spať. Opatrne som schádzal po strmých pivničných schodoch dole. Objímal som súdok a prosil ho ako bôžika, nech mu v brušku začne kvasiť naše spoločné dieťa. Pri mojom modloslužobníctve stále hral CD prehrávač so Status Quo. Vyzeralo to ako zakázaná čierna kapustná omša...
Dobre, už nebudem zdržiavať. Vo štvrtok minulý týždeň bolo dokvasené. Hneď som nakmásal do veličánskeho lavóra zo tri kila kapusty. Dal ju na plech, do nej na kúsky pokrajanú bravčovú krkovičku, pliecko a bôčik. Dochutil ako sa patrí, zakryl alobalom a slávnostne vložil do trúby dusiť na 170 stupňoch.
Medzitým som sa rozhodol robiť boršč z kyslej kapusty. Rodina pochopila, že je zle a začala sa nasledujúce dni stravovať samostatne.
Ešte mi zostalo (streda 3.11.) zo šesť lyžíc polievky a v rohu pekáča nejaké sústo. Všetko preto, lebo aj keď vám teraz píšem, musím mať v sluchadlách hudbu. Nič lepšie mi nenapadne, ako si pustiť Status Quo. Som na kapuste proste závislý!
A tak som sa tým chlapcom anglickým poďakoval. Poslal som im do fan klubu mailovú správu, pretože nemajú priamy mailový kontakt. Teraz sa chystajú na turné po britských ostrovoch.
Ak by ste s nimi boli, prosím, odkážte im, nech si odskočia aj k nám. Ja by som im struhol taký malý koncert dole v pivnici, kým ešte mám kyslú kapustu... A to by bola iná PR akcia, fešáci rocken-rolloví, že?
P.S. Aha, ešte ten celý mail, čo som im poslal ako vďakyvzdanie za dotlačenie kapusty.
Thank Status Quo, I have excellent fermented cabbage!
Friends, I am from Bratislava and you are my favorite band from my youth. But until now I ve found that your music is the best to push cabbage. It is our delicacy, it has to be in a small barrel with fist to the beat of print, still and still, wait until the fermentation process takes place and then the goodness of her genius. I pushed it for 3 hours. Im 50 year old man, my back hurt, but I was well thanks to your music. Your music, your compositions are brilliant vegetables - cabbages, he sings on the tongue as your guitars and vocals. Sorry, drums and of course ... Thank you!
Ak by ste lámali angličtinu ako ja, tak vám ponúknem preklad. Podobne polámaný. Na googlovi je všetko, ale preklad nič moc...
Ďakujem Status Quo, mám výborné kvasené kapusty!
Priatelia, ja som z Bratislavy a vy ste moja obľúbená kapela z môjho mladosti. Ale až teraz som zistil, že vaša hudba je najlepšie, aby sa zasadila kapusta. Je to naša pochúťka, to musí byť v malom sude s päsťou do rytmu tlače, stále a stále, počkajte, až proces fermentácie prebieha a potom dobrotu svojho génia. Odstrčil som ju po dobu 3 hodín. Som 50 rokov starý muž, chrbát ma boleli, ale bol som dobre vďaka vašej hudby. Vaša hudba, vaše skladby sú vynikajúce zelenina - kapusta, spieva sa na jazyku ako si gitary a spev. Je nám ľúto, bicie, samozrejme ... Ďakujem vám!
Hihi, Váš Zemo.
Ale ja dodávam, že v byte budete mať roky taký zdravý stupavský odér, že konečne utečú mravce, na ktorých ste roky márne liali ocot a kreslili okolo ich dier kriedou kruhy.
Rád preháňam a píšem to pre vás všetky, moje milované nespoznané a preto stále milované. To je moja humanitárna pomoc. Aby ste vedeli, že aj inde sú samčekovia ako ja, treba odložiť slová: Ja ho asi zabijem! a chovať si nás v mäkulinkej bavlnke.
Pri príhode o kapuste a jej tlačení som preháňal iba máličko. Skôr na drobno drobnúčko. Kapusta je totiž môj svet!
P.S. Vymenil som si foto ako dôkaz: To vyznamenanie je Rad bieleho kapustového hlúbiku, ktorý nechutil ani Štefaníkovi a ani levovi. Takô krasnô nemá nikto na svete. Iba ja.