Taký malý zázrak.

Nechapem ani ja ...Mozno ludia nie su az taki zli , ako si vsetci myslime :-)

@evusik , je to zážitok , ktorý si viem predstaviť , určite musel mať v hrdle hrču a sucho v ústach , ja by som povedala , nebol to malý zázrak , ale veľký , to čo vidíš v správach , ako dokázala okradnúť staršiu pani v hypermarkete , straka , ktorú dokonca zachytila aj priemyselná kamera.
Ona nemala toľko šťastia, ako ten tvoj .
Mne by nedalo , keby som našla , čo mne nepatrí , aby som si to nechala,nevedela by som zaspať , určite by ma to dlho mátalo .
Presne si to nepamätám asi je to desať rokov späť, mali sme zaparkované auto v BA v podzemnom parkovisku pri národnom divadle , keď parkovanie skončíš , ideš zaplatiť kde je samoobslužná pokladňa , prídeme do pokladne a tu čo nevidíš ,položený mobil , obzreli sme sa, či nie je na blízku ten čo ho tam zabudol , nikoho sme nevideli , mobil sme skúsili či je funkčný,našťastie nebol ani vybitý ani zaheslovaný , skúsili sme zavolať na číslo uložené v mobile ,ohlásil sa na druhej strane človek, spýtali sme sa , či pozná to číslo z ktorého voláme , poznal , nechali sme adresu , mobil sa vrátil majiteľovi.
Nepátrali sme ako sa to stalo,že si tam zabudli mobilný telefón , len toľko , bola lektorka anglického jazyka z UA mama troch detí. Ten pocit dobrého skutku , je silné pohladenie na duši :-)

som rada, ze ste to mali moznost prezit obidve v dobrom.
Tu sa to stava casto, ludia to bud odovzdaju, alebo aj po par dnoch najdes tie "zabudnute" veci na mieste, kde ste ich nechali.
prvy krat v zaciatkoch som to spoznala na detskych ihriskach, nikto si nic domov neodniesol co mu nepatrilo.
Bol to pre nas uzasny poznatok.

Taktiez sme mali moznost vratit veci majitelom uz niekolkokrat hlavne teda penazenky a mobily. Krasny zazitok!

@jerica aj mňa napadlo presne to isté... babka ktorú dávali v TV ako ju priamo pred kamerami kradla zlodejka o kabelku v ktorej mala tisíce :-(
aj ja mám podobný zážitok ako ty, ale z druhej strany... syn si nechal peňaženku v telefónnej búdke (ešte neboli mobily) samozrejme, že keď sa vrátil už tam nebola, bolo to v sobotu, v pondelok sme volali na MnV a na políciu či ju náhodou niekto nevrátil a keď nič, syn si začal vybavovať nové doklady... na ďaľší deň prišla poštou hrubá obálka a v nej všetky doklady... takže aspoň niečo, aj keď v peňaženke mal vyše tisícky SK... každopádne boli sme vďačný aj zato, lebo vybavovať nové doklady stojí nielen peniaze ale aj fúru času.... verím, že ty si mala dobrý pocit na duši a pani zas doma mohla povedať, že na Slovensku žijú dobrí ľudia...
@honestka ja musím stále nato myslieť a z mužom to stále preberáme dokola, že ako je to možné, že tú peňaženku nikto nezobral... možno úlohu zohrala skutočnosť, že žijem v malom mestečku, kde každý každého pozná.... každopádne ale mám z toho veľmi dobrý pocit, ja tomu hovorím "taký malý ohrievačik na duši"

@evusik konečne jedna dobrá správa v tomto depresívnom čase.Potešil ma tento príbeh.

dobrí ľudia nevymreli....treba len veriť...teším sa @evusik ,že si s manželom zažila,,ohrievačik na duši',pekný deň a veľa pozitívnych zážitkov

Pekny pribeh aj ja mam taky maly a niekedy by som sa za to prefackal :). Ja si pamatam ako som raz pred 8 rokmi isiel z banky s hotovostou cez 150 tisic a zena mi zavolala aby som este po ceste kupil daku zeleninu, tak som skocil do naleho sukromneho obchodiku, vzdy tam predavala taka mila pani v dochodkovom veku a co myslite kde som nechal obalku, rovno za jej kasou, ked som hladal penazenku, prisiel som domov, manzelke odovzdal zeleninu a ked som hladal peniaze tak som skoro dostal infarkt. Zacal som premyslat kde vsade som po odchode z banky bol a nakoniec ma napadol obchod so zeleninou, ked som tam udychcany a vystresovany prisiel mila pani mi pekne obalku odovzdala este viac vystresovana a pekne mi prehovorila do duse. Ked som jej daval peniaze tak ani nechcela jedine co si zobrala boli kvety a cokolada, doteraz som tej pani vdacny za jej poctivost. Vzdy sa najdu poctuvy ludia a tak tiez ak by som nieco nasiel, snazil vy som sa to dorucit majitelovi. Ja som nal stastie ze pani predavacka ma uz poznala a v mojej zdesenej tvari vycitala ze som tam tu obalku aj s dokladom o vybere nechal ja.

Alebo si mysleli,že je to skrytá kamera? Ale je tu viac pekných príbehov a veru,dobrí ľudia ešte žijú.Veď aj my patríme medzi nich(aspoň si to každý o sebe myslí,ja tiež )a teda je nás pekná kopa? Pekný príbeh na nedeľu.Neviem,či aj v našom meste by našiel peňaženku na "svojom mieste",lebo okolo Kauflandu niektorí občania len striehnu a obzerajú tašky,že okamžite zaťahujem zips :-( s nepríjemným pocitom,až niekedy mám výčitky,že by som im mala niečo dať.....som blbá?

svet nie je čierno-biely :-)

v čase-ked môj syn zobral stopára-a ten ho okradol o všetky doklady-peniaze-a nebolo ich málo-bo šiel na dovolenku-mám veľmi príjemný pocit-že sú aj čestní ľudia...:-)

Nuž niekedy sme roztržití a potom sa dejú takéto veci, spomínam si aj ja som v obchode zažila podobné, nestalo sa to mne, ale zákazníčke.Mladá pani nakupovala textil, navykladala som jej na pult, ona si vyberala a rozprávali sme sa.Okrem nej a mňa v obchode nikto nebol.Ked si vybrala a tovar mala už zabalený, že ide platiť, zistila, že nemá peňaženku.Myslela si, že ju iste niekde stratila a hned sa mi tam aj rozplakala, že v nej mala vyšší obnos a mala sa v meste stretnúť s mužom, že ked pôjde z roboty pôjdu niečo kupovať do bytu. Cez slzy mi oznámila, že ide do iného obchodu, vraj tam má tetu. Ked som zostala v obchode sama, začala som spratávať z pultu a tu som pod hrbou ponožiek našla tú jej stratenú peňaženku.Tak som rýchlo zamkla krám a utekala za ňou do spomínaného obchodu.Tá začala plakať znovu, ale teraz od šťastia.Tak sa to nakoniec dobre skončilo. Ale zažila som aj inú zákazníčku ! Tá si zas zabudla na pulte výdavok 500 sk, tiež som sa po nej rozbehla iba tak v šľapkách a svetríku do januárovej čľapkanice, dohonila som ju na chodníku až za rohom, nedalo sa ju s nikým pomýliť, mala taký extravagantný kabát:-) Podala som jej peniaze, ona sa na mňa pozrela takým neprítomným pohľadom a nepovedala ani dakujem.Keby to nebola stála zákazníčka, ktorú som dobre poznala, možno by som aj na chvíľu zaváhala, či to vraciam tej pravej.:-))) A radosť Tvojho muža, ked ju našiel si viem predstaviť.:-)

no takych pripadov ja mam dost a musim povedat ze prave ja som ten ochranny anjel veci :D bezne v praci najdem telefony alebo i ipady,notebooky alebo penazenky kabelky,a milion handier (raz aj nohavicky :O!!!)no a vzdy to odnesiem a zatial sa vzdy pre to niekto vratil a bol taak vdacny :D

Ja keď som prišla do Škótska pred pár rokmi chodila som do druhého menšieho mesta bicyklom. Keď som raz prišla tam, zistila som, že nemám mobil. Ešte som si spokojne povedala, kľud, zostal doma. No kľud ma prešiel, keď som prišla domov a mobil ani nikde doma. Ešte rok som ho potrebovala splatiť a viem, že bol celkom vybitý. Tak ma napadlo, že mi musel vypadnúť z vrecka vetrovky. Skúšala som naň zavolať, zvonil,"niekto mi ho nabil" prvé čo som si pomyslela, ale hneď mi zdvihol, nejaký pán, ktorý mi aj presne povedal, na ktorej časti cesty ho našla jeho manželka.Spýtal sa na adresu, a na druhý deň som ho našla v obálke pred mojimi vchodovými dverami. Ani som im nestihla dať bonboniéru, ktorú som mala prichystanú, lebo som čakala celé dopoludnie, a keď som odbehla na 15 minút do obchodu vtedy prišli. Mala som z toho tiež veľmi dobrý pocit.

Pred pár dnami dcéra tiež našla mobil, ked mi rozprávala okolnosti, ako prezvonila posledné volané číslo a vyriešilo sa odovzdanie mobilu majitelovi, čo sa nezaobišlo bez vtipných zážitkov, na ktorých sa potom bavili, ona ani netušila, aku mi spravila radost ako matke, že sa k veci nepostavila lahostajne. Bola som štastná, možno viac ako majitel najdeného mobilu.

Stalo sa mi,že som v lekárni brala lieky pre seba aj manžela. Platila som celkom peknú sumu.Výdavok som vložila do peňaženky.Po každom nákupe si večer "spytujem svedomie". Vediem si také jednoduché účtovníctvo. Vtedy som zistila,že v peňaženke mám o stovku viac ako by som mala mať.Keďže z lekárne som išla rovno domov,bolo mi jasné kde sa stal omyl. Na druhý deň som sa tam vrátila a v pokladni sedela tá magistra u ktorej som platila. Vysvetlila som jej čo sa stalo, vytiahla peniaze a stovku vrátila.Veľmi ma však prekvapila pani magistra.So zdvihnutým obočím sa na mňa zhnusene pozrela , bez slova ,peniaze vzala a ja som s pocitom hanby čo som to vyviedla , odišla.DO dnes mám z toho zážitku nepríjemný pocit.

Ja mam tiez velmi pekny pribeh o poctivost.
Pred casom sme boli v Trenc. Tepliciach a byvali v dome ucitelov (ine ubytovanie v onom letnom case nebolo mozne zohnat). Kazdy vecer sme isli na veceru a pobavit sa- pocuvat hudbu, zatancovat si. Jeden vecer sme boli v takom podniku pri lazenskom parku (meno si nepamatam) a dobre sme sa bavili (manzel a ja).
Rano po prebudeni som zistila, ze mi chyba zlaty naramok - dost takzky na obsah zalata. Bol to moj prvy sperk-zlato. Moj ulak zo zistenia a manzelov pohlad nikdy nezabudnem. Rano som sa obliekla a peso "masirovala" do tej restauracie, kde bolo rano zatvorene, iba upratovacky v plnej robote. Po mojej otazke ci niekto nenasiel naramok mi bolo oznamene, ze ano, ale ta ista osoba co ho poctivo odovzdala do kancerarie nebula uz v robote (mala nocnu). Odbehla som do obchodu, kupila velku bonbonieru a kvety, doniesla do kancerarie a prosila, nech to odovzdaju tej pani co bola poctiva. Dufam, ze sa tak stalo.

aj mne sa podarilo niečo stratiť ,alebo aj nájsť..... najviššiu sumu peňazí som našiel 2500 kčs - vtej dobe to boli veľké peniaze ,ale o inom chcem písať.
Stáli sme zo synom v Kauflande pri pulte s mäsovými výrobkami a dole pod pultom pri nohách boli dajaké flaše ve dvoch radách . No a práve medzi tými klašami som zbadal dámskú peňaženku, tak som ju dvihol opýtal sa okolo stojacích a ono nič ...majiteľky nebolo .
Poslal som syna na informácie aj s peňaženkou ,aby cez reproduktory ohlásili majiteľku peňaženky a tá sa knej dostala - nestalo sa tak.
Po nakupu ,som zašiel na informácie a spýtal sa či sa už našla majiteľla - nenašla a tak som sa spýtal prečo ju neohlásili rozhlasom ved vnútry mala platobné karty a tam je aj meno dotičnej,,, a ta pani mi povedala ,že ona nesmie otvoriť cudziu peňaženku ,len musí čakať ked sa preňu niekto náhodou nevrátí...... napadlo ma že ju odovzdám tedy osobne no mne ju už potom vydať nechcela,že ani to nemôže ...... ktovie ako to skončilo

veru stávajú sa v živote všakovaké veci...
vaše príbehy mi pripomenuli tiež jednu moju skúsenosť... je to hádam aj desať rokov dozadu, platila som pri pokladni, ešte slovenskými korunami, pokladníčka, mladá slečna, mi vydala peniaze na pult, ja som sa na ne pozrela a hovorím jej, ale to ste mi zle vydali... no mali ste vidieť ako na mňa zazrela a začala sa rozčuľovať, že ona mi dobre vydala, veď som jej dala tisícku a platila som 450,-Sk tak čo by som chcela. Viete si predstaviť ako to vyzerá v obchode keď vrieska predavačka, všetky oči nalepené na mne, hlavy sa otáčajú, no poviem pravdu mala som chuť zhrabnúť ten výdavok a ísť domov. Potom som si ale povedala, že mi to nestojí za to a "milej" slečne som povedala: "V poriadku ja si tie peniaze môžem zobrať, ale slečna, ja som neplatila tisíckorunáčkou, ale päťstovkou!" Slečna zalapala po dychu, pán ktorý stál za mnou sa zasmial, slečna sa začala prehrabovať v pokladni, zhrabla päťstovku a začala blokovať ďalšieho zákazníka. Mne nepovedala ani pardón. Priznám sa, že som mala z toho ešte dlho zlý pocit.

Ako som kráčala, predo mnou išli dvaja " mokrí bratia", zapletali nohami a o dušu nahlas čosi hovorili. jeden z nich si siahol do vrecka a ako vyťahoval ruku, tak z vrecka sa začali sypať papierové peniaze. Nenechala som to tak, tak som pobehla a oslovila toho opilca, že mu padajú peniaze. Namiesto vďaku mi začal nadávať, že nech neotravujem a podobne. Po tomto mu ukazujem na zem až vtedy sa zbadal a začal svoje výplatové peniaze zbierať. Poznám jeho manželku a bolo mi jej ľúto, že má na krku takého človeka a tak si myslím, že nebyť mňa, tak sa mohli celý mesiac pozerať pomedzi prsty. A on doteraz nevie, kto ho vytiahol z nepríjemnosti, taký bol spitý. Boli to ešte slovenské koruny a nebolo ich málo.

Dobre sa tie príbehy čítajú :-))) keby každý tak reagoval,lebo sme aj roztržití,aj zábudliví,aj uponáhľaní a každý z nás môže zažiť stratu.A stretnúť čestných ľudí,ktorí vrátia nález je pocit,ktorý dlho v nás pretrváva a teší :-) . Tým horšie sa nám v televízii sledujú príbehy okrádania stareniek,či dôverčivých deduškov,ktorí vo svojej dobrote a naivite sa nechajú okradnúť,či podľahnú podvodníkom na ich vymyslené príbehy a pomôžu-požičajú aj cudzím.A vtedy sa pýtam,akí sú to ľudia,ktorí dokážu starkých okradnúť?Alebo zbiť a aj zabiť?Nemajú rodičov,starých rodičov.....cit,empatia,ľudskosť,súcit chýba! Malo by platiť:" Ak nepomôžem,aspoň neublížim".Ale to už sem asi nepatrí,prepáč @evusik :-)

Pekný príbeh s neuveriteľným koncom :-) . V dnešnej dobe hotoví zázrak . Minulí rok na vianoce som išla kúpiť synovi pod stromček notebook . Prídem do predajne a vybrala som kreditku a chcela som zaplatiť . No predavačke ukázalo že prevod nie je povolený . Ja vedomá toho že tam je dosť peňazí vybrala som sa do banky , čo sa deje ? Cestou moje myšlienky zachádzali do extrému , čo ak mi niekto vybielil účet ? a teraz na vianoce ....... V banke mi povedali že všetko je OK len max. vybratie ( prevod ) je 400 eur , preto prevod nepovolilo . Tak som si v banke vybrala 600 eur presne toľko ako stál notebook . Zas ma moje myšlienky strachu premohli , obava že mi niekto peniaze po ceste šmajzne (veď sú predsa vianoce ) som cestou do predajne išla ostražito ako mačka ale s veľkým strachom . Keď som chcela pri pokladni vyplatiť .....peňaženka prázna :-( , zalial ma studený pot a začala som chaosiť :-) všetko som z kabelky vyhádzala a peniaze nikde . Už som bola vybratá späť do banky že som asi tam nechala celú vybratú sumu .Predavačka ma ukľudňovala , prezrite si peňaženku ešte raz .....Tak som sa pustila späť prehrabávať peňaženku ani bloček z banky o výbere som nevedela nájsť....to sa mi asi sníva ...peniaze boli v peňaženke :-) tak dobre zašité .... v otvore pre kred. karty . Predavačka sa dodnes na mňa usmieva keď tam prídem kupovať sáčky do vysavača ani sa jej nedivým :-) nenávidím nákupy a tobôš nie na vianoce :-D

@evusik , aj mne sa stalo to isté,že keď som neviemako prišla o plnú peňaženku s viac ako tisíc korunami, všetkými dokladmi, poisteneckými kartičkami detí a dvomi bankomatovými kartami, tak keď som už rozbehla vybavovanie nových dokladov, tiež mi prišla obálka s dokladmi aj kartami, poznámkami.. a aj s poďakovaním za tú sumu,ktorá tam bola.. a tiež pracujem v obchode..v pultovke, kde som len sama . veru sa mi viackrát stalo,že ľudia zabudli na pulte nielen zakúpený tovar, ale aj peniaze a vždy ich to počkalo do ďalšej návštevy,alebo som im odkázala. sme v malom mestečku kde každý každého pozná, tak často nie je problém zábudlivca kontaktovať. a keď niekto niečo takmer zabudne a upozorním ho včas, tak mi povedia..však tu by sa nám to nestratilo.. to je veľmi príjemný pocit,keď viete, že Vám ľudia dôverujú.. :-))

Nedá mi , aby som nepridala aj ja jeden príbeh , ktorý som zažila osobne pred pár rokmi,: pán priniesol na poštu tržbu, v ktorej bolo o 10 000 korún viac ako bolo uvedené na poukážke, Roztrasenými rukami som mu vrátila celú tržbu nech si to dajú do poriadku, pán vydesený zobral milú tržbu, položil na strechu auta, nasadol a odfrčal riešiť omyl. Peniaze lietali vzduchom ako lístie na jeseň.Pán zistil až v kancelárii čo dokázal spraviť. A výsledok ? Všetky papierové bankovky sa našli (až na tých pár mincí na poštovné), a ľudia z dediny ešte dlho spomínali, ako zbierali peniaze po jarkoch. No poctiví ľudia ešte stále existujú. :)

@Samantha , toto bol skutocne zvlasne pekny priklad poctivosti. Nech sa dari poctivosti v nasej spolocnosti a nikdy nevymrie!!! teda nech ju nezneuziju taki ti, co radi pridu bez roboty k majetku.

nuž, bude to viac ako 15 rokov, tesne pred osemnástou cestou z roboty som sa zastavila v lekárni s receptom pre lieky, bola som rada, že som to stihla, a , nuž doma ma čakalo prekvapenie, môj manžel ma privítal: rýchlo mi podaj tašky a vráť sa do lekárne, prečo? však lieky sú tu ale Tvoja peňaženka tam, tak rýchlo sa vráť, aby pán magister nemusel na Teba čakať.
Nuž a druhá lekáreň minulý rok, nová doba nám priniesla platobné karty, čo využívam, pretože stále som nervózna z toho, že tie nové mince sa mi stále pletú., ale som veľmi obozretná po platení, aby som kartu dobre uložila a tak isto aj zdravotnú kartu ( raz ma okradli, ale oveľa horšie ako strata peňazí je vybavovanie dokladov), večer som si spomenula na to, že potrebujem lieky uložiť, v taške nie sú, snáĎ som ich nedala spolu s mrazenou zeleninou do mrazničky alebo do chladničky ? Ráno mi zvoní telefón, ženský hlas:milá pani včera ste si u nás nechali lieky, ja nemám službu, ale nechala som tam s liekom aj lístoček, že je to pre Vás- nuž bola som prekvapená, tak som zareagovala" aprečo mi voláte po pracovnej dobe? Joj, viete ja mám mobil, ale teraz večer som šla k mojim rodičom a tí majú pevnú linku a telefonný zoznam, tak som to skúšala, najprv so hľadala ženy, ale ani jedna nebýva na Vašej adrese, tak som vyskúšala mužov, no a na druhýkrát som sa trafila.
Na druhý deň sa staršej magistre preukazujem zdravotnou kartou, vraj mám tu odložené lieky, kde máte lístoček? aký? nuž taký s čísielkom, aby som to dlho nehľadala., ale ja nemám lístoček, ale mi telefonovali, že som si zabudla krabičky s liekmi. A tak to ste Vy, čo idete tak neskoro, tá naša , čo tu bola na výpomoc, už tri krát volala, či sme to vyriadili. Povedzte mi, že jej krásne ďakujem, a kedy ona bude v službe. Nuž to mi nevieme, ona od nás odišla, dnes odletela, ide sa vydávať niekde do zahraničia, s nami sa rozlúčila už včera. Ja s úžasom , a to ona pri tom zhone Vám ešte aj telefonuje? Kdeže ona, ale jej matka.

nuž áno, život nám prináša neuveriteľné príbehy, každý jeden príbeh ktorý ste tu opísali je svojim spôsobom neuveriteľný, zvlášť v dnešnej dobe keď sú noviny plné vrážd a násilia.... alebo to bude tým, že dobrý ľudia žijú aj dobré skutky sa stávajú, len nikto o nich nevie, do televíznych správ sa nedostanú a to je škoda...

Len teraz si uvedomujem aká som stará:
Ako decko som si nechávala vonku hračky a bicykel opretý o stenu činžiaka. Pamätám že pred predajňami stáli prepravky s mliekom, smotanou, rohlíkmi a predavačky ešte zarobili, lebo si našli v prepravkách ešte viac peňazí, nikto nedal menej. To isté bolo pred trafikami: vzali sme si noviny a peniaze sa vhodili do škatule.

Ja som dokonca tak stará že si pamätám ako aj rómovia pracovali .....