Som úchyl

nephilim - fotkanephilim, 18. júna 2019
Netešte sa. Nejde o sex.
El hombre (=on) vyriekol: Nepreháňaš to?
La diva (=ja) odpovedala: Ako čo?
El hombre sa zahľadel na stôl: No comment.

Inkriminujúcu fotografiu zverejňujem. Moja výbava. Keď lúštim krížovky. Perá. Tenký hrot na hláskové. Hrubý na klasické. Ceruzka na osemsmerovky. Pravítko, korektor a strúhadlo.
Periodická tabuľka. Kalendárny menoslov. Chýba zoznam EČV. Môj osobný ťahák. Došiel mi toner.
Každý máme svoje úchylky. Mám rada poriadok. Presnosť. Ahoj @Haji.
Sis (=sestra) vždy žehlila spodnú bielizeň. Ale nikdy nežehlila pyžamá a nočné košele. Lebo v nich spí. Načo žehliť? Pri vybití poistiek nahodila elektrinu ako nik. Bavilo ju hrať sa s ističmi.
Brat má knihy zoradené podľa farby obálky. Nie sú zoradené podľa abecedy. Ani podľa témy. Bol agresívny, keď som naznačila iné zaradenie.
Najdrahší (=el hombre) parkuje vždy na čísle, kde je dvojka.
Máti vždy kupuje len párne číslo jogurtov. Chápem. Aj ja mám párny počet rybičiek.
Moja BFF (=najlepšia kamarátka) má presne spočítané kroky k poštovej schránke. Je ich stotrinásť. Rozčuľuje ju to. Úprimne s ňou súcitím. Taktiež počíta kroky zo spálne na terasu. Taniere má farebne po dvoch uložené v príborníku. Moja duša.
Najdrahšieho stará mama je poklad. Pobavene sleduje moju infiltráciu do rodiny. Keď ma naposledy objala (=včera), spanikárila som. Vraj nikdy klobúk na posteli. Nosí to zlé šťastie. Španieli sú divní.

Aké úchylky máte vy?
@zareaguj


Diskusia k článku

38 komentáre k článku
Na krížovky mám kúpené ceruzky 8B, tie píšu aj na lesklý papier, guma a strúhadlo pri ruke, tabuľku prvkov nepotrebujem, lebo si ju celkom pamätám, mená odhadujem, štve ma hlavne:sídlo(mesto)tam a tam, no ešte atlas bude dávať na stôl, už tak toho mám na ňom dosť, a ešte ma hnevá, keď autor urobí chybu(nie preklep sadzača)
neviem či to je úchylka, keď mám ku krížovke kávu a nielen k nej tak kým chladne tak lyžičkou po okraji pohára zhŕňam tú penu čo sa zachytila na okraji až sú okraje čisté, až potom uchlipkávam
Každý jsme nějak "postižení". Kousek Rain mana je v každém z nás. Také miluju různé barvy propisek, fix a i to pravítko někdy přijde na řadu. Spoustu věcí dělám přesně, spoustu věcí dělám nepřesně. Časem se to mění, ale velmi pozvolna. S přibývajícím věkem a úbytkem sil jsem už od hodně postupů upustila. Jedna z frekventovaných úchylek v mém podání bylo alespoň 2x do roka rozložit odpadní sifony, pročistit, vydrhnout, prodesinfikovat a opět složit. Vzhledem k tomu, že doma nemám jedinou věc namontovanou vodorovně - bývala to zábava i na několik dní, bo na první šup složit, aby neteklo, to byl majstrštyk který se často neopakoval. Už to nedělám, protože to nedokážu. Je to jedna z dovedností, kterou se člověk v mládí naučí a na stáří nemůže dělat.
Už dávno nežehlím. Nic. Oprané prádlo metodicky pověsím, složím a metodicky uskládám - vyžehlí se samo svojí tíhou. To není úchylka, ale použití zdravého seslkého rozumu. Ze závislosti na bezchybně vyžehleném prádle jsem se také vyléčila sama.
I úchylky se vyvíjejí. Evoluce je mocná síla. Vznik a zánik jedno jsou.
Mám asi 20 rôznofarebných pier,ktorým občas doplním novú tuhu.Perá mám kdekade po stole a najradšej mám žlté,zelené a červené.Pri PC má čestné miesto strieborné-darček.Lebo rada píšem všeličo.Aj listy ,pohľadnice,pozdravy klasické a poštou.Smejú sa mi,že podporujem poštu...nech.Lebo som asi staromódna a mňa osobný pozdrav tiež najviac poteší a na sviatky (Vianoce, Veľká noc) si ich zaradom vyložím na polici a vytešujem sa.Chybou je,že z roka na rok je ich menej,lebo veď cez PC je zadarmo a aj telefón je lacnejší.A aj priateľov časom ubúda.A žehlím aj prádlo,utierky,uteráky,vreckovky (áno,plátené vreckovky,lebo v spoločnosti papierové nepoužívam ) obrusy...na stôl by som nikdy nedala obrus,kde by bolo vidieť stopy po poskladanom obruse,keď vyberiem zo skrini.Nie,ten musí byť krásne rovný.A niekedy som zbierala zo zeme každú smietku....dnes už nie. Minule suseda zírala....Ty ešte žehlíš? Žehlím,mám rada voňavé a krásne vyžehlené.....aj utierky a uteráky,keď vyložím k použitiu.No a čo,ak sa skrčia...? Ak nebudem vládať,prestanem. Haji mi povie,že nemám sedliacky rozum........možná,ale aj zvyk je železná košeľa.A ak nám zas dvihnú ceny elektriny,aj poštovné,tak zvyky ostanú minulosťou. Možná ma ešte niečo napadne.....inak som asi normálna.
@Frezia68 (19.6.2019 09:26)
Tak jsem to nemyslela, že kdo žehlí, nemá zdravý selský rozum. Ona došla bída na kozáky, zjistila jsem už dávno, že moje nohy mají na plno věcí jiný názor - prostě neustojí, neujdou - co dřív. Tak mi neostalo jiné, než hodně věcí vypustit. Smířit se s tím nebylo lehké. Ale žiju a dělám tak nejlíp jak můžu, umím, dokážu. Leccos drhne, ale "já jsem malej, šikovnej, trpělivej" a pořád se učím.
Přeji všem krásné léto, ať už s úchylkami a nebo bez nich!
Mňa v krížovkách vytáča "starší/bývalý slovenský futbalista". Futbal z princípu neznášam. Nedostatok miesta na stole chápem. Doma na SK som penila, keď sa mi do izby infiltrovala sisina mačka. Neznášam ju. Ona mňa. Zákerne sa rozvalila na posledných 10x10cm voľného priestoru. Obhrýzala mi pravítko a zožrala rybku.
Chyby autora krížovky/sadzača sú trestuhodné. Raz letela do koša celá zbierka. Nedali sa vylúštiť. A to som zdatný lúštič v štyroch jazykoch.
Odhŕňanie peny na káve je milé. Známe. Robí to mama. Zásadne si aj na dovolenky nosí svoj kávový set. Hrnček, tanierik, lyžička. Vôbec spolu neladia. Ale vraj jej káva inak nechutí.
Čo sa (ne)žehlenia týka: univeritná+univerzálna exspolubývajúca ma naučila trik. Vypranú bielizeň poriadne vytriasť. A zavesiť na ramienko. Žehlenie neznášam. Sis to zvrhlo baví. Povedala som jej, že keby pánboh chcel, aby sme žehlili, nevymyslel by sušičky so špeci funkciou žehlenia. Hodila po mne jablko.

@Haji K tým nohám: smutnozábavná spomienka. Sis fakt rada žehlí. Mala obdobie, keď jej strašne opuchli nohy. Sedela pred doskou s nohami ponorenými vo vedre studenej vody. Žehlila. Hovorím, že máme sušičku. Odpapuľovala, že rada žehlí. Lebo jej to vonia. A aspoň si po tristýkrát pozrie Hunger games/Hladové hry. Rodinná klasika.

Moje úchylky? Knihy a domáce potreby. Keď ma vo vrecku hriali prvé peniaze zarobené vlastnými silami, vybrala som sa na nákupy. Nejaký svetrík, šaty, či sukňa, taký bol plán. Vždy zlyhal, ak mi do cesty prišla predajňa kníh, či domácich potrieb. Potom už nebolo za čo. Veď na čerstvo vydané knihy sme vtedy stávali v rade pred predajňou pár hodín skôr, ako ju vôbec otvorili! Z tejto úchylky ma vyliečilo tretie a štvrté sťahovanie a opakované maľovanie bytu. Teraz si raz za mesiac zájdem do knižnice, prinesiem za tašku kníh a potom ich vrátim, veď tam na mňa počkajú.
Domáce potreby ma držia doteraz. Asi obsedantná neuróza, nemôžem okolo nich prejsť bez zastávky, musím aspoň nazrieť. Už síce nekupujem všetko dvojmo - trojmo ako kedysi (veď nebolo a nebude), čím som bola medzi priateľkami povestná, ale naprázdno odídem zriedka. Veď v našej veľkej rodine sa vždy niečo niekomu zíde. A viete čo? Dnes keď vidím cenu na obyčajnom smaltovanom hrnci, forme na tortu, či formičkách na keksy som rada, že ich mám dosť z minulosti. Aj úchylky sú na niečo dobré.
@Nephilim (20.6.2019 05:56)
Také jsem žehlení v parném létě "léčila" tím, že jsem bosá stála v kuchyni na linu, chválila si jaká je to vychytávka a jak je mi fajn. Následně několik let mě bolely šlapky, kotníky, středy kostí tak, že jsem téměř nemohla pokročit. Nachlazení podvozku je svinstvo. Zvlášť když je podvozek nejslabší článek. Co už.
Moja mamina mě učila a nutila žehlit i záclony po obou stranách. A 2x. Jednou před uložením z obou stran a podruhé při věšení též z obou stran. Člověk sice načichne úchylkami, ale čeho je moc, toho je příliš.
A tak se moje žehlení smrskávalo postupem času, dnes když žehlím, tak nanejvýš sako či tesilky - tomu se snažím zdárně předcházet. Vůně si dopřeju jinak. Aroma lampa je také dobrá věc.
P.S. K těm záclonám. Živě si pamatuju záclony háčkované a pletené. Naproti v ulici stará paní "vytahovala záclony" - oprala, naškrobila a natáhla do dřevěného rámu s hřebíčky. Chodilo tam snad celé město. Když začaly silonové záclony, moje maminka byla jako u vytržení nad tím pokrokem. Také proto k jejich žehlení zaujala ten zodpovědný postoj (2x2x). Byl to drahý a nedostatkový špás a matčina úchylka jako když vyšije. Kama šla, jela - sledovala kdo má a jaké záclony. Jeden ani neví, kde úchylku nabere.

Behom návštevy v blázinci sa pýta návštevník riaditeľa, podľa akých kritérií sa rozhodne, koho príjmu ako pacienta a koho nie.

Riaditeľ vysvetľuje: "Tak my napustime vaňu vodou, dáme kandidátovi lyžičku, hrnček a vedro a poprosíme ho, aby vaňu vyprázdnil."
Návštevnik povie: "Aha, rozumiem, normálny človek vezme vedro, aby to šlo rýchlejšie."
Riaditeľ: Nie, normálny človek vytiahne štupeľ. Chcete izbu s balkónom alebo bez?"
@Sovka62 O knihách a vybaveniu kuchyne nemusíme diskutovať. My touto úchylkou poznamenaní si rozumieme. Bazáre, antikvariáty zaňuchám na kilometer. Som nomád. Opatrujem zbierku preukazov do rôznych knižníc sveta.
Ibaže mám pár kníh. Asi päť debničiek. Tie musia všade so mnou. Rada sledujem stopy bývalých vlastníkov. Poznámky na okraji stránky. Podčiarknuté vety. Zabudnuté záložky. Raz som za dávnych čias našla tisícku (koruny). Obité hrnčeky, taniere etc, etc, etc mi nevadia. Môj posledný úlovok na blšáku dole.
Definitívne sa klasifikujem do kategórie "izba s balkónom." Rada čítam zabudnuté zoznamy v nákupných vozíkoch. O ľuďoch to mnoho vypovedá.

Tzv. rybičiacky podnos pred. A po. Dostala som ho zadarmo. Pán nechcel prijať peniaze. Že črep.



@Haji Záclony som našťastie nikdy nežehlila. Vešala som ich vždy mokré. Rovnako ako moskytiéru.
Naposledy ma vytočil brat. O polhodinu odchádzal na služobku. Že ak mám čas, nech mu ožehlím košele. Žehlenie nenávidím. Žehlenie košieľ a obliečok úplne najviac. Totálny extrém? Brat, ktorého sa pýtaš TÝŽDEŇ dopredu, čo chce ožehliť. Že nič, pohoda...Figu pohoda.
Vyťahovanie háčkovaných obrusov, záclon patrí k môjmu detstvu. Stará matka bola legenda. Chodila k nej polovica mesta. Na zemi rozbalené hordy papiera. Ako decká sme zbožňovali vôňu čerstvo naškrobeného. Priam sme sa bili o privilégium zabodávať špendlíky. Do toho cucať odložené salónky. Vtedy ešte klasické. Fondán. Do leta stvrdol na kameň. Domčeky pre barbíny z lepenkovej škatule. Čo sa nám našila...
Po sťahovaní do Španielska som podcenila klimatizáciu. Žehlila som ako za stara: v mokrom tielku. Cena: angína trvajúca tri mesiace. Stará koza sa učí celý život.

@Jujoska : Ďakujem. Budem si pamätať. V slovenčine som to ani nevidela. Ani nečítala.
@Angelikasch : Balkón aj so súkromnou vírivkou. Ja by som schválne otestovala, koľko to bude trvať lyžičkou.
@Frezia68 Potrpím si na ozdobné listové papiere. Lebo som úchyl. Píšem listy. Mám dokonca atramentové pero. Drahé, lebo dar. Niekto chce dovolenku. Niekto plastiku. Ja chcem pero. Správne ťažké. Nie na náplne. Ale na atrament. Kolegyňa to nazvala snobstvom. Fajn. Som snob.
Email, SMS, Skype. FB. Tuším už aj Instagram. Pohľad na sexi pánske telo pobehujúce po pláži poteší. Ale viac poteší pohľadnica. Listová obálka ozdobená nálepkami. Pohľadnice posielam. Máme to v génoch. Rada vyberám netradičné. Naposledy mi kamarátka poslala tiež netradičnú. Vystrihnutá fotografia z kalendára. Podlepená papierom. Ale s úprimným želaním. Verím, že čo odošleš, to sa ti vráti. Aj to máme dedičné.
Farebné perá. Ceruzky. Fixky. Zvýrazňovače. Moja záchrana na univerzite. Nemám eidetickú pamäť. Ale Pamätám si text a jeho umiestnenie. Podľa farby.
S tou vôňou žehleného by ti sis rozumela. Minimum prášku, gélu. Aviváže. Vešala to do záhrady. Aby to nasiaklo slnkom. Alebo mrazom. Ja som odkázaná na sušičku. Vo vlhkej klíme by to schlo týždeň. A občas plesnelo. Zažila som to na Zélande.
Milé Varecháčky, @Nephilim , @Haji , @Rulik , @Frezia68 , @Sovka62 ste zlaté.... Milé čítanie. Ja som tiež vášnivý krížovkár, ale čo sa pier týka, tak mám jedno na všetko, ale úchyl som asi v zbieraní a nakupovaní krížoviek. Už ich mám toľko, že ani za dva životy to nevylúštim. No a v súčasnosti ma najviac bavia staré krížovky zo socíku, ktoré som našla pri vypratávaní svokrinho bytu. Tam sa dolúštim napr. že (pri príležitosti 8.marca) naša strana a vláda si váži prácu žien a ich podiel na budovaní socializmu, alebo že v Sovietskom zväze vedci vyvinuli neviemčo svetové (už si nepamätám čo) a podobné zaujímavosti. Asi tiež nie som celkom normálna.
No a úchyl som aj v zbieraní a vystrihovaní receptov. Ako som už spomínala v jednej diskusii, už do nich ani veľmi nechodím, keď niečo hľadám idem na Varechu, ale stále mi to nedá a vystrihujem. No a potom zistím, že mám z rôznych časopisov a kalendárov napr. 20 x zapekaný karfiol alebo 15 x kelové karbonátky alebo pod. :-))) No a keď sa začnem sama na seba hnevať, že s tým strávim kopu času, tak sa hneď aj sama sebe ospravedlním, že však je to môj koníček a každý, kto má nejakého koníčka, strávi s ním nejaký ten čas....
@Evelynba Naozaj netuším, o čom hovoríš. O tom vystrihovaní receptov. Ani o tom škrečkovaní krížoviek.
Krížovky po svokre by som nevylúštila. Ona nie je lúšťoidná. Ja som sa perzštinu nestihla naučiť. Ale zabezpečuje mi prílev celosvetových. Naposledy japonskej. Ani japončinu neovládam. Ale jej brata zať má synovca. Letel do Japonska. A že ako ja mám krížovky rada. Že dones.
Tým socíkom si mi pripomenula starodávne časáky Interpress. Geniálne čtivo. Mali sme ich doma desiatky. Kolovali v blízkej a širokej rodine. Tomu, kto ich vyhodil, želám, aby ma nikdy nestretol.



@Kimlo Presne ten mám na mysli. Foto je z internetu. Zdroj:  antikvariat.vivarista.sk/interpress-magazin/255-interpress-magaz...


Originály už nemám. Mali sme ich mnoho. Až zistím, kto ich vyhodil, tá osoba utrpí zranenia nezlučiteľné so životom. Pripravil/a ma o kus života a skutočne kvalitné články.
100+1, Epocha, Výber. Naši mi to doma škrečkovali. Keď som prišla na návštevu, bolo jedno pravidlo. 1.Liter silného čaju. 2.Dve teplé deky. 3.Hromada časopisov pri posteli. 4.Neotravovať. Naposledy som si kúpila Epochu aj 100+1 minulý rok. Aj ich dostihla informačná kríza. Články sa opakujú.




@Sovka62 - úplne chápem, že si veci kupovala dupľovane, sú jedinci, ktorí zabúdajú vec vrátiť a potom sa takýto zvyk hodí(mával som také heslo:"Keď sa chceš niečoho zbaviť, tak to požičaj."
@Rulik Požičiam nadriadenú. Nevrátenie vítané.
Spoznala som opačný extrém. Pár ľudí si náš niekdajší byt pomýlilo so skladiskom.
Vraj sa nepožičiava auto a žena. Ženu nemám. Bez auta sa zaobídem.
Knihy nepožičiam. Priveľa sa nevrátilo.
@ Nephilim: Pozdravujem Sis :-) ,príbuzné duše na túto tému nemám veľa. Aj všetkých hltačov vedomostí a zaujímavostí ,čitateľov InterPressu, 100+1....a pod. A pridám foto Epicure,poznáte niekto? Mne sa to dostalo do rúk od známej,ktorá upratovala chalupu a bolo jej ľúto vyhodiť.S radosťou som prijala zbytok,lebo veľkú časť už zlikvidovala.Pekné a zaujímavé čítanie...už som podala ďalej dobrej susedke,ktorá už veľmi nechodí,ale tiež rada číta a ten kolobeh považujem za správny.Len pár výtlačkov mám medzi knihami a nedám nikomu :-)))),veď čo budem čítať,až budem stará,nie?


@Frezia68 Ďakujem. Si veľmi láskavá. Sis pozdrav odovzdám.
Tento časopis som na SK nevidela. Asi som v šoku z toho, že už takmer neexistuje PNS. Kde sú všetky stánky? Nemyslím bežný výber v supermarketoch. Je to asi klišé. Ale kladiem si otázku: kde sú všetky tie kvalitné časopisy? Dnes je to viac o fotkách. Minimum textu. Navyše sa opakujú.
Vypratávanie/sťahovanie je zlo.Vtedy zmizli tie Interpressy. Čo ja by som za to dala, prečítať si ich opäť.
@Nephilim :Sťahovanie mi ani nespomínaj....s našou rodinou 6X a posledné z trojizbového do dvoj...bytu.Ľutujem knihy,ostali v garáži,ktorú sme predali aj s nimi.Len najmilšie ostali a aj z toho som poslala pred rokom priateľovi,ktorý mi poslal orechy,tak bartrový obchod. Rodina nemala záujem,tak nech robia radosť tomu,kto rád číta. A moja dlhoročná korešpondencia s mnohými priateľmi (Kolja z Kamčatky,Jenda z Domažlíc a viacerými z Dobrušky,kde sa sústreďovali študenti a šprtali slovenský jazyk)....to zväzácke,pre zábavu.A neskoršie už vážnejšie a aj krásne....ľutujem,ale celá krabica s ťažkým srdcom v odpade...nebolo miesto a v návale práce,balení a ešte zdravotné problémy v rodine...rýchle rozhodnutie.Tak sme sa zbavili klavíra,aj krásnej starej komody...ale to je minulosť,čo už?
@Frezia68 Rozumiem ti.
Som fakt nomád. Sťahujem sa občas cez polovicu zemegule. To človeka vycvičí. Improvizujem. Vymieňam. Darujem. Dostanem. Rodinné heslo: čo dáš, to sa ti vráti. Odplačem, keď musím vyhodiť. Na niektorých veciach trvám. Lebo spomienky. Knihy a listy by som nedala. Aj keď to občas vyjde draho. Sťahovanie z trojizbáku do RD nevytvorilo toľko miesta, ako som si myslela.
Som rybičková a kvetinová. Naposledy som odplakala svoju záhradku v Austrálii.
V budúcom živote sa chcem narodiť ako Hermiona. Do svojej kabelky napchala snáď celý svet.

@Nephilim : Hermionu nepoznám,ale ak mala takú zázračnú kabelku,tak tú jej závidím.Ale ja sa znova narodiť nechcem,pretechnizovaný svet nie je pre mňa. Skôr fandím obdobiu,kde česť,charakter,spravodlivosť,statočnosť,či vernosť pravde mali v živote svoje čestné miesto.Kde nepoznajú korupciu,kde súdom možno veriť a lekári považujú za samozrejmosť dodržiavať hippokratovu prísahu.Ak spoznáš takú krajinu,ozvi sa :-).
@Nephilim :Máš pravdu.Čítala som od Banáša Kód7 -Koniec zla.Himalájske kráľovstvo Bhután je pre mňa zázračnou krajinou.Ako jediná krajina na svete má hrubé domáce šťastie a nie hrubý domáci produkt ,ako oficiálnu štátnu doktrínu.Tam kráľ nekompromisne odoláva silám zla,je tam chudoba a napriek tomu žijú tam najšťastnejší ľudia.Nie sú tam nenásytné banky,mamona,mocichtiví jednotlivci.....v skromnosti sa so všetkým rozdelia.Lebo pôvodom všetkého zla je moc a peniaze.Ale ozaj iná téma a už končím úvahy,nech nie som nudná.
@Frezia68 (27.6.2019 06:10)
Někde jsem v televizním dokumentu o Bhútánu zachopila, že mají dokonce ministerstvo pro štěstí a blaho lidu. Tady je základní info o této zemi:  cs.wikipedia.org/wiki/Bh%C3%BAt%C3%A1n...
Také mě tato země i její panovník a lid zajímá. Taková bílá vrána v moři černých. Chválabohu za ty dary. Z dnešního úhlu pohledu většiny, která se klaní zlatému teleti, je vlastně Bhútán svým způsobem úchylka. Dosť filozofie. Přeji všem krásný letní den! Že nebude tak vypečený, říká předpověď počasí. Chrumkavý byl včerejšek.
Takto dobre som sa už dávno nenasmiala!!! Ja keď háčkujem tak mam kolo seba minimálne meter z každej strany všetky možné aj nemožné veci k tomu :) :) ja som poctivý zberateľ kníh, niektoré nedovolím ani chytiť do ruky, po priateľovej babke (učiteľka) sme zdedili jej knižky - pre nás najväčšie poklady, pre zvyšok rodiny zbytočnosti (obaja sme rovnakí uchyli na knižky) :) :)
@Beatacsontosova Vetou "po priateľovej babke" si ma katapultovala do obdobia, keď som si zlomila nohu. Donekonečna som čítala knihu Z manželstva dostatočná. Dodnes sa ju snažím zohnať v antikvariáte. Bola to tuším maďarská autorka.

Nepatrím medzi extra úchylákov (teda tých čo ukladajú, zoraďujú podľa farby a podobne), ale takou najvýraznejšou úchylkou je, že nedokážem zjesť nepekne podané alebo vyzerajúce jedlo aj keď chápem, že niektoré druhy jedla sa jednoducho naservírovať pekne nedajú .. ale do seba to nedostanem. Inak zisťujem, že s pribúdajúcim vekom a ubúdajúcimi silami v dôsledku opotrebovania jednotlivých častí tela počet úchyliek u mňa rapídne klesol :-D.
@Siuuu Použijem rodinnú nadávku. Krucišpízundmačkenpaulsenkokosmáriajozefundgarmischpartenkirchen.Koniec rodinnej nadávky. Mne s pribúdajúcim vekom pribúdajú i úchylky. Opotrebovaných častí tela mám dosť. Sily zatiaľ tiež.
Naservírované jedlo neriešim, keď varím pre seba. Je mi jedno, čo zjem. Žalúdku tiež. Keď varím ja pre druhých, to je iná story. S tým sa pohrám.
Vybavila sa mi spomienka. Bratislava. Taká "asi vývarovňa". Pri štadióne O. Nepelu. Varili vynikajúco. Prestalo mi chutiť, keď pán netrafil s kapustnicou do misky. Prevísajúce kúsky kapusty nabral prstami. Aj ja mám svoje hranice.


Pridaj komentár k článku:



TOPlist