Päťdesiatka sa úspešne ukončila, príbuzní zmizli a my sme sa pustili do upratovania, čistenia, umývania riadu atď... proste z roboty do roboty. Celý barák bol cítiť po smažených rezňoch a keď vysmradli rezne, vo vzduchu sa držala ešte vanilka. Dva dni sme chodili z práce domov a cítili tú vanilku.
Lenže na tretí deň nás privítal príšerný smrad!!! My, navyknuté na vanilku, sme schytali riadnu ranu priamo medzi oči, len čo sme otvorili dvere. Ségru hneď naplo, mama zalomila rukami a mne slzili oči.
Čo sa stalo? Nuž, stalo sa toto...
Môj ocino bol celý život železničiarom, ťahal dvanástky, raz dennú, raz nočnú, potom dva dni voľna, potom tridsaťšesť hodín vkuse v práci... proste rozhodený celý spánkový rytmus. Toho rána sa vrátil z nočnej a rozhodol sa, že psíkovi uvarí slezinu. Netuším, kde sa u nás vzala, každopádne, oco hodil slezinu do hrnca s vodou, zapol sporák a natiahol sa na gauč. A zalomil.
Prebudil sa až na to, ako sa suseda dobíja dnu a kričí o pomoc. V prvej chvíli nevedel, kde je, ale pomyslel si, že asi prespal celý deň, lebo bola tma. Vraj ešte šomral:
"Čo tá Tonka otravuje, takto v noci..."
Otvoril teda susede dvere a bol veľmi prekvapený, pretože za dverami bol biely deň. Suseda ten paranormálny jav vysvetlila hneď prvou vetou.
"Lojzo, čo robíš, veď horíte, dym ti ide z okien!!!"
Až vtedy si vraj ocino uvedomil podozrivý smrad, ktorý sa šíril domom a zistil, že tá "tma" je hustý, čiernočierny a mastný dym, ktorým bol preniknutý celý barák.
Vtedy si spomenul na slezinu, ktorú dal variť a rozbehol sa do kuchyne. Otvoril dvere, vyvalil sa z nich kúdol dymu a dnu bola čiernočierna tma. Po pamäti našiel sporák, popálil sa na žeravom hrnci, vypol sporák a pootváral okná dokorán. Keď dym vyšiel, zbadal, čo sa udialo.
Samozrejme, voda vyvrela a fyzikálno chemické reakcie pôsobili ďalej. Oco nazrel do hrnca, ale v ňom nebolo nič. Slezinu, alebo aspoň zuhoľnatený kúsok veľký ako palec, objavil na strope spolu s kusom smaltu z hrnca. Podobné kusy boli rozprsknuté po celej kuchyni. Steny boli mastné a čierne ( pôvodne mali svetlúčko béžovú farbu ). Môj otec, ktorý skoro ani netuší, kde máme práčku, zvesil v kuchyni záclonu a pokúsil sa ju vyprať, aby aspoň trošku zmiernil tú katastrofu!
Proste, slezina premenila barák na zasmradenú čiernu dieru. Keď sme sa my ženské spamätali z aromatického šoku medzi dverami, pustili sme sa s nadávkami a preklínaním do upratovania.Väčšina prízemia sa musela vymaľovať, kuchyňa aj vystierkovať, pretože na mastný povlak na stenách nechytala žiadna farba. Z kuchynskej linky ( starý kvalitný komunistický výtvor ) našťastie stopy mastného dymu išli dolu za použitia litrov chémie a minimálne milióna konských síl, koncentrovaných do nás troch báb. Oco pomáhal tak, že chodil okolo a tváril sa previnilo ( a to som dovtedy netušila, že taký výraz v repertoári má! ).
Keď sme také nasr....dené drhli dlážky a nábytok, zrazu sme sa všetky hystericky rozrehotali, pretože nám všetkým trom naraz prišla na um rovnaká myšlienka - toto mal oco vykonať pred troma dňami, pred tou oslavou! Do baráku, ktorý smrdel ešte aj po mesiaci a po novej maľovke, by mu neboli prišli ani tí najvytrvalejší príbuzní!!! :-D Kurník, koľko sme si mohli ušetriť práce!!! :-)))
Ale ten zápach bol fakticky príšerný. Ségru naplo vždy, keď vošla do baráku...
Verím , že tvoj zážitok je tu pridaný ako "informácia" pre priateľov a nie ako "sťažnosť" na otcov nezdar ktorý si sa rozhodla zverejniť po desiatich rokoch . Je to veselé a zároveň smutné . Teraz veselé vtedy smutné . Je dobre byť pohotový a takéto nezdary zdokumentovať a mať odvahu ich aj zverejniť !!! Pozri si môj nezdar!!! Nazdar .
varecha.pravda.sk/recepty/pri-pecena-klobaska/22755-recep...
Určite sa to nedá porovnať s katastrófou ktorá sa vtedy prihodila vám , ale v niečom je to podobné . V tom , že teraz je to už sranda !!!!!
Prejem ti odteraz iba uspesne pecenie, varenie a vobec cely zivot iba uspech.