Ríbezle

svetlana33, 20. mája 2010

Na dedine u starých rodičov bola pre nás, deti z mesta niekedy aj nuda. Dedko so starkou mali vždy plné ruky práce a niekedy sa nám nestačili venovať. Na humne boli už zrelé ríbezle a dedko spomínal, že ich treba už obrať. Ja som bola asi 12 ročná a chtivá pomáhať. Vypýtala som si vedro a poďho na ríbezle. Kríkov bolo asi 20 – krásnych veľkých a preplnených červenými aj bielymi plodmi. Z jedného kríka bolo plné jedno vedro. Toľko ich bolo! Keď som vedro naplnila odniesla som ho dedkovi a pýtala druhé, lebo bol v poradí biely krík. Z tohto som obrala tak polovicu, ale už som bola unavená a prácu som vzdala. Pochopila som, čo to je byť dospelákom, čo to je mať vytrvalosť a hanbím sa doteraz, že som to tak skoro vzdala. Vždy, keď oberám ríbezle v mojej záhradke, vždy si spomeniem na môjho dedka, ktorý ma zato, že som prácu nedokončila ani nevyhrešil. Chápal, že som si to chcela vyskúšať a určite dopredu vedel, ako to dopadne. V júni tohto roku by sa bol dožil stovky. Dedko, ďakujem!

@zareaguj

Diskusia k článku

Pridaj koment

sandratamer

sandratamer 20. mája 2010 o 21:43

Ríbezle oberať som neznášala. Ruky dopichané, a na striedačku sme obrali egreše. S bratom sme vždy potichu nadávali jak pohani, ale lekvárik bol z nich fajnový :-)

@zareaguj

Pekný komentár