Prinesiem ti nejaké rajčiny

rea1 - bez fotkyrea1, 12. júna 2014
Kamarát je z Ivánky pri Dunaji. Mali tam dom vo veľkej záhrade a o pár domov vedľa, na tej istej ulici, ešte jednu parcelu, bez domu, iba velikánsku záhradu. A fóliovníky a skleníky a tak. Bolo to už dávno ale ja som postaršia osoba, porozprávam vám podrobne, čo sa dialo pred 30-timi aj pred viac rokmi ale nepýtajte sa ma, čo som mala včera na večeru. Pre istotu. A toto bolo v čase, keď som bola na materskej s dieťaťom, ktoré má teraz 27 rokov. Kamarát súrodencov nemal, šťastne dvakrát rozvedený, bezdetný, čiže sám ako palec v poli. Rodičia už boli starí, takže on makal na tých ivánskych plantážach ako otrok, lebo márna sláva, sme duše žgrlavé, urobiť pri dome trávnik väčší ako priemerná izba by nám utrhlo srdce a určite pri každej káve vonku by sme prerátavali tie metre trávnika na mrkvu či inú užitočnosť, ktorá sa tam mohla urodiť. Občas, keď sa mi už žily skracovali a nával záhradníčenia nedal spávať, chodila som milému Peťovi na ten jeho kolchoz pomáhať. Lebo veď som mala iba manžela pracujúceho na zmeny, 3 malé deti, domácnosť so zverstvom všelikým, vlastnú záhradu, tak čo s voľným časom, no nie? Peter so svojou 2 metrovou postavou nemal veľkú spotrebu ni zeleniny ni ovocia, jeho maminka trošku pozavárala a čo s načatým večerom? Či vlastne čo so zvyškom? Tak náš záhradkár – pestovateľ – dobrovoľník ochotne vláčil všetko do výkupu, lebo výkupňu mali priamo v dedine. Lebo vtedy to bola ešte dedina, teraz je to už takmer predmestie Bratislavy plné tují, trávnikov, bazénov, grilov a farebných domov, z ktorých ráno ich majitelia vylezú, odvezú sa do Bratislavy do práce, večer sa vrátia vyšťavení, vyspia sa a ráno cirkus pokračuje. A cez víkend opäť idú do Bratislavy do hyper a super centier na nákupy a ten farebný dom im je v podstate naprd, lebo sú stále v meste a ešte precestujú hŕbu času a peňazí. Mrkva sa nepestuje a mať v záhrade kaleráb je ponižujúce. Radšej trpaslíka. A altánok, samozrejme, len niet v ňom kedy oddychovať, väčšinou. Ale to sem nepatrí, to som sa len rozkecala. Takže Peťo vo veľkom záhradníčil. Mala som ja z neho občas dobré šoky – napríklad mi zatelefonoval: budeš zajtra doma? netrúfla som si povedať mu a kde v rici by som inde bola, truhlíku, lebo pri jeho postave, keby mi jednu prišil, tak ma po kolená zatlčie do zeme ako klinec. Takže áno, budem. Tak buď, donesiem ti nejaké rajčiny. A uvar mi kávu, nech ju mám už vychladnutú. Pred obedom niekto vyzváňa ako keby vypukla mobilizácia a pred dverami stojí Peter, v rukách tri veľké prepravky plné rajčín a hovorí: ešte idem do auta, ešte tam sú. A dotrepal drevenú debnu takých rozmerov ako priemerný kuchynský stôl. Plnú rajčín, samozrejme. A oznámil mi, že prepravky si vezme hneď, pre debnu si príde zajtra, mám si to presypať. Aj by som mu bola nejakú jednu tresla ale keď stál som naňho nedočiahla a kým si sadol, trošku som sa ukľudnila. Potlačila som chuť vysypať to všetko do vane, dala som mu kávu a s povelom Čakaj a stráž decká! som sa rozbehla do vedľajšieho vchodu ku kamoške, ktorá bola vtedy tiež na materskej. Vravím jej: nič sa nepýtaj, davaj vaničku a všetky lavóre a veľké hrnce. Tak sa nepýtala a dala, moji známi boli zvyknutí nepýtať sa, veľakrát si tým ušetrili zdravie. Doma som poprekladala a do rána a celý nasledujúci deň som robila polotovar na čatní a pretlak a všetky tie oné, čo sa dajú spraviť z rajčín. V obývačke som mala pekne pozdĺž nábytku uložené dve detské vaničky, štyri lavóre a niekoľko hrncov plných paradajok a odoberala som z toho a krájala a strúhala a varila a miešala a s každou jednou rajčinkou som Peťa v duchu i nahlas posielala – ani nechcite vedieť, kam. Deti, 3 kusy, boli samozrejme so mnou doma, veď rajčiny-nerajčiny, kam s nimi? Narobila si si, tak sa staraj. Ale Peter bol chlapec odvážny. Alebo mu možno iba chýbal pud sebazáchovy. Totižto na druhý rok na jar mi oznámil, že do výkupu sa už zeleninu nosiť nevyplatí, lebo ceny išli rapídne dole, tak ti donesiem hlávkový šalát. Bolo ho 20 krásnych veľkých hláv. Dvadsať. Ešte dobre, že mám taký fajn recept na hrášok dusený s hlávkovým šalátom, decká to milovali a tlačili sme to do hláv celý týždeň, ináč by sme sa boli premenili na húsenice, druh šalátové. A na jeseň som sa dozvedela, že vieš čo, likvidujem fóliovník, sú tam ešte papriky, chceš? Lenže to nebolo chceš s otáznikom, to bolo chceš akože sa opováž nechcieť! Kam by som to dal. Tri veľké zelovocárske prepravky kopcom. Zavárala som ich plnené kapustou, plnenú papriku jedlo celé šíre príbuzenstvo. Ale v zúfalstve ma pánbožko osvietil a v záchvate zdravého rozumu, čo sa mi často nestáva, som také pekné vybrala, naložila tri rovnaké igelitky a naštartovala k nášmu masárovi. Á, pán mäsiar, ja u vás vždy kúpim také pekné mäso (bola som mladá, papuľnatá, skákal mi okolo zadnice, dnes by ma už do nej poslal), pozrite, mali sme nadúrodu paprík, tak som vám trochu priniesla, neurazíte sa? Neurazil. Pravdaže, čoby sa urážal. A tie ďalšie dve kabele boli pre pani predavačky, aj oni predávali, aj od nich som chcela, aby si zapamätali, aká som ja dobrá duša a že mi treba mäsko odkladať. Papriky ani šalát sme v záhrade nemali ale tie rajčiny – jéžišinakríži, že ja som toho Peťa vtedy nezabila, sama sebe sa čudujem.
@zareaguj


Diskusia k článku

abdul
Každý deň niečo fajné na čítanie, dúfam, že vydržíš aspoň do konca mesiaca.
Niečo podobné, ale v menšom som zažil s našimi a 560 koreňov jahôd miešunk Senga Sengana a S.Gigana. Aj lekvár, mrazenú dreň, aj víno sme robili a furt bolo veľa.
elixir
:))) rea1, si teda číslo, ale ozaj :) Ďakujem za veselé čítanie :) Prosím, ešte pokračuj.
smejkad
:-)))))))))))))))))))))))))))
toto mat v ucebniciach, nemaju decka problem s nechutou do citania :-)))))))
tak si mi zveselila den :-)
normalne ked vidim ze zazitok rea1, odlozim vsetko bokom , zalejem kavicku a uz sa vytesujem, ako sa zase pobavim :-)
dakujem naozaj :-)
rea1
@abdul , áno, sengy sú dobré jahody, obidva druhy, aj my sme ich mali. tiež v počte veľa, roboty je okolo toho ako na kostolnej veži, keby sa tie naše chudery jahody mali podieť tam, kam som ich pravidelne a často posielala, poviem ti, zo zadnice sa nepohnú. ale mali sme pár koreňov aj takých nejakých divných, boli pomenšie a rodili v pohode až do mrazov, v tých časoch nevídaný druh, koľkokrát mali decká jahôdky aj na Dušičky. Volali sme ich mesačné jahody, bohvie, čo to bolo zač.
denyany
Tak dobre mi padlo prečítať si tvoj zážitok! Vďaka zaň! Viem veľmi dobre, koľko práce je pri pestovaní rajčín, aj pri ich spracovaní na zimu. Si statočná žena, keď si to kvantum paradajok zvládla pri troch deťoch. A skvelo píšeš.
afataga
jaj no zas som narehotala :-))) ja som vedela, preco si tie tvoje prihody nechavam na chvile, ked mam cas, mozem si v klude uzivat
mariamka
ako keby som pocula kolegu, "nechal som ti to na vratnici", ale, kto by cakal tu lidlovu mega tasku napraskanu, ze sviky praskali, az sa mi panenky obratili a musela som volat povoz z domu, zas, domace, su domace, poctive, vonave,, no na nezaplatenie, nieco sa spracovalo, nieco zjedlo a na zvysku som ficala cele leto,,, @rea super citanie ,, tesim na dalsie :)
jakamaka
:-) :-) :-) :-) :-) :-) :-) No opovaz zajtra nieco nenapisat:-) :-) :-) :-) kedze je zajtra piatok trinasteho,k tomu spln,strasia nas pohromou...tak prosim Ta nacri do svojich spomienok este aj zajtra...prosim prosim:-) :-) :-) :-) :-) :-) :-) :-) :-) :-) :-) :-) :-)
lidka
Milá @rea , ja už poľujem na Tvoje príspevky. Keď radosť a smiech rozdávaš, dvojnásobne ho dostaneš! A mňa teší aj fakt, že s rajčinami nie som sama, t. č. 130 koreňov vysadil môj záhradkár - bude veselo :-)
sovka62
@rea , vraciaš ma domov k mame. Rajčiny! Horor! U nás sa varili v zabíjačkových kotloch, hnusná robota, už vtedy som sa zapovedala, že toto ja v živote robiť nebudem a ver mi, ani nerobím. Jedinou výnimkou je kečup a tomu bolo výnimka udelená len pre to, že ho nadovšetko miluje môj sobášený.
Si silná žena dobrej nátury, keď tvoje kamarátstvo k Peťovi prežilo rajčinový test.
karolka
Krááááásne! Smejem sa nahlas, ktovie, čo si myslia susedia...
beatacsontosova
tak som si zaspomínala na maminho známeho/kamaráta/rodinu, skrátka pre nás detváky uja Laca, ktorý vždy v zásade chodil neohlásený a vždy doniesol aspoň za dve - tri bedničky niečoho na zaváranie, raz marhule, potom broskyne, potom uhorky, potom....vlastne už ani neviem čo všetko, vždy to doniesol pre istotu večer, zazvonil, že hybaj dole, doniesol som ti niečo a ponáhľam sa...tak sa mama ani nazlostiť nestihla a už bol fuč :-) ale na to nočné zaváranie teda rada spomínam (veď ovocie mäkkučké treba spracovať hneď a veď cez deň je horúco, tak zavaríme v noci:-)) a celá rodina sadla do kuchyne, jeden umýval fľaše, druhý triedil "úrodu", tretí vážil atď...ale zážitky to teda boli, ďakujem za pripomenutie :D
brambora
no pri kavicke som si super pocitala... s vami je teda srandy... :)
hubata
Cháááá teda @Rea1 si jednotka, smejem sa nad tvojimi bonmotmi, čítam na dúšok tvoje príhody a spomínam ...... s odstupom času je to aj mne smiešne ako sme zavárali, mrazili a vymieňali si recepty lebo vtedy bolo paradajok, uhoriek, cukín - no na zbláznenie všade! U nás sa neurodila jedine paprika a keďže od Bratislavy dole sa to len tak svietilo fóliovníkmi, čakali sme až sa objavia s baraními rohmi veselé ženičky s maďarským prízvukom. Vykúpili sme od nich všetky druhy paprík a melónov. A okrem leča sme aj moje milované baranie rohy pozavárali. Ruky ma štípali týždeň, nedajbože si siahnuť náhodou na oči, v garáži, v komore, v pivnici - samé zaváraniny. Cez zimu sa to pojedlo, nepamätám že by sme niečo vyhodili, moji bratia spráskali na obed k rízkom každý pohár uhoriek, žiadna tatarka. Zemiaky nám zasa vozili na nákladiaku chlapi z Oravy, také veľké ako ich päste. A vôbec sa nedelili na A, B, C, D skupinu, varný alebo nevarný druh - boli to proste len zemiaky a fungovali na všetko: na šalát, na pyré, na opekanie, na hranolky......
masha5
A ten recept na hrášok dusený so šalátom nenapíšete? Znie to dobre :-).
eviana
@rea1 , Ty sa táááák krásne čítaš... s úsmevom od prvého slova po posledné ;) Ďakujem :)
zizazi
super čítanie, velikánska vďaka, ak potrebujem zlepšiť náladu @rea1 to istí...už sa teším na ďalšie tvoje zážitky
yana
Moja, ja som mala plnu sunroom, obyvacku a extra izbu s mojimi vlastnymi zelenymi rajcinami. Minule let zacalo mrznut uz koncom septembra, tak som urodu zachranovala vlastnym telom a kecup varila este v decembri.



 



TOPlist