A dúfam, že nebudete veľmi sklamaní, keď budete čítať ďalej. Lebo začnem takto:
Keď som mala štyri roky, tak sa mi narodila sestra. A o jedenásť mesiacov ďalšia.
Takto to už potom zostalo navždy :-).
Lenže vtedy sme už mali iba jednu starú mamu, tú od mamy. Ona nemohla našej mame s ničím pomáhať, lebo sama mala ešte pomerne malé deti a muža invalida. Ale nechcem teraz písať o nej, ale o mne. Lebo ja som bola starou mamou pre moje dve mladšie sestričky.
Naši rodičia mali malé gazdovstvo, ale väčšinu roboty na ňom musela porobiť mama.
Lebo otec bol stolársky majster a teda nikdy nebol doma. Tak ako si mala mama poradiť,
keď bolo treba ráno robiť v maštali, alebo odbehnúť na nákup do obchodu?
Poschovávala všetky nože - lebo tie podľa nej predstavovali pre nás najväčšie nebezpečenstvo, dala do stredu kuchyne lavór, v ktorom bola na dne voda - to aby som
sa mohla v nej čľapkať a kúpať bábiky, dala mi veľa príkazov a zákazov, zamkla nás a odišla si za
povinnosťami.
Ja som prala v lavóri bábikám šaty, kúpala ich a dávala pozor, aby staršia sestrička
neprizabila tú mladšiu, lebo v tej dobe ju chodila udrieť s tým, čo práve držala v ruke.
Nevedela v svojej maličkej hlávke ešte pochopiť, že to, čo občas plače v kolíske, je jej
sestra, ktorá bude pre ňu v živote nerozlučným dvojčaťom.
Tej maličkej som chodila dávať cumlík do pusy, keď sa rozplakala, alebo som ju hojdala
a hladkala. Nikdy sa nám nič zlé neprihodilo, asi som už vtedy "trpela" svojou zodpovednosťou. Teda, najlepšou starou mamou som bola, kým moje sestry trochu nepodrástli.
Keď mali asi dva - tri roky, tak som si myslela, že sa o ne musím postarať už aj inak.
Že im musím pripraviť aj nejaké jedlo. A tak som varila, pravdaže bez maminho dovolenia. Pohľadala som v kuchyni, pohľadala som v špajzi - komore a čo som našla,
to ma potešilo. Našla som BB puding a vo veľkých fľašiach so širokým otvorom - kyslé mlieko
a na ňom poriadnu vrstvu smotany. To som poznala, lebo naša mama nám smotanu
natierala na chlieb a posýpala práškovým cukrom. To bola dobrota! Lenže ja som
nemala nôž, aby som nám nakrájala chlieb, lebo nože bývali stále na najvyššej poličke
a pre istotu tam mama odkladala aj taniere, aby sme sa náhodou neporezali, keď nejaký rozbijeme :-).
Tak som si musela poradiť nejako ináč. Zobrala som z kredenca plechový hrniec,
pozberala do neho lyžicou smotanu zo všetkých fliaš s kyslým mliekom, nasypala do toho
BB puding, pridala práškový cukor a pochúťka bola na svete. A pekne som nás všetky spravodlivo nakŕmila jednou lyžicou. Asi tak, že jednu lyžicu mne, potom sestre, potom zase mne a potom druhej sestre. Boli sme všetky tri celé dolepené, ale spokojné.
Keď sa vrátila mama, najskôr sa hnevala, lebo smotana bola potrebná na maslo, ktoré sa doma mútilo. Ale potom neskôr všetkým rozprávala, ako sa viem pekne o sestry postarať, keď nás nechá doma samé.
Horšie to už bolo, keď sme všetky znova o niečo podrástli. To som si zmyslela, že nás nestačí len nachovať, ale musím sestrám urobiť aj zaujímavé účesy.
A tak, keď som znovu raz robila starú mamu, zobrala som nožnice a každej sestričke
odstrihla ofinku, lebo mne sa to tak páčilo. Ale IBA mne sa to páčilo! Teraz si myslím, že to bolo hrozné, dokriva, lebo mama sa veľmi snažila všelijako im to zapínať a dávať na vrch hlavy mašle, aby to bolo vidieť čo najmenej. Ale ako sa sestričky držali, keď som im tie vlásky strihala! Boli to moje zlatíčka, aj keď vtedy som mame hovorila, že stále musím mať so sebou "tie zvonce".
Raz som dokonca mladšiu, ešte v kočiariku zatvorila do prasacieho chlievika, keď som si chcela pobehať s kamarátkami. Ale ten chlievik bol čisto nový, ešte nepoužitý! To som mala teda šťastie!!! A ešte, že mama na to skoro prišla, lebo to dieťa v tme tak plakalo..!
Aj mne to potom bolo ľúto, keď som dostala zopár výchovných búchancov po chrbte.
Na niečo z tohoto obdobia si pamätám, niečo viem z maminho rozprávania.
Ale možno aj preto, že som robila sestrám starú mamu, máme sa stále veľmi rady a aj celé naše rodiny.
A čo Vy? Neskúsite čerstvý chlebík so smotanou a s práškovým cukrom? Alebo
smotanu s BB pudingom? :-)))
dalsi krasny pribeh!
hlavne pre mladsiu generaciu.Pekne,dojemne!