Primladá stará mama.

sairaam - fotkasairaam, 4. júna 2010
Tak na tento nadpis Vás určite nalákam :-)))).
A dúfam, že nebudete veľmi sklamaní, keď budete čítať ďalej. Lebo začnem takto:
Keď som mala štyri roky, tak sa mi narodila sestra. A o jedenásť mesiacov ďalšia.
Takto to už potom zostalo navždy :-).
Lenže vtedy sme už mali iba jednu starú mamu, tú od mamy. Ona nemohla našej mame s ničím pomáhať, lebo sama mala ešte pomerne malé deti a muža invalida. Ale nechcem teraz písať o nej, ale o mne. Lebo ja som bola starou mamou pre moje dve mladšie sestričky.

Naši rodičia mali malé gazdovstvo, ale väčšinu roboty na ňom musela porobiť mama.
Lebo otec bol stolársky majster a teda nikdy nebol doma. Tak ako si mala mama poradiť,
keď bolo treba ráno robiť v maštali, alebo odbehnúť na nákup do obchodu?
Poschovávala všetky nože - lebo tie podľa nej predstavovali pre nás najväčšie nebezpečenstvo, dala do stredu kuchyne lavór, v ktorom bola na dne voda - to aby som
sa mohla v nej čľapkať a kúpať bábiky, dala mi veľa príkazov a zákazov, zamkla nás a odišla si za
povinnosťami.
Ja som prala v lavóri bábikám šaty, kúpala ich a dávala pozor, aby staršia sestrička
neprizabila tú mladšiu, lebo v tej dobe ju chodila udrieť s tým, čo práve držala v ruke.
Nevedela v svojej maličkej hlávke ešte pochopiť, že to, čo občas plače v kolíske, je jej
sestra, ktorá bude pre ňu v živote nerozlučným dvojčaťom.
Tej maličkej som chodila dávať cumlík do pusy, keď sa rozplakala, alebo som ju hojdala
a hladkala. Nikdy sa nám nič zlé neprihodilo, asi som už vtedy "trpela" svojou zodpovednosťou. Teda, najlepšou starou mamou som bola, kým moje sestry trochu nepodrástli.

Keď mali asi dva - tri roky, tak som si myslela, že sa o ne musím postarať už aj inak.
Že im musím pripraviť aj nejaké jedlo. A tak som varila, pravdaže bez maminho dovolenia. Pohľadala som v kuchyni, pohľadala som v špajzi - komore a čo som našla,
to ma potešilo. Našla som BB puding a vo veľkých fľašiach so širokým otvorom - kyslé mlieko
a na ňom poriadnu vrstvu smotany. To som poznala, lebo naša mama nám smotanu
natierala na chlieb a posýpala práškovým cukrom. To bola dobrota! Lenže ja som
nemala nôž, aby som nám nakrájala chlieb, lebo nože bývali stále na najvyššej poličke
a pre istotu tam mama odkladala aj taniere, aby sme sa náhodou neporezali, keď nejaký rozbijeme :-).
Tak som si musela poradiť nejako ináč. Zobrala som z kredenca plechový hrniec,
pozberala do neho lyžicou smotanu zo všetkých fliaš s kyslým mliekom, nasypala do toho
BB puding, pridala práškový cukor a pochúťka bola na svete. A pekne som nás všetky spravodlivo nakŕmila jednou lyžicou. Asi tak, že jednu lyžicu mne, potom sestre, potom zase mne a potom druhej sestre. Boli sme všetky tri celé dolepené, ale spokojné.
Keď sa vrátila mama, najskôr sa hnevala, lebo smotana bola potrebná na maslo, ktoré sa doma mútilo. Ale potom neskôr všetkým rozprávala, ako sa viem pekne o sestry postarať, keď nás nechá doma samé.

Horšie to už bolo, keď sme všetky znova o niečo podrástli. To som si zmyslela, že nás nestačí len nachovať, ale musím sestrám urobiť aj zaujímavé účesy.
A tak, keď som znovu raz robila starú mamu, zobrala som nožnice a každej sestričke
odstrihla ofinku, lebo mne sa to tak páčilo. Ale IBA mne sa to páčilo! Teraz si myslím, že to bolo hrozné, dokriva, lebo mama sa veľmi snažila všelijako im to zapínať a dávať na vrch hlavy mašle, aby to bolo vidieť čo najmenej. Ale ako sa sestričky držali, keď som im tie vlásky strihala! Boli to moje zlatíčka, aj keď vtedy som mame hovorila, že stále musím mať so sebou "tie zvonce".
Raz som dokonca mladšiu, ešte v kočiariku zatvorila do prasacieho chlievika, keď som si chcela pobehať s kamarátkami. Ale ten chlievik bol čisto nový, ešte nepoužitý! To som mala teda šťastie!!! A ešte, že mama na to skoro prišla, lebo to dieťa v tme tak plakalo..!
Aj mne to potom bolo ľúto, keď som dostala zopár výchovných búchancov po chrbte.

Na niečo z tohoto obdobia si pamätám, niečo viem z maminho rozprávania.
Ale možno aj preto, že som robila sestrám starú mamu, máme sa stále veľmi rady a aj celé naše rodiny.

A čo Vy? Neskúsite čerstvý chlebík so smotanou a s práškovým cukrom? Alebo
smotanu s BB pudingom? :-)))
@zareaguj


Diskusia k článku

tinca
@sairaam krásne vyrozprávaný príbeh, škoda, že som nemala súrodencov, mala by som možno aj ja takéto spomienky. Pekne som sa pobavila na tvojom príbehu.
sovka62
Ty si teda bola dobrá stará mama. Samozrejme, že sestričky nezabudli, ako si sa o ne starala. Ja to poznám z opačnej strany, bola som najmladšia zo štyroch detí. A veru som tiež mala a našťastie aj mám, skvelú staršiu sestru, tú čo bola hneď predo mnou. Vždy na mňa myslela, starala sa, aj keď už začala zarábať, vždy z jednej výplaty kúpila niečo sebe a z druhej mne. A nielen to, pomohla mi toľko ráz, že by to bolo na veľmi dlhé rozprávanie. Som naozaj šťastná, že ju mám.
enge149
aj mysme vyvádzali ja som pri opatrovaní mladšieho brata okrem iných šibalstiev pustila kočík aj sním dolu dedinou...ale dopadlo to dobre...
babidka
@sairaam , velmi pekne rozpravanie :-) mne sestra robievala cukrovy chlieb - namocila krajec chleba do vody alebo mlieka a potom ho pritlacila do cukru a bolo :-) prestala som revat a otravovat a ona si mohla zasa citat :-))))))))))
honestka
Aj moja sestricka mi bola skor taka "mamicka" lebo som bola posledne narodena v rodine ona bola vtedy uz v teenegarskych rokoch a mam vela pribehov, ale na tie s jedlom pre mna sa jej musim znova opytat (-nastastie ju este mam!), ale viem, ze ona vtedy uz varievala pre celu rodinu, lebo bratia boli vzdy taki hladni...
dalsi krasny pribeh!
zdezda
Moje spomienky na detstvo sú rozpačité, posúďte: mala som postihnutého brata (DMO) a nepočujúcu sestru, no a prázdniny len s nimi , u babičky v Ozorovciach, tam som im robila dobrotky z čerstvých vaječných žĺtkov, vymiešaných s cukrom, a keď babinka dovolila, tak aj s kakaom, a ešte som z povale nosila, po rebríku, tvrdé fondánové salónky a aj s tým som ich pchala, lebo som im vždy chcela dať to najjjjjjjlepšie.Sestričku stále mám:-)))
evusik
ja veru tiež neviem čo je to starať sa o mladších súrodencov, pretože ja som bola tá najmladšia a o mňa sa museli starať a veru občas sa mi ušli aj buchnáty a strkance od mojich starších súrodencov, ktorím som bola občas na príťaž. Ale na druhej strane mám veľa krásnych spomienok na krásne detstvo a dodnes máme dobré vzťahy aj keď už nie sme piati tak ako kedysi. @sairam krásny príbeh :-)
babav
Toje spomienky su v dnesnej dobe takmer rozpravkove,
hlavne pre mladsiu generaciu.Pekne,dojemne!
zitar
Veľmi pekný príbeh. Ja som vyrastala sama, súrodencov nemám /braček zomrel hneď po pôrode/ a viem, že som prišla oveľa. Ale na druhej strane mala som pri sebe dobré sesternice a bratrancov, tak nám bolo vždy veselo a to hlavne u starkej, u ktorej sme sa stretávali cez prázdniny.
tinca
popri krásnom príbehu sa dozvieme aj o krutosti osudu, ako u @zdezda. Aspoň sestrička,že ti zostala.
samanka
@sairaam , krásne si to napísala. Spomenula som si na moje detstvo, bola som "benjamín", mám len sestru staršiu o 6 rokov. Tiež som prala bábikám šaty v Name, lebo krásne penilo a mama, keď išla namáčať, našla len prázdny obal....
tothka
Tvoje rozprávanie mi oživilo príhodu z môjho detstva, keď sme si raz so staršou sestrou robili cukrkandel. Upálili sme si karamel, nasypali orechy a sestra mi dala do ruky pokrievku, že tú zmes na ňu nalejeme a vychladíme.Lenže milý karamel sa vylial na moju ruku, ja som ho šmarila na nový linoleum v kuchyni a tú dieru , aby ju mama nezbadala sme sa snažili zafarbiť vodovkami. Čo bolo potom, nechcite vedieť, no jazva na mojej ruke z popáleniny mi toto často pripomenie.
evia
Čítam krásne príbehy. Aj ja mám mladšieho brata, o ktorého som sa často musela postarať, ale akosi na to pozbudol a dnes sa tvári, že ma nepotrebuje a viac mu záleží na priateľoch. Rodičov už nemáme a tak mi je niekedy dosť ťažko a smutno z tohto pozhnania.
hera
hmmm aj ja si zaspominam...bola som jedinacik-vsetci ohrnovali nado mnou nosom ze mne je dobre lebo som jedinacik.Ale pravda bola taka ze som len ja bola na rane ked sa daco dialo,nemala som sa na koho vyhovorit a hned bolo vsetko jasne ,spocitane aj "odmena" bola rozdana hned.A ked mala moja mamka problemy so srdcom "zrazu" som sa ocitla v 15stich rokoch na "dolezitom" poste a musela som fungovat "ako hodinky".Chcela som ist studovat do vacsieho mesta ale nemohla som-nemal sa kto o mamu starat ,lebo otec vela cestoval z prace a tak som z nudze sla do skoly v nasom meste a hotovo.Po rokoch som sa aj tak dostala k vysnivanemu povolaniu aj ked "oklukou" ale predsa.
forneta
tak takto bola len moja babka a jej súrodenci... potom rodičia a tak ďalej... ked moj otec bol ešte malý (asi teké tie 60-te roky) tak sme okrem pár sliepok a 2prasiat asi už žiadnu hydinu... všetko ostatné si kupovali aj ked sme po celé generácie žili len v dedinách boli sme fajnový... =DD =DD
bozulka
Deväťrokov som vyrastala sama až na pol roka keď sa mi narodil brat,ale bohužial žil len pol roka / končila vojna a boli problémy/.Keď som mala 9 narodil sa mi brat a ja som bola z toho dosť šokovaná hlavne preto,že stále plakal a museli sme chodiť často k lekárovi 3 km pešo tam 3 km pešo zpäť.Malo to však aj pre mňa príjemný pôžitok-lekár bratovi predpísal ryžový odvar.Bratríček pil ryžový odvar a ja som mala veľkú pochúťku,ktorú mám rada dodnes-ryžovú kašu s cukrom a s kakaom,ktoré sa len ťažko zháňalo,ale maminka sa postarala aby som o túto pochúťku neprišla.Horšie však bolo keď som sa chcela hrať s kamarádkou za ktorou som často tajne utekala.Doslova som nenávidela keď som počula ako ma maminka volá,vedela som,že ona má ruky od cesta a bráško je pokakaný a treba ho očistiť a prebaliť do čistej plienky.Vždy keď sa to stalo strašne začal revať ,že ho muselo byť počuť po celej dedine.Mávala som pocit,že ho veľmi nenávidím ale keď som ho raz pri tom reve prevrátila v kočíku a on v tom momente prestal kričať strašne som sa zľakla,myslela som si -tak ty si ho zabila!Pre zmenu som začala revať ja až do chvíle keď pribehol otec,kočík prevrátil zpäť a zistili sme,že bráškovi sa nič nestalo len sa chudáčik asi strašne prelakol.Obišlo sa to to iba načechraním mojej frizúry od otca lebo otec ma nebíjal iba 2x v živote a to keď som mala 5 rokov a podruhé keď som mala 14 a to bolo plne zaslúžené.Vtedy som to však nepochopila a bola strašne "urazená".Keď som mala 12 narodil sa mi ešte jeden bráško,ale nedám na nich dopustiť.Keď som dospela a oni boli ešte stále malí tak som im nosievala darčeky a ošatenie z Prahy kde som vtedy pracovala a oni vždy maminke hovorili "kedy zase príde tá teta?"Máme sa stále radi aj keď starší je už tiež dôchodca a mladšieho to čaká.To sô také moje malé spomienky na detstvo,ktoré bolo veľmi pekné hoci nie vždy spokojné.
stefani11
My sme boli dvaja.Brata mám o tri roky staršieho.Detstvo som mala s ním asi takéto.On mal na mň dávať pozor,ale niekedy to tak nebolo,tak potom od rodičov dostal pretože bol starší a mal mať lepší rozum ako ja.On mi každu bitku,čo dostal pre mňa patrične vrátil aj s úrokami samozrejme keď ho nikto nevidel.Keď sme už boli väčší on chcel brata a ja sestru,len sa tak už nikdy nestalo.Vyučil sa za automechanika a ja som mu doma musela asistovať,pri takých mužských prácach a veru neraz som aj po prstoch dostala.Vychovával ma dosť tvrdo ale teraz som mu za všetko čo som sa pri ňom naučila veľmi vďačná.Získala som vzťah k motorom a všetkým podobným veciam a viem si vďaka jemu poradiť nie vo všetkom,ale dosť.Teraz opatrujem chorého manžela tak mi moja samostatnosť je veľmi pomocná.Brat má už sedemdesiat a ja o tri menej.Mám ho stále veľmi rada a keď potrebujem jeho pomoc tak viem,že bude vždy ochotný a na naše detstvo spomínam s láskou.
sejla
Citam tu pekne pribehy no v tom tvojom Sairaam je trocha humoru.Mam aj ja nieco z dedstva.Ties mam dve setricky a jedna je osem rokov a druha desat rokov mladsia .Ked sa narodila ta tretia tak ta druha mala dva roky a na svoj vek velmi sikovna aj ked velmi malicka.Uz vtedy rada miesala mamke jednu muku z druhou ked sa jej podarilo dostat do kredenca. No a u nas na vychode bola taka tradicia ,ze v sobotu pred krstom nosili kmotrovci jest sa to volalo .To prisli od krsneho aj od krsnej po 4 zienky a na chrptoch mali zajdy s jedlom ako su nase velke biele kolace ,sunky,kurcata a uz ani neviem co vsetko. v V rukach mali kosiky a v nich zakusky. A tak to bolo aj u Nas pred krstom te mojej najmladsej sestricky. Atak ked boli tie nase kmotricky u nas a kazdy chodil a castoval ich ta ta moja druha sestra bola sama . Videla vela kolacov a torty , len jej nikto nic nedal a nejak sa na nu pozabudlo. Dole v pivnici boli vajicka ,olej a dalsie potraviny prichystane na krstiny .Sesrtra ich ojavila a tak sa tam zavrela a dala sa do roboty . Nemala problem snicim ,lebo to vsetko bolo na zemi. Po case si niekto spomenul , ze nam chyba dieta .Otec zisiel na dolnu chodbu a zapocul ,ze sa nieco rozbilo z pivnice mali ste vidiet ten pohlad tam na tu zem. Co tam namiesala , este blazenejsi jej usmev ked sa jej otec opytal , co tu robis?, A ona s usmevom povedala ,ze pecem tojtu. A veru piekla ani na vajicka nezabudla tych rozbila hodne splneho kosa, ktore nazbierala babka na krstiny. Veru pecie az dodnes a velmi dobre .



 



TOPlist