Pobyt môjho syna sa z 2-3 rok. predĺžil na 5 rok. a to mi umožnilo navštíviť túto krajinu viac krát a dúfam že ich bude ešte viac, lebo opíšem, ako som získala v Kuwajte veľkú rodinu.
Päť rokov je dlhá doba a tak vzťah ktorý mal na Slovensku toto dlhé odlúčenie / aj keď chodil na Slovensko tak 2x do roka/ nevydržal.
Arabky majú svoje čaro a niektoré sú skutočne krásne a tak sa stalo ,že do jednej takejto sa zahľadel.
Vzťah araba s beloškou je tolerovaný vceľku dobre. Horšie je to opačne. V silne konzervatívnej a náboženskej rodine je takýto vzťah nežiadúci. Ak napriek tomu vznikne, rodina ženu vydedí, prestane sa s ňou stýkať, čo ju spoločensky položí. Je to kruté, ale je to tak.
Toto som vedela ešte predtým, ako nám syn na jednej návšteve Slovenska oznámil, že je zalúbený a myslí to vážne. Darmo sme mu to vyhovárali, poukazovali na veľké spoločenské, kultúrne, náboženské a iné rozdiely, bolo to zbytočné. On si to uvedomoval tiež ale srdcu nerozkážeš. Nebol už mladé ucho, vedel čo od života chce a mal v tom jasno. Chcel s ňou žiť na Slovensku. Nakoľko ona bola /a je/ z rodiny veľmi moderne zmýšľajúcej problém z odvrhnutím zo strany jej rodiny nehrozil.
Keď nám oznámil, že príde s ňou , boli sme plný očakávania a pripravení na všetko. Prišli a pred nami stálo mladé krásne , milé žieňa v texaskách tričku a teniskách. Stačil jeden deň a vedeli sme, že ju budeme mať radi a tie ich zaľúbené pohľady hovorili za všetko. Veľmi sa jej tu páčilo hlavne zeleň, hory / boli v Tatrách/ kvety , odchádzala spokojná a my sme boli v podstate tiež. O jej návšteve tu vedeli len sestry - ktorých má päť a mama. Otec -hlava rodiny- nie. to bolo v lete. Ich ďaľšia návšteva bola na Vianoce. Oni Vianoce nepoznajú a tak to bolo pre ňu niečo nové nepoznané a - ako povedala - krásne. Prvý krát v živote videla sneh, bolo jej síce trochu zima, ale obliekli sme ju.
Po týchto dvoch návštevách sme pochopili, že ide do tuhého a začali sa chystať na zásnuby a zoznámenie sa z jej rodinou. Neviem kdo mal s toho väčšiu trému, oni,či my. A tak sme odleteli, nabalení dárčekmi / čo nebolo jednoduché vymyslieť akými/ . Nuž poviem vám, moje prekvapenie bolo veľké . Prišli sme do jednej úplne normálnej rodiny, v úplne normálne zariadenom byte prijali nás srdečne a s úžastnou hostinou. Stôl sa prehýbal pod plnými misamy jedla. Napätie za chvíľku poľavilo a cítili sme sa ako doma. V kruhu tejto veľkej rodiny / boli tam aj tety a strýkovia/ ešte prebehlo oficiálne popýtanie o ruku od otca . Jedlo bolo skvelé, Pečená jahňacina, kuracie špízy, pečená ryba, vysmážané krevety cestoviny v skvelej omáčke, k tomu ryža, spústu šalátov , potom zákusky, no hneď som si musela hodiť dva Panzynormy. Jedna vec ma však prekvapila, . Na stole bol biely obrus slávnostne prestreté ale na obruse tenký igelit. Neskôr som pochopila, kosti dávajú na stôl a keď sa doje a presadne ku káve a zákuskom na sedačku , odnesú sa taniere a celý igelit aj s kosťami a iným odpadom sa zbalí a vyhodí. Praktické, ale trochu mi to vadilo. Táto hostina ale neboli ešte zásnuby, tie nás len čakali. keď som videla, kde ,ako a koľko bude ľúdí, tak som sa pýtala a čo potom svadba? Bolo to všetko úžastné, ,jedlo bolo na zásnubách vo forme švédskych stolov, studené,ale aj teplé. O päť mesiacov bola svadba, na pláži pod stanom na príprave ktorej sme sa zúčastňovali aj my. Leteli sme mesiac pred ňou. Bol to zážitok, myslím že ani keď som vydávala dcéru tak som nebola tak zaneprázdnená. Vybrať kvetinovú výzdobu trvalo 6 hodín, za účasti ich širokej rodiny. Ja som už odpadávala, lebo sme začali o 17,00 skončili pred 24 hod.Potom vybrať menu, synove oblečenie, oznámenia, zorganizovať svadobný "obrad". Po svadbe sme boli všetcia hotoví.,
Svadba v Kuwajte, /oficialna/ je vlastne zapísanie na úrade,možno niečo ako naša matrika, len s dvoma svedkami sa spíše svadobná zmluva, kde musí byť uvedený aký dar dal ženich manželke /šperk/ a potom suma ktorú jej musí vyplatit ak sa s ňou bude chcieť rozviesť.Nezáleží, aký majú spolu majetok, suma je určená.Po tomto zápise, išiel každý späť do práce a až za tri dni bola hostina, - čo je vlastne ponímané ako svadba, žiadne zvyky, nič. Tak sme tam / s ich súhlasom / vniesli niekoľko sloveských zvykov, čo sa im páčílo, doniesli CD Elánu, Tak to bola taká slovensko - kuwajtská svadba , zábava výborná .
No a tak som prišla k veľkej kuwajtskej rodine. Ešte dodám že v jej rodine nikdo nenosí abau,ani šatku, chodia normálne oblečení. Na svadbe sam bola ja asi najviac zahalená / mala som dlhé rukávy/
Teraz je situácia taká, že žijú na Slovensku, majú krásneho synčeka Martinka, už tu bola 2x na návšteve jej mama , tri sestry, no a na jar sa tam chystám zase ja. Nevestu mám skvelú, dobrú a milú . Učím sa arabské jedlá, učím sa používať ich voňavé korenia. Keď niečo dobré ukuchtím ,tak pridám recept.
A ešte sa veľmi teším na recepty arabských jedál.
Zat Nemec... nevesta Portugalka...
Vnucatka su prekrasne :)
Drzim vsetkym palce ,aby porozumenie a harmonia vladli.
Je ohromné,že tieto dve kultúry mladých ľudí spojili v tom najkrajšom ponímaní.V láske.Prajem ti Vierka,aby si z nich mala vždy len kopec krásnej radosti.