ahoj, Bobo.
pozeravam spravy. nie som televizorovic, mavam telku pustenu najcastejsie ako pozadie miesto radia ale spravy pozeravam. ake zachytim, rad radom. vcera aj dnes su plne nestastnej britskej rodiny, ktorej uniesli niekde na dovolenke stvorrocnu dcerku. a slziaci otec i vzlykajuca matka citaju prejavy, opisuju svoje krasne dievcatko a vyzyvaju unoscu, aby ju nestrasil, aby jej neublizoval a aby im ju vratil. a ludia rozneho druhu sa moralne
pohorsuju, vyjadruju svoju sustrast, svoje súcítenie a vyzyvaju na to iste. a policia sa organizuje, snori, lovi, patra. mne ako matke je jasne, ze ked ti zmizne dieta, este k tomu tak male dieta a navyse v cudzine, je to strasne. ale pod si rozobrat tu spravu na drobne. a zistis co? rodicia starostlivo ulozili svoju dcerku - 4 r. a svojich dvoch syncekov - 2 r. spat. mozno im porozpravali rozpravky, vykonali vsetky obvykle vecerne obrady a deti dali spat. to je v poriadku. a dalej? odisli z domu na veceru,
niektora stanica vravela, ze k znamym do blizkeho susedstva. aj keby to bol vedlajsi dom za plotom! do pekla, ako to, ze nechaju tak male decka same? ha? aj keby nikto nikoho neuniesol, je tisic veci, ktore sa mozu stat. staci, ked sa decku len nieco zle prisnije, ono sa zobudi, nevie, co sa deje a sedi tam a reve a boji sa alebo sa vyberie po baraku hladat oporu, ten svoj pocit bezpecia, svojich rodicov. a ti su kde? na navsteve u znamych v blizkom susedstve! a do prdele s takou materou! teraz roni slzy, teraz
lamentuje a bučí do kamery, teraz jej decko chyba. kde v zadku bola ona aj ten milujuci otec, ked sa im mohol niekto vlamat do domu a uniest dieta? je jedno, ci to bolo na dovolenke, doma v britanii alebo tot za rohom vo vysnej niznej (obcania pripadnej vysnej niznej prepacia). ano, ja viem, na dovolenku si chodime oddychnut. aj s detmi sa da na dovolenke oddychovat. vravim, aj ja mam deti a aj tie boli kedysi male. aj ked sa mi to uz teraz
zda byt uplne neuveritelne. ale furt a stale som ich mala - s prepacenim - zavesene na cecku. dovolenka nedovolenka. aj doma. ak sme chceli ist dakam spolu, ja i manzel, k detom som obstarala niekoho zodpovedného, koho som dobre poznala, naozaj veľmi dobre nielen ja ale aj deti, na vartovanie. len aby sedel v obyvacke, keby nieco. ked sa nedalo, isli sme "po jednom", pripadne isiel iba jeden z nas a druhy ostal doma s deckami. nebudem rozoberat, ktory z nas bol kde. :-( pripadne sa islo na navstevu aj s detmi, co je ale uplne iny pripad. teraz hovorim o vecernych navstevach. ano, dobre, beriem, som sliepka ovesana deckami, som vačica, ktora ich vlacila so sebou vsade, kde sa dalo. ale aspon som si bola ista, ze ich nevystavujem ziadnemu nebezpecenstvu a nikomu cudziemu nedavam prilezitost, aby mojim detom ublizil. zaver by som zhrnula asi takto: kazdy lamentuje, hroza-des, aky je toto svet, lutuje ubohych rodicov, ak policia nic nevypatra (by som sa divila, keby ano), tak aj policajti si zliznu svoje od verejnej mienky. ja nie som jedinec, ovplyvnujuci verejnu mienku, a to je asi stastie. stastie tych rodicov, lebo ked som o tomto pripade pocula, ked som videla nestastnych, prosiacich a slziacich rodicov, nech sa na mna nikto nehneva, mozno som necita, surovec a neviem co este ale mala som chut na jedine: dotycnych milujucich rodicov taaak strasne nafackat, ze by si do smrti zapamatali, ze male deti sa nenechavaju same. Nikdy. Nikde. to si sice zapamataju aj tak ale zialbohu, ich dcera na ich blbost a sebeckost doplati. a ze doplati, je iste. nie som surovec, nie som necitliva, len si myslim, ze ludia, ktori su schopni kvoli srande, spolocnosti a zabave nechat dve dvoj a jedno stvorrocne dieta same v dome by mali sulozit iba s morskymi pannami. pre istotu - aby sa nerozmnozovali! juj, ci som len jedovata. to mas tak, ako s tymi sutazami "little miss". blaznive mamky vlacia svoje 4-5 rocne dcery po konkurzoch, vymalovane, vycesane a vyobliekane ako oslapane stare stetky, tie deti este nevedia ani citat, nemaju potuchy, co sa vlastne deje, ale mamka si potrebuje pofukat nejaky svoj komplex, tak dceru dreziruje ako vystavnu kobylu a zatvara oci pred tym, co sa deje v zakulisi. a pritom to dievcatko by este malo prezliekat babiky. a potom sa taka zakomplexovana hus (husi prepacia) nestaci cudovat aky je svet zly, „nechapem ako to niekto moze spravit, co su to za ludia, co su to za netvory“, ked jej tu jej napudrovanu a vymachlenu 5-rocnu babiku nejaky uchyl znasilni a zabije. a to je potom vresku a kriku! ale ved ona tu malu divze neponuka! to by jej snad rovno mohla na krk zavesit cedulu: uchyle, kde jsi? nakopat do zadku. buchat hlavu o stenu, kym by sa jej v tej
dutej lebke nerozsvietilo. lenze opat, uz by bolo neskoro. ked sa promenuju dospele baby ako kobyly na trhu, dobre, su dospele, je to ich vôľa, ich volba, ich rozum. ci nerozum. ale matky ucastnicok sutazi typu "malá miss" by mali zatvarat hned po podpisani prihlasky dcery do sutaze.
zaver - skratena verzia: a mozno nie, mozno je to vsetko celkom inak a ja sa mylim. nemam patent na rozum, ani zdaleka nie. mozno rozum vobec ziadny. neviem. ale viem, ze milujem deti. nielen tie svoje, vsetky, biele, cierne, zelene a hoc i bodkovane. vzdy sa u nas mlelo deciek z polovice ulice. vsetky dostali rovnako najest, do ruky rovnaku buchtu a vsetky som ich rovnako vycápala a vyrazila na ulicu, ked sa nevedeli zmestit do koze. mozes byt vedec, vynalezca, umelec ci stavitel ale jedine, co po tebe zostane, väčšinou samozrejme, su deti. je nas vela, ovsem pasteur, eiffel ci van gogh sa objavi iba sem tam. ale vacsina z nas ma sancu zanechat tu po sebe, ked uz nie sixtinsku kaplnku, tak aspon jedneho ci viac slusnych ludi. svoje decka. Ja chapem ludi, ktori deti mat nechcu a v dnesnej dobe zvlast, je to kazdeho volba ale ked uz ich mam, myslim si, ze je mojou psou povinnostou sa o ne starat najlepsie, ako viem. Starat! a este ked vidim a stretnem v zivote ludi, ktori by za moznost vychovavat vlastne decko dali cokolvek, su ochotni podnikat zelene-modre, vysetrenia, operacie, platit zakroky rozneho druhu, trpiet alebo sa spovedat roznym uplne cudzim ludom len aby dostali sancu si dieta aspon osvojit, ked poznam ako boli tuzba po dietati, ked viem, co je to strach, ze o to svoje vytuzene prides skor, nez sa narodi, strach, ktory ta prinuti nezliezt pol roka z nemocnicnej postele, som majster sveta v jedeni polievky nalezato a olympijsky vitaz v umyvani si vlasov poleziacky na posteli, a potom pocujem "ooo, mne uniesli dieta, ved ja som bola len tot, ľa, u susedov na pohariku" - divis sa, ze ma obchadzaju chute rozdavat facky?
No, a včul do mňa. jana
Každý deň si vybehnem kúpiť niečo na obed a pritom musím ísť okolo cca 3-4 reštaurácií so sedením vonku a nestačím sa diviť že vždy ako sa oteplí tak majú okolo obeda plne obsadené mamičkami s detičkami v kočíkoch, niektoré aj s druhým čo už bežká. Tu na tej špinavej, rušnej ulici sa deti hrajú, naobedujú pizze, kebabu, hamburgeru z reštiky a potom si aj pospinkajú v kočíkoch. Tie väčšie unudené, umraučané, niekedy dostanú aj po zadku lebo mamička musí skočiť od kávy aby decko neskončilo pod kolesami auta v lepšom prípade pod nohami okoloidúcich. To sa tie isté mamičky presťahovali po oteplení z hypermarketov - na ulicu. Nedá mi aby som sa nezamyslela nad tým ako to týmto matkám vychádza fajn finančne, časovo, aké sú šikovné že dokážu z materskej ušetriť na každodenné posedenie na káve, naobedovať sa s deťmi v reštaurácii a ešte im kúpiť aj zmrzku. Kedy varia, upratujú, žehlia, hrajú sa s deťmi? Aké tie deti majú denný režim v spánku, v jedle, má im kto postrúhať jablko na desiatu alebo uvariť na olovrant puding? Keď idem z roboty okolo tej 16.00 hod. - väčšinou sú tam ešte, to vydržia celý deň pri niečom sedieť: raz objedná jedna, potom druhá ........
A čo bude na večeru pre 4-člennú rodinu: pizza, alebo hádka že muž málo zarába?
Takže Janka, to že na to poukážeš nič nezmení.. teda určite sa tie mamičky nezmenia, môžeme mať vy staršie na to názor aký len chceme. :):):):)
a k tým mamičkám- mala som dve susedy s malými deťmi, už chodiacimi a moje mali 4roky a 3mesiace. staršia vysadla na byciklík, malú som naložila do kočíka a šli sme sa prejsť popri vode, k jazeru. bola krásna teplá jeseň, no proste nádhera. staršia dcérka mala vodičku proti smädu, maličkú som nakojila na takej skrytej lavičke a spokojné sme boli všetky tri. a zabudla som - tie dve susedy sedeli na lavičke pred domom, fajčili a klebetili a ich deti sa motali okolo, keď sme odchádzali. no a sedeli tam aj po vyše dvoch hodinách, keď sme sa vrátili. jedna z nich sa spýtala, či sme boli na návšteve. takmer im vypadli oči, keď som im povedala, kde sme boli. nechápali, že som sa s takými malými deťmi vybrala na takú dlhú prechádzku, ja som zas nechápala, že čo je na tom, my sme si to super užili.