Tak, Bobo, toto je príbeh o neprávom udelenej trojke z chovania:
bolo obdobie nosenia minisukni. to uz som opat byvala v rodnom hniezde a tvarila som sa snazivo. mali sme ti profaka, ktory bol absolutne spolahlivy. taky stary chren (mal menej ako my teraz, ale to ho neospravedlnuje, vtedy bol v jeho veku pre nas stary chren). ked vyvolal babu, platila umera: cim kratsia sukna, tym dlhsia odpoved a tym lepsia znamka. on sedel za katedrou, ved kde inde by mal taky vyhlad, zaujal posed brada - dlan - laket - stol, oci sa mu zahmlili a ak si ako baba vedel dost rychlo, suvislo a potichsie rozpravat, mohol si tliapat o comkolvek, len bez zavahania. Stacilo zacat k veci, a potom sa plavmo presunut na akukolvek temu, podriemkaval a nevnimal. to viem urcite, lebo som mu na zoologii rozpravala o zaplavach jang-c´tiangu a nilu a o vyhodach naplavenin zltej zeminy pre polnohospodarstvo v starom egypte. Spoluziaci, po prvom soku, uzatvarali vraj stavky, kedy na to stary pride a vyrazi ma. vyhrala som ja, nezobudil sa. ale odpovedala som celu hodinu a tie dristy som dva dni predtym z dlhej chvile citala v nejakom pofidernom casopise u zubara. mala som suknu, ktoru som si velmi setrila. hovorila som jej odpovedova. vezmi si pravitko a odmeraj 32 cm. to bola dlzka sukne. komplet, odhora az dole! a bola jarabozltej farby. úžas. horiaca chalupa bola trt. ale nosila som ju tak, ze do skoly v taske a pred pozadovanou hodinou som sa isla prezliect na hajzlik, lebo aj ked som stala v pozore, z tej sukne mi trcalo pol zadku. a sak nech. a isla som si ti ja k dotycnemu predmetnemu staremu chrenovi zehlit znamku z niecoho, uz neviem, co to bolo, lebo nas ucil v roznych rocnikoch rozne predmety ako prirodopis, zemepis a este mozno aj iny -pis. nandala som sa ja do mojej znamkyzehliacej sukne a isla som za nim cez prestavku do kabinetu. Nadsenie pre velke vystrihy mam odvtedy, odkedy mi vdakapanubohu narastli celkom slusne oné, ... no, poprsie, lebo sa drzim hesla, ze co je na tebe pekne, to treba ukazovat. okamzite si zapni ten zips na nohaviciach, to sa tyka iba zenskych! takze vystrih az po pás som nebrala do uvahy, ten bol ako obycajne. prestavka to bola velka, stary si pokecal nieco o uceni sa priebezne, ja som mu prislubila co len chcel, samozrejme, ze sa budem zodpovednejsie pripravovat ale viete, pan profesor, treningy, zapasy, hlavu ani patu to nemalo a on ma s prislubom lepsej znamky na vysvecku a aj preto, aby som ho uz konecne prestala otravovat (a to ja vieeeem), vyrazil. plna chodba desiatejchtivych deciek a ja som sa nonsalantne vznasala smerom prec, lebo mi bol svet gombicka, znamka bola v suchu. To pre mna znamenalo, ze trojka nebude, dvojka bola pripustna. i nastupil k nam na skolu toho roku v septembri - po promocii, este pred vojnou – profesor. take profesorske embryo to bolo, ucil matiku, co ho sice v mojich ociach pozdvihovalo nad ostatny profesorsky ansambel ale neospravedlnovalo. a toto embryo malo na tej chodbe sluzbu ci co, mozno iba isiel v nespravnu chvilu nespravnym smerom, no proste on ma zbadal. musel. jednak som mala tu neonovu suknu, jednak som sa vznasala pol metra nad zemou, oci uprete v nezname dialavy, mierne dementny usmev okolo celej hlavy a nevnimala som nikoho a nic, lebo som sa vytesovala. a kedze to bolo este v case, ked si profesori mohli dovolit zdrbat ta za dlzku sukni, za texasky, prip. ine (ja sa na to nestazujem, bola taka doba, ono by to aj teraz mozno vyriesilo mnohe problemy), zaiskril zrakom, zavesloval ku mne a hlasom jasnym a zvucnym sa ma na celu chodbu pyta: a toto mate co za odev? (prisamfakt, on pouzil slovo odev). nic ma nemohlo rozhadzat, nieto este taketo cosi, tak mu vravim: no suknu, a co? a len tak z besnoty som dodala - ale dobra je, ze? keby som ho bola verejne chytila za uši, asi by sa bol mykol menej. neviem, to chytanie som nevyskusala. on bol hodne vysoky, co oproti mojim 165 cm nie je az taky problem a tycil sa nadomnou ako ajfelovka. asi som ho niecim nechtiac nasrdila, lebo ma zacal na tej chodbe plnej prvakov nahlas vychovavat. mna, pani stvrtacku!!! kokso. dozralo ma uz to, ze mi kazi naladu a nici dobry pocit uspechu, truhlik jeden, ale ze to robi pred prvakmi, tak to bol vrchol (rozdrapene papulnate decko v puberte, ved to poznas) ... papulu mam velku a vzdy som mala a nie vzdy mi fungovalo spojenie medzi mozgom a otvorenymi ustami, tak som mu trosku odpovedala, co ho znacne rozbesnilo, vyjadril sa, ze som oblecena ako ku*** a nie ako studentka takej prominentnej skoly (mal sice pravdu, ale ja som sa v podstate isla z tej sukne vyzliect, co on nevedel, ja hej a aj to ma nastvalo), tym ma vytocil definitivne (este aj o moju bajecnu, prakticku a uzko ale vyborne fungujucu suknu sa bude obtierat?!!) a ja som tiez pridala volume, co znamena, ze sme na seba jacali ako na ihrisku. on mi vysvetlil, ze som kur**, stetka a hanba skoly, ja som mu oznamila, ze keby si dobre z***bal, taketo blbosti by mu nevadili a ze ked mu vadia, tak je ko***. vyrazivo ako zo 4.cenovej, obidvaja. to vsetko znacne vsluch, na chodbe, ktora sa uz po prvych vetach zacala podozrivo rychlo plnit, nikto sa z povinneho prechadzania sa neulieval v triedach a ti, co boli o poschodie nizsie a nemali dobry prijem, ochotne prisli na to stvrte poschodie tiez. ja som bola od jedu biela, on cerveny, a ked sme zistili, ze naozaj nie sme sami, a ze dav sa netaji obdivom a zaujmom, rozisli sme sa. keby to bol niektory z tych starych velikanov, ktori na skole ucili, bol by hned po otazke o odeve zaliezol do kabinetu, vypustil ventil a na druhy den mi naparil 100 rovnic, upratovanie map v zemepisnom kabinete po dobu najblizsieho mesiaca alebo v pripade Pana Profesora deskriptivnej geometrie a numerickych vypoctov - obidve p su velke, vacsie az najvacsie a my vsetci, ktorych ucil, nanho spominame dodnes s uzasom a nostalgiou, lebo to bol velikan z najvascich, ako vystrihnuty z prirucky aky uzasny, ludsky a chapavy dokaze byt profak, ked ma skusenosti - tak v pripade tohoto chapaveho profesora by sa to bolo skoncilo poriadnou fackou za zatvorenymi dverami a bolo by vsetko vybavene, spocitane a zabudnute a zivot skolsky by bol pokracoval bez nasledkov. ovsem tento, podla nas este ciciak sa k takymto obrovskym profesorskym postojom musel este len prepracovat, cize preucit rokmi, ktore mu vtedy chybali. tak sa utekal do riaditelne ozalovat. pruser medzinarodnych rozmerov. on trval na tom, aby ma vyhodili zo skoly, triedny, ktory o mojom suknovom prezliekani sa dobre vedel a mal z neho prdel sa ma zastaval (pretoze: 1. dievcat nas tam bolo ako safranu, 2. aj ked to udivovalo najviac mna samu, bola som celkom dobra ziacka, pretoze tie blbiny, mocniny a ine ma bavili) a riaditel, pretoze v tom case som uz hrala 1. ligu a zacinala som hravat aj menej dolezite zapasy v reprezentacii (v hadzanej, ty brdo, dobra som bola, ze?) a nikdy som sa netajila, na ktoru skolu chodim a chvalila som ju, ze mi umoznuje hrat aj ked studujem normalne denne (studujem! :-)))) ) cim skola ziskavala dalsie cenne body zo "skrytej reklamy" aby som sa vyjadrila inteligentne a moderne, nechcel, aby som odisla nie preto, ze by som bola nenahraditelna, ktory student je, ale preto, ze odomna ocakaval dalsie oslavne blaboly na skolu. a okrem toho, aj tak som uz koncila! tak sa slovne pobili, zasadla mimoriadna konferencia čičotobolo a ja som z toho vyklzla s tou trojkou z chovania na polroku a podmienecnym vylucenim, na ktore sa potom urychlene zabudlo.
stastlivo som zmaturovala, urychlene som opustila brany milovanej skoly aby som sa venovala este milovanejsej strojarine (ja viem, mam vyberane dievcenske vzdelanie), dotycny prófa odisiel na vojnu a ked sme sa po rokoch opat na tej skole stretli, na kurze nazvanom "programovanie a obsluha pocitacich strojov", tak mi tam robil triedneho. a ked sme sa raz v ramci utuzovania medziludskych vztahov spolu mierne ozrali, vsetko sme si vysvetlili, ospravedlnili sme sa navzajom jeden druhemu a ja som s uzasom zistila, ze on sa vyvija tym smerom, aby sa z neho stal pan profesor s velkymi pismenami, ako bol spominany numeromatik. skoda, ze po revolucii potom odisiel zo skolstva, bol by z neho tiez velikan. urcite.
a teraz sa vyjadri, srdiecko moje, zlaticko trblietave mnohorozmerne, dostala som tu fujkavu znamku zasluzene? Urcite nie, ved on mi zacal nadavat! a este na mna aj zaloval, prasa jedno! a zalovat sa nepatri.
A teraz sa ospravedlňujem všetkým p. t. profesorom, ktorým som na danej škole ničila nervy, zdravie a obľúbené rastliny, lebo mám tri deti a viem, čo tá háveď dokáže. Viem, že mnohí z nás prežili len preto, že študentov počas vyučovania zabíjať neslobodno. :-))
I cez to všetko, ako si to vysvetlila, a spomínam si na tie "moje" časy dozadu i ja, si myslím - buc ráda, že si tak dobre obišla!!!
Ja som sa maľovať mohla, ale moja kamoška nie: a tak sa vždy namaľovala a odmaľovala v tuneli na trase Malacky-Bratislava. Do školy sme chodili na Schiffelku a hneď vedľa bola učňovka kde získavali výučný list elektrikári, strojní zámočníci, ale najsexi boli - lodníci. Lenže mali tiež problém: žiadne dlhé vlasy po vzore Beatles a tak sem-tam sa niektorý pošpacíroval do neďalekého holičstva, aby bol za človeka a nie za máničku.
He-he-he, len takto ďalej píš, píš, píš!
"Vaša dcéra je veľmi šikovná, snaží sa, má dobré výsledky, ale...." a vysvetlil mame, aké je to nebezpečné, že ten šilt nemáme pred nosom, ale ohnutý pod šatkou. Mama sľúbila, že vybaví nápravu a najedovaná, že musela chýbať z práce, odišla. Ale inak na toho pána majstra spomínam celkom v dobrom, bola s ním inak sranda, nenudili sme sa.