O kobercoch

rea1 - bez fotkyrea1, 16. apríla 2013
List písaný kamarátke kedysi pred 5-6timi rokmi.

ciao, marlen, draha.
tu, hla, pribeh posielam. ja tak vseobecne obstastnujem jedneho mojho znameho pribehmi z mojho zivota blizsieho i vzdialenejsieho a tento je este uplne cerstvy (pribeh, nie znamy, ten je uz dost obstarozny aj ako znamy aj ako sam o sebe), tak som sa rozhodla rozohnat chmary depkoidne z tvojho prelestneho cela a kym si precitas, aky som expert, napisem ti aj svoj nazor na lov moli a inych svin domacich.

pribeh, ako som kupovala koberce:

i stanovil drahy (frajer), ze mi treba novych kobercov, najprv do obyvacky a chodby. chodba nie je pri vchode ale za priechodnou izbou. isli sme kdesi a zakupili jeden plysak mensich rozmerov ale vhodny a celkovo jedly a jeden behun, prijemne petrolejovej farby, do chodby tiez vhodny. charakterom, tvarom i vobec a vseobecne. kym som sa vyzula, drahy uz plysak rozprestrel, ked som nan chcela postavit kresla poslal ma do riti, ze na koberci nema nic stat okrem stolika, lebo potom sa neda vysavat, koberec otocil o 90° a ten obdivuhodne zapadol presne tam, kde mal a nic na nom nestoji. tak som sa isla aspon prezliect... kym som prisla, petrolejovy behun bol rozbehnuty v priechodnej casti obyvacky a pasoval tam ako rit na serbel. a drahy sa ma pyta: kam si ho chcela? no vidis, moze ostat tu, tu izbu to velmi prijemne rozdeluje na sedackovu cast a priechodnu cast. podotykam, ze plysak je kremovy, s malymi tmavomodrymi cmaranicami a behun ma po okrajoch taky 10-15 cm pas bananovej farby so vzorkami. stve ma najviac to, ze ten chlap ma vzdy pravdu a ked nieco spravi alebo mi poradi, tak to sedi. a este viac ma stve, ze to vie. :-)) ale chodba ostala tympadom bez koberca. ten sme isli kupit nabuduce. v 3/4 chodby je spravene nieco ako stena, kde by mali byt dvere ale nikdy tam nemali byt, lebo tam nie je zarubna a nikdy nebola a je to nosny mur, nie priecka. ale pekne to vyzera a tu chodbu o rozmeroch 8x2m to tak prijemne deli a nezvadza ta to behat tam na kolobezke. a na zemi je povodny stary cerveny xylolit. pekny. tak som mala v hlave dlzku tej chodby po "dvere", lebo som si myslela, ze ... a to je jedno, lebo uz neviem co. aha, myslela som si, ze pseudodvere bez dveri su nejak ciastocne odbocene z rovnej cesty koberca a ze za tou deravou stenou dam nieco ine. ale ked sme boli v obchode, rozhodla som sa, ze behun o sirke 80cm sa cez dieru zvanu dvere elegantne zmesti a ked nie, tak ho zrežem. zarežem. ale trt, vypižlám tam vyklenky. do koberca, nie do steny. tak som zacala horuckovito pocitat, kolko cm ma nosny mur, kolko vyklenok so vstavanou skrinou medzi tym murom a stenou od hajzlika a dosla som k vysledku xy centimetrov. + rezerva, samozrejme. na tú ja nikdy nezabúdam. zakupili sme, doniesli. frajer isiel het a ja som cez najblizsi vikend z chodby likvidovala stary koberec, ktory tam bol privrznuty kniznicou o rozmeroch 3,80 m x po plafon, plnou knih. i zadarilo sa bez nutnosti rozobrat onu kniznicu, comu sa divim. syn sa zaprel, naddvihol regal o pol cenťáčka a ja som spod neho vysklbala koberec vopred vhodne narezany. :-) syn odplachtil kamsi v belasu dial a za frajerkou, ja som pekne umyla podlahu a ked som tam ten behun rozbehla zistila som, ze chodba meria xy + z cm a ze koberec je napriek vsetkej rezerve kratsi o 23cm! znacne blbé. ked som sa prebrala z mrakot a prestala som nadavat (ale to iba preto, ze mi dosiel dych a fantazia) spomenula som si, ze v predmetnej predajni mali cedulu, asi prave pre podobnych dementov ako som ja, ze koberec, ak ti nebude pasovat, na dovod sa nepytaju, pre istotu a kvoli vlastnemu zdraviu, ti do troch dni vymenia. tak v nedelu o 6,00 lebo maju otvorene imrvere 7/7 do 8,00 som tam so synom zasla aj s behúňom pod pazuchou, aby som sa dozvedela, ze sice vymenia, ale iba kusovky, metraz nie. vysla som v klude von, kopla do kolesa, sadla som si do otvorenych dveri auta, pekne na podlahu, nohy von, zapalila som si (ja sice stale nefajcim, ale myslim, ze toto sa ani neratalo) a snazila som sa vyhnut infarktu a inym podobnym roznym. potom som odhodlane vosla do predajne a poziadala predavaca, aby mi z daneho pozadovaneho behuna odmeral, odstrihol a na jednej strane obsil (to robia na pockanie) 30 centimetrov. a nech su v mrakotach zas oni. akoze aj boli! doma syn odstrihol z dlheho koberca jednu obsivku, pekne ho nadstavil tym pidikuskom a basta. koberec ako víno. a na dlzku akurat!! :-)) je udajne farby terakota, ale aj tak je to tehlova. so svetlejsimi pasmi na okraji. v konecnom dosledku ostala hola iba spalna. mala som vo vyhladovom plane vyhodit z nej koberec ako drahy zavelil, len som musela cakat na syna ktorehosi. neviem preco, ale jednou rukou naddvihnut francuzsku postel a druhou spod nej vytiahnut koberec, hoci aj vo dvoch kusoch, akosi nedokazem. boh sud, preco. a chalani sa flakali ako obvykle a ked frajer prisiel po tyzdni a koberce nie, ze neboli nove uz nainstalovane ale este ani stare vyhodene, frflal ako stare pivo. u nas sa hovori, netusim preco, ako stare pivo v zadku. v sobotu dostal dobry obed, v spalni si zdriemol, nikym neruseny a ked vstal a spalnove koberce boli este stale tam, kde predtym :-) informoval sa, cim sme tie chodbove rezali. tak som mu to ukazala, neprozretelne priam do ruky dala a v predstave, ze ... ze neviem co, isla som do kuchyne. ani som tam neprisla a uz ma volal spat. koberec uz bol rozrezany na dva mensie, chlap-hrdina (aj dub a stroj) drzal staru tyc od rolety, ktoru som mala na balkone prichystanu na vyhodenie a tvaril sa, ako keby sa chystal na skok o tyci von oblokom. ale zatial iba naddvihol postel, podoprel ju tou stanglou a velil, ako mam vytahovat koberec. zistila som, ze koberec, na ktorom stojis sa dost nahov... nafigu vytahuje asi spod cohokolvek, nielen spod postele. frfli, frfli, takto a nie tak, nebud drevo (ja ho dzubem, este by som si nechty polamala!) a mily koberec bol vytiahnuty velky na dva kusy a mensi vcelku. a budem to vlacit cez cely byt do vytahu a do smeti? som blba? drahy sa nijak nehrnul do odpratavacich prac, kludne ma vyzval, aby som to teraz dala do poriadku, on zrejme svoju bohatiersku ulohu pri likvidacii kobercov povazoval za splnenu. tak som otvorila okno vesmiru dokoran a spalne tiez, chlap-hrdina (dub aj stroj) mi predviedol, ako vyzera lietajuci koberec vo viacnasobnom prevedeni a ja som obehla barak a odfucala som mile koberce do smeti. nech mi niekto nieco povie, pojde do toho smetiaka tiez. tazke boli ako hovado.
koniec - skratena verzia: isli sme kupit koberce do spalne, lebo "tam ma byt nieco lahke, nie velke, aby sa vsetko dalo udrziavat v cistote a bez prachu co najjednoduchsie". koniec citatu. a isli sme do mojho oblubeneho a uz odskusaneho spolahliveho obchodu, kde sa dvaja predavaci slabsej povahy okamzite stratili v hlbke medzi spletou kobercov, len co som sa zjavila medzi dvermi. bohvie, preco. tak som opat kupila metraz, tentokrat taku fajnovu, jeden dlhsi kus pred nohy postele a dva mensie popri posteliach. ked som ich doma rozkotulala zistila som, ze ten dlhy mohol byt o pol metra dlhsi ale uz ma to ani nerozhodilo. tvarim sa, ze tak som to chcela, ze tak to ma byt. ale tebe nebudem tvrdit, ze ma to nestve. :-))

to bol pribeh o kobercoch.

No a tú „tehlovú terakotu“ :-) teraz vyhadzujem, lebo som sa zbláznila a chodbu prerábame. Obsah dvoch obrovských tam bývajúcich skríň spí na mojej posteli, pol milióna kníh z regála na zemi v obývačke, ja na sedačke tamtiež, krabice s novými skriňami, ktoré dodali mesiac pred termínom (!!) sú starostlivo poukladané všade, kde bolo ešte trochu miesta, kocúr je s nervami hin a hľadá svoj byt a ja by som najradšej spala v robote pod stolom. A nad všetkým sa vznáša a na všetko sadá jemný prach z brúsenia oškrabaných stien. Čí to len bol blbý nápad zas niečo prerábať a renovovať, toho keby som identifikovala, tak ho zabijem. jana
@zareaguj


Diskusia k článku

abdul
Hm, s tebou asi život nebol jednoduchý. Čítanie na jeden dych.
rea1
@abdul , čííít! doteraz sme to vedeli iba ja a všetci číňania! musíš to naozaj takto vykecať? :-))) nie, nebol, nie je a ani nebude. ale to naozaj nie je moja vina, veď ja som také skromné, šikovné a nekonfliktné dievča, každému sa prispôsobím a kto robí to, čo chcem a zbytočne neodvráva a neštve ma, tomu ani nevynadám, naozaj nie. :-)
silvia60
Ale som sa pobavila... tiež plánujem kúpi koberec do obývačky, ale je až na konci zoznamu pred novým vysávačom, dekami na sedačku "tón v tóne" výmenou troch interiérových dverí a stavbou záhradnej chaty, ktorú máme naplánovanú na máj ...takže možno niekedy k vianociam...
rea1
@silvia , drahá, čo sa ti žily skracujú? nemáš toho naplánovaného akosi priveľa? ja veľmi neplánujem, som živel, tak sa rozhodujem viac-menej živelne. a niekedy to podľa toho aj vyzerá. nezabudni si miesto na koberec a následne aj koberec dobre vymerať, lebo nie vždy sa dá nadstaviť. :-)))))))))
silvia60
To s tým nadstavovaním koberca bolo krásne, živo som si vedela predstaviť tých predajcov v predajni...aj ja pracujem v predajni... tak to vnímam trochu aj z druhej strany... Aj dnes tu mám milých zákazníkov už asi 300stý raz, a nič... Ale však hádam raz.
To plánovanie mám po svojom mužovi...je to ako v "Básnikoch":
první rok, první dovolená u moře, první díte, druhý rok zvýšení platu, druhá dovolená u moře, chata, auto... pětiletky...
Inak som tiež živel, ale taký "zaražený"...
hubata
@rea1 : jedným dychom prečítané, podľa presného popisu bytu som sa ocitla v mládí u svokry a spomenula som si na sobotné prášenie behúňov:
Tá chodba nemala konca-kraja a behúň sme pred sviatkami prášili na prašáku celá rodina. Áno, dobre si pamätáš to sme boli my čo sme tam každú sobotu okolo 9.00 hod. natiahli náš šedý behúň s trikolórou po bokoch, vyfackali sme ho prakerom a prekefovali octovou vodou aby bol zasa krásny. Ale keď nebolo pred sviatkami, ale bola len obyčajná sobota tak sme sa ulievali. Keďže okná bytu boli otočené k mliekárňam, tak nebolo počuť či prášime alebo nie a tak sme ho len zavesili a po hodine zasa zvesili. Medzitým sme si odskočili do Talacky na kofolu. Museli sme sa ale ponáhľať, lebo už nedočkavo čakali so svojim behúňom Polákovci tí boli tiež smädní na kofolu a museli zavesiť svoj červený behúň so strapcami na hodinku na prašák .....
A po hodine už nedočkavo čakali so svojim hnedým behúňom a prakerom pri prašáku Novákovci, čo boli smädní na kofolu ......

rea1
@hubata - okná k mliekarňam? priemyselná, trenčianska, schiffelova alebo tzv. palušáky pri delfíne? prosím ťa, ktorá krčma bola Talacka - ja si neviem spomenúť a už týždeň mi to bzučí v hlave. chodili sme tam ešte z gympla ale vtedy sme vymetali toľko krčiem, že sa mi niektoré v spomienkach pletú. prašáky ešte existujú, len na nich už nikto nepráši. ale túto zimu som mala akúsi divnú náladu, takú nostalgickú, tak keď bolo na trávnikoch napadaného čerstvého, krásneho a voňavého snehu "po ... po kolená", vytiahla som koberce a podľa starého dobrého socialistického zvyku nášho mládí som ich vymlátila na snehu. pekne, z obidvoch strán. potom oprášila od snehu, s úľubou skontrolovala šedivé geometrické útvary, ktoré po nich ostali a hrdo som s nimi odkráčala domov. a o polhoďku počujem ťuk-ťuk, buch-buch, tu to chyť, takto ho obráť a zopár susedov v "našom veku" pekne spomienkovo fackalo svoje koberce na zvyšnom snehu. ešte dobre, že máme medzi domami také veľké trávniky, na každého sa snehu ušlo bohatiersky. a určite každý prášiaci aspoň v spomienkach kus omladol. len bolo treba toho prvého truhlíka, ktorý sa nebál urobiť zo seba šaša. a to som bola jaaa! :-)))
hubata
Samá voda: Ružová dolina, vežiaky pri Delfíne ..... Minule som si tade skracovala cestu na trhovisko a nestačila som sa diviť čo všetko natlačili namiesto ruží, ktoré lemovali celé okolie.
No a pajzel IV. cenovej skupiny Talacka sa nachádzala medzi rodinnými domami smerom na Dulove námestie, vľavo. Myslím že ulica sa volala Liptovská. Ale kofolu točili vynikajúcu .........
rea1
Žiadna voda, vežiaky pri Delfíne sa zovú palušáky, pretože ich projektoval Ing.arch. Karol Paluš starší. také ľahké si nevedela? a Talacka - jasné, na dvore mali taký velikánsky orech, z gympla na Novohradskej sme to cez veľkú prestávku behom behotom stíhali tam, lup jedno osviežujúce pivko na podporenie myslenia a behom behotom nazad. rovných 20 minút. mala som mierne tušenie, že je to ono ale istá som si nebola. :-))



 



TOPlist