Že koľko je okrem varenia pomocných prác, ktoré niekto musí urobiť.
Že mýliť sa je ľudské a celkom, celkom bežné.
Že keď volá ku stolu, nuž je na jed, keď volaní okamžite nepribehnú.
Že pohľad na vydarené dielo podnecuje radosť, o ktoré sa chce autor jedla podeliť (hneď by bola pozvala pol rodiny).
Že keď nedostatočne osolí ryžu, tak to nie je dôvod na zraňujúce grimasy, akoby išlo o tretiu svetovú...
Že sebe "kucháročka" naloží menej, len aby sa dosť ušlo jej hosťom. Ich blažené tváre sú dostatočnou nehmotnou odmenou.
A ako dobre padne po jedle "ďakujem, bolo to výborné."
A že k obedu patrí aj upratanie riadu, umytie "hnusnej" panvice a sporáku, vyvetranie kuchyne...
8. apríl nie je žiaden mimoriadny sviatok. A predsa si u nás doma navždy zapamätáme dnešný megaobed...
Ďakujeme za pochvalu. Ocení iste každý, kto má doma ratolesti toho zvláštneho veku... :-)
Tak nech si to skúsi sama.Ulahodiť celej rodinke :-))))
Treba ju určite pochváliť, ale nezneužívať, aby ju to neodradilo, ako moju sesternicu. Mama jej často kázala variť, keď bola mladá a teraz varenie nenávidí. To ale určite nebude Váš prípad.
Dcéra, samozrejme, ešte ako malá občas pripravila raňajky, lebo to bola zaujímavá hra. Občas upiekla mafiny z prášku, lebo bola za to chválená a ešte si aj zamaškrtila. Piekla s babkou medovníčky či u kamarátky nejaký koláčik... ale dnes sa na to prvý raz pozrela úplne iným pohľadom. Za tie dve hodiny sa naučila strašne veľa, objavila súvislosti, akési kuchárske desatoro, ktoré ale prekračuje hranice kuchyne a má všeobecnejšiu platnosť. Preto sa tak tešíme. Mimochodom, u nás sa takmer vôbec nevypráža, tak sme si na týh teplučkých, voňavučkých, chrumkavučkých kuracích rezníkoch aj zalabužili :-)
Nemám síce už dávno ratolesti tohto veku a mám iba synov, ale veľmi chápem. Moji synovia síce nevarili, ale jeden z nich rád piekol, čo bolo pre mňa super, lebo radšej varím, pečenie ma až tak nebaví (možno preto, že nie som na sladké) no a vždy pomáhali s riadmi. Aj teraz, keď prídu na návštevu a robím väčší rodinný obed, ani nemusím vstať od stola, keď po obede prídem do kuchyne, všetky riady už sú poumývané.... Je to fajn, keď niekto pomôže.
Pekný deň všetkým.
Aj naše deti pomáhali nielen v kuchyni, ale vždy z láskou spomínam keď naša sotva 8 ročná dcéra vstávala v nedeľu prvá a chystala nám raňajky. Ešte ako svadobný dar sme dostali servis, šálky, podšálky a dezertné tanieriky, ten servis mal poľovnícky motív, netuším prečo sme ho dostali, lebo muž nie je poľovník a mne sa ani ten servis nepáčil, ale naša dcéra ho vždy v nedeľu vytiahla, krásne prestrela, uvarila kakao, natrela chlieb maslom a džemom a keď sme sa zobudili pozvala nás k stolu. Keď to urobila prvý krát skoro som z nôh spadla, také to bolo prekvapenie. Vždy nato rada spomínam.
ďakujem za chválu. A k tomu mi ešte napadlo... Koľko rokov majú dnes Tvoje deti? Možno je tu takmer generácia rozdiel. A veru prinútiť alebo priviesť dnes deti k tomu, čo bolo kedysi bežné, je často nad rodičovské sily. Kedysi automaticky plnili doma niektoré povinnosti. Vlastne vynášanie smetí, drobný nákup, vysávanie... to všetko bola "detská práca". Dnes aby si za také niečo udelila dieťaťu metál... :-) Preto aj to naše nadšenie, hoci dcéra už nemá osem, ale o tri dni štrnásť...
veru máš pravdu, presne toto naše deti robili, vynášali smeti, umývali riad, pomáhali prestierať ale zo stola si každý musel odniesť tanier sám... pomáhali a nezdá sa mi, že by si sťažovali, občas brblali asi ako každé dieťaťa ale nebolo to nič tragické :)
Moje deti sú už dávno dospelé a majú svoje deti, naše vnúčatá :) tie staršie už chodia do prvej triedy. Neviem ako to funguje v iných rodinách, ale naše vnúčatká pomáhajú doma aj u babky v rámci svojich možností a veku a keď sú u nás pomáhajú mi aj pri varení a akú z toho majú radosť.
Mne raz jedna kamarátka povedala, že neznesie keď sa jej deti motajú v kuchyni, že len zavadzajú a robia neporiadok a kto to má po nich upratovať a o pár rokov neskôr mi plakala na rameni, že tá ich fiflena nechce doma nič robiť a že ako to ja robím, že ma deti poslúchajú?
u nás je varenie a pečenie hra pri ktorej nie je dôležitý výsledok ale to, že sme spolu :)
@Zivestriebro to, že máš skvelú dcéru je tvoja vizitka, tvoja a manželova, pretože vy ste ju vychovali :) prajem všetko dobré
ovarenizivoteatak.blogspot.sk/search/label/VAR%C3%8DM%20s%20VN%C3%9A%...
Krásny blog, držím palce!
Prečo našťastie? Poznám strašne veľa šikovných kuchárov, ktorý sa vyučili niečomu úplne inému (dokonca aj pár vysokoškolsky vzdelaných) a "našli" sa až pri hrncoch,, kde sú šťastníííí
Velmi pekna profesia, ale preco robit dlhe hodiny a zivit rodinu z minimalneho platu? Je vela sposobov ako sa da lepsie postarat o rodinu a mat varenie len ako konicka.