Jahody

kecupicek, 3. júna 2017

Mojím najobľúbenejším ovocím sú jahody. Priniesla som ich práve zo záhrady. Krásne voňajú, sú sladučké aj chutné. Bolo to pred mnohými rokmi, boli sme tínedžeri a vystrájali sme všelijaké kúsky a šibalstvá. Môj ocko bol veľký pestovateľ a záhradkár. Doniesol od svojho známeho z mesta zopár sadeníc jahôd. Pozerali sme na nich ako na zázrak. Nemohli sme sa dočkať kedy už začnú dozrievať. Moji bratranci mali na starosti stádo oviec a kráv. Stále ma volali s nimi, veď v lese je jahôd dosť. Ovce sme zahnali na salaš a kravy sa pásli pri blízkom lesíku. My sme sa hrali pri potôčiku a na kravy sme zabudli. Keď sa kravy stratili z dohľadu, ponáhľali sme sa za nimi do lesa. Pred nami sa rozprestieralo rúbanisko, kde sa na slniečku vyhrievali a nádherne voňali jahody. Rástli snáď všade. Začali sme rozmýšľať, do čoho ich nazbierame. Bratranec zobral nožík odrezal kôru z hrubého konára a urobil nám každému kornútok. Za chvíľočku bol plný. Našli sme vrecúško od olovrantu, aj to bolo čoskoro plné. Neďaleko sme zbadali veľký rovný pník, na ktorý sme si nazbierané jahody položili. Zbierali sme už len tak, do brucha. Kravy sa spokojne pásli, tak sme ich neplašili. Aj im chutili jahody. Keď sa začalo zvečerievať, začali sme ich zháňať do stáda. Blížime sa ku pníku s jahodami, pri ňom stojí krava a statočne prežúva. Jahody sú fuč. Rozplakala som sa. Aj bratranci sa zľakli, ale nie pre jahody. Pre to vrecúško, bolo igelitové. Ak krava Jahoda do rána zdochne, otec nás zabijú! Nemohla som sa dočkať rána. Bratranci ráno vyháňali kravy na pašu. Veselo si pískali, maškrtnej Jahode nič nebolo. Na jahody sme si od tejto príhody brávali kanvičku a skoro vždy sme ju doniesli plnú. Jahody sme popučili s cukrom a smotanou, a verte mi nebolo lepšej pochúťky. Čo sa stalo Jahode, som povedala doma iba ja, ak by chcel ujček oboch bratrancov zabiť, aby ich moji rodičia zachránili. Jahoda bola strašná potvora, zožala všetko!

@zareaguj

Diskusia k článku

Pridaj koment

babidka

babidka 23. júna 2017 o 11:40

Kravicky zjedia vsetko - tenisovu lopticku aj kuchynsku utierku co sa susila na snure :-) Neviem ako to vsetko prejde ich velmi zlozitym traviacim traktom , ale zvacsa to uz nikto nikdy neuvidi.Mala som vlciaka , ktory zjedol co mu prislo pod zuby .Raz som vytiahla z mrazeneho kurata sacok s drobkami a polozila do drezu , chcela som varit drobkovu polievku . Este som sla do pivnice na zeleninu a ked som sa vratila , sacok uz tam nebol .Prezrela som aj odpadkovy kos aj chladnicku a nic. Zahada sa vysvetlila na druhy den ked som bola s nasim vlciakom na prechadzke v lese a ked ho pritlacilo , tak urobil kopku rovno predo mnou . V kopke trusu bol typicky sacok na drobky- bez drobkov. Trosku deravy ...ale urcite to bol on .

@zareaguj

Pekný komentár

kecupicek

kecupicek 25. augusta 2017 o 22:13

Aj v našej rodine sme dlhé roky chovali vlčiakov, je to podľa mňa najinteligentnejšie plemeno. Posledný vlčiak Rexo bol tiež veľký gurmán. Mal výbeh vo dvore a pri plote rástlo hrozno. K jeho koreňom si rád zahrabával jedlo. Poznal ma podľa chôdze a keď ma zbadal tváril sa, že stráži a aspoň trikrát zaštekal. Každý deň som mu ako maškrtu hodila rožok. Keď dozrelo hrozno s chuťou ho obral až do 1,50 metrovej výšky. Na jar sme hrabali lístie pod hroznom a zavadili sme do veľkej kosti z prasaťa. A pri nej prekvapenie. Množstvo zahrabaných rožkov na horšie časy. Bol to pes s rodokmeňom a známy potreboval psa na stráženie firmy, tak sme mu ho dali. Osvedčil sa a po výcviku spoľahlivo strážil. Bolo nám za ním smutno

@zareaguj

Pekný komentár

Nenačítali sa tu všetky komentáre? Klikni sem

Prihlás sa a pridaj komentár