prišlo mi ľúto, že sa neteším na to čo je pre Brno typické a môjmu
srdcu tak blízke: Petrov, botanické záhrady, vila Tugendhat,
Špilberk, Červený kostol, Husa na provázku, Zelný trh a skvelé
moravské víno.
Minulý rok som sem prišiel za prácou a toto mesto ma očarilo
niečim čo by som tu vôbec nehľadal a to pouličnou ázijskou
kuchyňou. Pouličnou preto lebo pri prechádzke po centre nájdete
mnoho čínsko-vietnamsko-thajských reštaurácií a občerstvení.
Viem aké meno majú tieto zariadenia u nás a mám pocit, že tu to
nebude o nič lepšie. Avšak v Brne som našiel naj naj najlepšiu
ostrokyslú polievku, akú som kedy jedol a buďte si istý, že ich
bolo mnoho u nás aj v Čechách.
Priesvitný soplík s jemne nakrájanou zeleninou, silnou príchuťou
vývaru, akurátnou pikantnosťou a so stúpajúcou parou plnou
vôni citrónovej trávy, zázvoru a niečoho čo som nevedel
identifikovať ani po piatej miske.
Tento rok som tu zase pracovne. Našiel som si čas a zašiel som na
tento poklad, ktorý som sa mnohokrát doma pokúšal napodobiť.
Neúspešne :(
Posadil som sa na miesto s výhľadom na mesto a pozoroval
personál. Po chvíli som zazrel tu tajnú prísadu. Je ňou ázijská
pohostinnosť a pokora s akou ma obslúžili.
S radosťou som zaplatil, dal si zabaliť jarné závitky a rozmýšľal
som kedy sa sem zase vrátim.
Diskusia k článku