Červené vínko.

:)))

Teraz už snáď nie, dávam si lepší pozor. Moji známi si poháriky držia v rukách.

Chi, chi... Pri mne by sa Ti to nestalo. Ja vínko pijem len veľmi výnimočne. Skôr si dám pohárik tvrdého. Ináč, ich smola, majú si na svoje poháriky dávať lepší pozor. :o)))

ale zas na druhej strane si spoznala asi skvelého človeka..Je to pekný príbeh

Teda, to je zážitok! nechela by som byť v tvojej koži, ešte, že nakoniec všetko dobre dopadlo!

Hehe, už tu niekto zjedol susedovi guláš a teraz zasa ty si vypila červené víno.......no pekne !

Nas sused vravieval: "co si neuchmatnes , to nemas !" :-)))))))

Páči sa mi príbeh a veľmi pripomína môj zážitok s držkovou polievkou :-)

Ha - ha - ha :))) Dobre som sa nasmiala a zaroven potešila, že "expert " v podobnych situaciach nie som sama. Bolo to pred par rokmi. Zimne rano, priprava do prace.. Manžel ako to u nas obyčajne byva pripraveny na štart (osprchovany, oholeny, tip-top oblečeny, kavička dopita) netrpezlivo prestupoval, kedy konečne vypadnem s kupelne a poviem možeme ist... Kedže som s v kupelni zdržala dlhšie a už sme meškali , rozhodol sa počkat ma dolu v aute na parkingu. Z domu som vybehla šprintom. Vonku bolo ešte tma. Pred domom stalo osvetlene naštartovane auto pripravene na odchod. Zadychana som nasadla do auta na svoje miesto vedla vodiča a zaronila som do vysokeho goliera svojej bundy. Auto sa nehybalo... Bola som presvedčena , že sa manžel nahneval , že musel čakat (a už sme dobre meškali) , tak som kontrautokom (napadni , aby si nebola napadnuta) nervozne a dost drzo spytala - Možem vediet na čo sa tu čaka? Nastalo ticho.. Tvrdohlavo som hladela pred seba... A naraz sa ozval neznamy mužsky hlas - a možem vediet panička kam to ideme???.. Zmeravela som, v ušiach zahučalo a bokom som ešte stihla hodit pohlad na neznameho muža. Bleskovo, ako z katapulta som vyletela von, ani neviem či som sa ospravedlnila. Oproti , v takom istom tiež naštartovanom osvetlenom aute čakal moj manžel , ktory si ma dobera zato dodnes. Toho pana, ktoremu som v to zimne rano vtrhla do auta so svojou drzou kratkou lekciou o strate času, som stretla len raz aj to narychlo ... S druhej strany cesty pozdravil s vyznamnym šibalskym usmevom, so zdvihnutym klobukom a naklonom. Nikdy som sa mu kulturne nestihla ospravedlnit... Nuž čo, aj to je život!

Ha-ha-ha, no ale čomu sa čudovať, keď kedysi boli všetky autá rovnaké? Ja som raz služobným Moskvičom zaparkovala rovno pred sídlom polície, inde voľné nebolo. Viezla som aj nášho vedúceho dopravy, ktorý tiež niečo potreboval vybaviť. Dohodli sme sa, kedy sa stretneme pri aute a rozišli sme sa každý po svojom. Vrátila som sa chvíľu pred dohodnutým časom, vytiahla kľúče, strčila do zámky na aute a nič! Kľúč sa nedal otočiť. Skúšala som jemnejšie, aj silou, ale s malou dušičkou, aby som nebodaj kľúč nezlomila. O chvíľu sa objavil kolega, tak som mu kľúč strčila do ruky, nech skúsi on, jednak je chlap a jednak by ho ako vedúceho dopravy mali všetky služobné autá poslúchať na slovo. Chvíľu baštrgoval, ale dvere sa neotvárali. Zrazu skríkol: "Eva, veď ty otváraš cudzie auto! Náš Moskvič je o dve miesta ďalej!" Iste si viete predstaviť, ako sme sa cestou do firmy smiali, že som chcela odísť cudzím autom a ešte policajtom pod
nosom. A že sa na mne chvíľu bavila celá firma, o tom škoda reči.

Takéto niečo sa mi zatiaľ nepritrafilo, ale čo nebolo môže byť. Teraz sa pýtam sama seba ako by som pri týchto životných trapasoch reagovala ja a neviem si dať odpoveď, lebo človek vždy reaguje ináč ako by asi chcel.

Určite sa smeješ s odstupom času, hoci vtedy Ti to muselo byť nepríjemné. Pri čítaní som sa však dobre pobavila.

Hehe, dobré, vtipné!

Som veľmi rada, že nie som sama v takýchto nepríjemných situáciách. Áno dopadli dobre a naozaj som natrafila na príjemného človeka. Dodnes sa na tom zabávame. Samozrejme som ho raz na ulici zoznámila s mojim manželom, ktorý o tej mojej blamáži v reštaurácii s červeným vínom bol informovaný. A stým nástupom do cudzieho auta to mám tiež podobné.

:-)))))