A nielen to, ani si neviete predstaviť, čo sa za pár sekúnd dokáže v hlave premlieť , než sa začnete opatrne dvíhať hore. Ešte že v tom momente necítite bolesť. Tá prišla o niečo neskôr. Bolo to o pár minút, keď som zemiaky pozbierala, umyla, nastrúhala, ten posledný som strúhala ledva-ledva. Prvé sa ozvalo rameno - pravé. Z neho vystreľovala bolesť do lakťa a za ním do zápästia. A popritom mi celé telo vibrovalo ako žmýchačka na prádlo zn. Perota rok výroby 1960.
Na.... a bolo po Kačinej svadbe. Medzitým sa dzedko vrátil domov, vystriedal ma pri šporáku a ja som si musela ľahnúť, lebo nielen ruka , ale celé telo bolelo stále intenzívnejšie.
A tak posedkávam, postonkávam a dívam sa na ružovú tabletku zn. Ibalgin - mám - nemám - mám - nemám ju zjesť? Ale asi ju zjem. Noc je dlhá a zajtra môže byť ešte horšie.
Na dnešné zemiakové placky s údenou slaninkou a kapustovým šalátom, ktorý k nim veľmi ľúbim, asi dlho nezabudnem.
Tak bacha - zoberte si z tohto príbehu ponaučenie: Človek by sa mal radšej učiť na chybách druhých ako na vlastných...... au
Urobila si skúšku správnosti a môžeš byť šťastná, že nemáš osteoporózu a ešte sa dodatočne môžeš na tom zabávať, ako si sa prevalkala na podlahe a vstávala hore zadkom :-)
Nech Ti zdravíčko slúži rovnako ako zmysel pre humor. A vieš čo, v budúcnosti sa na tú ružovú potvoru -tabletku vykašli, určite Ti viac pomôže pofúkanie nás Varecháčov ako tá " chemická zmija " :-))
Začnem s tým najlepším - sem sa nacválala hlyvovým pokrmem /volado dal tým smíšnym hríbom takéto meno, že:Pleurotus ostreatus /.
Ná šak dzedko bol na rinku,richtára tam síce nevešaly, ale za to donésel velykánsku kytycu tejto dobroty - a to šecko bolo na jednej stopke. Any nemohel šecko uvarit, tak zajtra budem robit hlyvový zavináč z teho cesta z lýsca.
No a ešče furt sem pri tem dobrem, ešče ma zehrýva pod prsama a kolem pupku, lebo to moje rešeto fúzaté do teho strčil aj baraný roch a jednu fajnú feferónku. A sa ma aj ráno opýtal: Bapko, sceš to jako minule , aby to bolo cícit lečem, alebo neskaj okoštuješ hlyvy jako drškovú z hovadzích tých držék. Reku, dzedko, mne je to jedno, hlavne, že nemosím neskaj já varit. A dzedko nesklamal, nafutrovala sem sa jako vojenský strožek a nech mi to panbenko odpuscí, zmamlala sem aj dva krajíce černého chleba Čerta.
A fčul spokojno sedzím na široko rozkročená jak starý generál pred počítačem, lokty položené na nohách a f tejto velyce ukludnujúcej polohe píšem - pomalyčky - lang - sam, šak nejdem any na vlak, any na letadlo, dzedko mi dofúka gumy na tej mojej plechovej kobyle a pójdem mame na kávu.
No a fčul o tem, že čo a jako: Nále ludé moji zlatí, já sem ten lili-cukrík večer neužila. Nehala sem si ho "vychládnut" tutok vedla myši a povedzela sem si, že je furt času dost... A tak došlo ráno, pirula bola tam, dze sem ju dala a fčul sa velyce len čudujte šeci - rameno o nejaké to promile bolí pomenší, a bola sem venku - ve vinohradoch z Alánkem a naráz kukám jak Jano z búdy - šak ty dzífča any nekrívaš. Jak sem len bola ráda, lebo tú osteoporózu naoza už dávno nemám, lebo pred deseci rokama ju vystrídala inačá "fajnovejšá" Rožika - ale tátok sa menuje ináč - že Gonantróza, a mosí to byt velyce len velyká pany z kaščíla - lebo ju dochtori ohodnocili až na 4. stupen - já sa s nú chválym jako ze štvorchvezdyčkovú - po nej už neny žádny stupen, enem umelé jabúčka, alebo začnem cvičit krema inšého tzv. "skok do truhly"./Ale sa mi sranduje, ket mi je dobre, čo? Ešče aj o tej zubatej sa dá ze smíchem hovorit./
Dzfčence, máte recht - treba si odpočinút, tolu sa žáda klud a ušom cicho. Aj moj mladý to pochopil a ešče drichme jak jurský ščep /bodaj by né, ket došel ráno o pjeci - longoš jeden neostrihaný... s očama červenýma jako zle podojená koza, hladný jak pionýrsky tábor na celodnovém výlece a tak než skončil f postely, zmamlasil štyri rohlýky a zedel k temu štvrt kila bryndze - teda nescem šályt , ale skoro :))) /No čo už, aj on potrebuje trošku "žit", né enem hnécit a hnécit cudzé šunky,slanynky, a fajnové panyčky na patách :))), stretly sa po dlhej dobe a tak sa "zavyprávaly". Dzedko enem kukal a taško si zdychel: Jááááj, dze sú ty časy, ket zme tri dny pily a jeden den odpočívaly, fčuleky si lyznem dva deci a odpočívam tri dny ".
Konec hlášená - sem skoro f porádku, jako opčas dzedko poví ze smíchem - že od paty po klúčnu kost je šecko f porádku, tam hore je to už horší, no čo už - roky pribúdajú a človek sa začína obávat, že k tej Róze GONAN, sa prilepí aj tá druhá Róžika,. /Tak vám dzekujem, a jako sa úprimno hovorí, že: sem vám velyce zavázana za to šecko , a any né tak zavázaná jak dlžná - fčul idem het, lebo lokty mi urobili do noch hlbokú jamku a chrbet sa sce už vyrovnat. Tak zatád sa majte a užívajte si soboty, šak já ešče dóndem. :))))))
Pripomenula si mi, ako som sa strepala ja. Bola som ešte mladá, tehotná v siedmom mesiaci, čakala som dvojčatá (vlastne dvojčatá som nečakala, o tom, že to budú dve ma informovali až po narodení prvého dieťaťa). Prala som, v takej malej štvorcovej práčke, čo keď sa dobre rozbesnila, fŕkala penu všade okolo seba. Do kúpeľne sa nezmestila, tak bývala vo vstavanej skrini na chodbe, odtiaľ som ju vždy vyťahovala. Dlážka na chodbe bola pokrytá gumou a ako inak, perfektne napastovanou a vyleštenou, veď som nejaká gazdiná! Práčka doprala, vrhla som sa k nej vytiahnuť prádlo a čo čert nechcel, stupila som bosou nohou na kúsok peny, čo vyfrkla na gumu. Frčala som naozaj ako po mydle, nohy dozadu, hlava dopredu a aká som bola dlhá a ťažká, treskla som rovno na to tehotné brucho. Tak som sa zľakla, že ma ani nič nebolelo, ale pohnúť som sa bála. Po troche som sa dostala do sedu, odvliekla na válendu a ležala hodiny, čakajúc čo bude. Bola som sama, muž chodil domov len na víkendy, telefón som nemala a vybrať sa sama kamkoľvek som si netrúfla. Tak som tam potichu zaspala a prebudila som sa až nad ránom, bolela ma len hlava, ktorou som tresla o dlážku.Cítila som pohyby, tak som si povedala, že asi bude všetko v poriadku a našťastie aj bolo.