Auuu, jaj, juj, ech...

nooo.... bude to tak nejako, ešče nygdo ... nehovorím? Šeci odpočívajú a "zavazujú sádlo" pri nejakej rozprávke z doby kamennej ...:)))

Ale,@Arasidka , copak je ti? Prejedla si sa, alebo si zrobená, že nič nevládzeš? Ja odpočívam od obeda a som tu, pri PC, ani TV nepozerám, až po správach. len ma kríže bolia, ale to už ani nevnímam, je to stará bolesť.

...kukali sme romantiku. Ale prežratí sme, jak sa patrí na Vánoce... :-)

už je to lepšie, kapustnicu ignorujem, aj ostatné dobroty..."očlovečujem sa už " :)))

aj ja som už priiiveľmi prejedená, zatiaľ som nič nepozerala v telke, mali sme od obeda stretnutie s celou rodinou u mojej mamy... bolo to krásne, deti si rozbaľovali darčeky a nielen deti, ale aj my, dospelí.... supeeer krásny deň. Škoda, že končí.

Ja nie som prejedená ........... kuk môj zážitok "Ako sme na Štedrý deň nemali štedrú večeru". Asi ako @arasidka sa teraz cíti naša mačka heh!

Ticho a kľud...riady sú spratané, Obelisk sa vyťahuje v telke a ja si vychutnávam konečne kľud Vianoc. Stromček stojí v kúte a okolo neho je pusto. Balíčky si našli adresáta a zdalo by sa, že je všetko tak ako má byť. A predsa nie je.
Vonku , pár metrov od nášho vchodu svietia pod oknami jedného opusteného bytu sviečky. Prvú zapálil syn - za nás všetkých a postupne k nej pribudli ďalšie - včera pred večerom a dnes znova.
Za oknom prízemného bytu je tma, nesvieti tam stromček, stíchol aj prekrásny papagáj, neustále opakujúci :poďme si dať kávu, poďme si dať kávu...
Práve sme prestierali na stôl,môj dzedko leštil jablká a ukladal ich na veľkú misu. Zrazu zazvonil mobil: Tato, práve mi volal Palko ,...Peter umrel...
Nepočula som tie slová, len mužovu otázku: Nie.... kedy?
Dnes o pol deviatej doobeda.
Tak predsa, iba štyri dni dozadu sedel pri jeho lôžku v nemocnici, iba pár minút, lúčil sa s ním so slovami:Peter, kamarát, nevzdávaj to, bojuj...
Jabĺčko zostalo stáť na stole a môj dzedko mlčal, len slzy tiekli po tvári , rozpačito ich spakruky utrel a díval sa na mňa.
Tati, nevrav mi, že Peter...
Pozrela som na hodiny, bolo presne pol štvrtej. Hodina, keď každý rok o tomto čase dzedko vzal košík, plný dobrôt, kapustnica,oplátky, calta, koláče a do rohu postavil sedmičku bieleho vínka. Rok čo rok, opakujúci rituál ... keď sa vybral ulicou k Petrovi. Peter ho už čakal , posedeli si, ochutnali navzájom svoje kapustnice, štrngli si pohárikom vínka ... Až potom, keď prešla hodinka, sa môj dedko vrátil domov a povedal: Tak, mami, môžeme ísť večerať.
Včera večer sme sedeli spolu za stolom, dzedko,syn a ja. Prvýkrát po mnohých rokoch nebol prednesený prípitok. Ani slovko o Petrovi, ale naša myseľ patrila iba jemu. Iba potom, keď sme sa chystali spať, sedeli sme v izbe a spomínali.
Ako to bolo, keď sa chystala paralympiáda a Peter bol vybratý ako reprezentant Slovenska . Potreboval niekoho, s kým by vo dvojici mohol trénovať. A môj dzedko bol tým druhým. Vytiahol časom zabudnutú raketu, tepláčky,tenisky a poďho do telocvični. A Peter potom letel do Hong-Kongu, za rok do Španielska, potom do Grécka...V poštovej schránke sme vždy našli pozdrav od neho. Keď sa vrátil, priniesol drobné darčeky. Prenádherný vejár mám ešte dnes a v lete ho vždy vyberiem, keď prídu horúčavy.
Bolo by toho veľa na spomínanie, posedenia na záhrade, keď sa "raketáči"-seniori zišli na gulášpárty na našej záhrade, alebo občas posedenie uňho. Petrova "španielka" vibrovala dlho do noci a on spieval. Keď jedného krásneho dňa môj muž doviezol domov krásnu kuchynskú linku, tajne ju dal vyrobiť Petrovi - zručnému stolárovi v jeho dielni. Vedľa nej rástol vinohrad, ktorý Peter sám obrábal, od jari do zimy. Tvrdý chlap, a pritom duša zlatá, len mu bolo treba rozumieť. Iba keď sme zhasli svetlo, dedko si vzdychol a povedal:"Babko,tá kapustnica sa mi ale vydarila tento rok.....Peťovi by bola veľmi chutila!"
A zrazu všetko čo bolo, už je len spomienka. A tá dnes ešte veľmi bolí. A najhoršie to bude, keď bude posledná rozlúčka s kamarátom.

@arasidka mila, spomienky niekedy potesia, inokedy bolia, ale vdy je dobre mat na co a koho spomunat. Nam tiez zomrel pred niekolo- dnami nas byvaly sused a priatel. Bolo mu iba 64 a posledna rozlucka bola 22.12. Tam sa ani neplakalo, iba spominalo na vsetko dobre, co on pre koho spravil a spominalo sa na jeho dobrodruzstva a lumpaciny jeho dvoch synov, takze sa vsetci dobre bavili.
Vianoce su skoro prec a my budeme cakat netrpezlivo, alebo s nadejou co nam prinesie dalsi rok. Ci bude dobre alebo zle, vsetko musime brat ako to pride, nic ine neostava. Tak nech ten buduci rok je milosrdnejsi k tym, ktori trpia nedostatkom, nech da rozum tym, co chcu stale niekde bojovatat a zabijat ludi, nech sa maju ludia radi, odpustaju si. A tebe mila arasidka prajem ten najlepsi rok aky si kedy prezila na tomto svete.

Smutné Vianoce, ale taký je život. Nehľadí na dátumy, ide si svojou cestou, niekoho privedie, niekoho odvedie a nám ostáva len sa radovať prípadne smútiť. Aj nám niektorí tento rok odišli, na Vianoce si ich vždy pripomenieme, tých tohoročných i tých pred nimi a aspoň chvíľu sme takto opäť spolu.

@kuchticka , krásne si to napísala,ja každoročne poobede pred štedrým večerom chodím na cintorín zapáliť rodičom sviečky,až potom vyprážam rybu...

Dievčence moje, ja to všetko beriem tak, ako to život prináša, buď sa teším, alebo smútim, alebo i inak prežívam, podľa toho, čo za jóbová zvesť príde, či opak.
Veď sme ženy, ktoré v živote prežili už všelijaké situácie.
Napísala som vám , ako sme prežívali štedrovečernú večeru, tento rok bola poznačená nielen spomienkami, ale aj čerstvým smútkom.

Kdesi som tu čítala "pozvanie Ježiška k jeho štedrovečernému stolu", a hneď som si predstavila Peťa, ako prichádza tam kdesi v neznáme - sviatočne oblečený, na vlastných nohách, vysoký, takmer dvojmetrový chlapisko a na pleci nesie "pre istotu" svoju španielku.A tam, kdesi za tým dlhým prestretým stolom sa stretne s ostatnými,ktorí tam odišli pred ním a zrazu sa mu stretne pohľad s mladým modrookým chlapcom s hustými čiernymi kučerami okolo tváre, usmejú sa, potešia sa, že sa stretli, veď sú z jednej ulici...Peter Marekovi podá ruku a povie mu: Pozdravuje ťa Zdeno, aj jeho mama...aj otec...nezabudli na teba, ale to ti všetko povyprávam, len čo sa usadím. Aby som nezabudol, dole horia sviečky, predstav si, že jedny sú pre mňa a tie druhé pre teba... Vidíš, ja som prišiel dnes, v deň tvojích tridsiatychtretích narodenín sem za tebou, aby som ti priniesol od všetkých pozdrav k narodeninám... Tak pome, Marek, pripime si "Na svetlú pamiatku"....
Tak nejako som si to predstavila...

:)
ProŽeny.cz: Co vám přeje k Vánocům Květa Fialová?
www.youtube.com
Podívejte se na originální přání herečky Květy Fialové pro čtenářky www.prozeny.cz!

@arasidka rozplakala si ma. Každý z nás si pri štedrovečernej večeri spomenie na svojich blízkych, ktorí žiaľ už nie sú s nami. A každý rok sa ich zoznam zväčšuje...

Práve sme sa vrátili od syna, ako sme prechádzali popod Petrove okná, žiarili tam nové sviečky. V byte sa svietilo, pohybovali sa tam cudzí ľudia, zamrazilo ma.... človek akosi dlhšie vstrebe do svojej mysle, že je to už inak...

@arasidka , Varecha je taka Slepacia polievka pre dusu....Mozeme sa tu aj zasmiat, poradit, pozalovat, vyliat si nas smutok. Ty si ma teraz rozplakala. Smutne. A tak krasne a citlivo napisane. Prajem vela sil a krasnych spomienok na Petra a Mareka.

Janger, ďakujem. Nechcela som o tom tu písať, ale nedalo mi. Ono aj tie Vianoce niekedy majú iný priebeh, ako sme si doteraz predstavovali a ako sme ich prežívali. Práve sme sa v kruhu rodiny rozprávali, ako sa čaro Vianoc rokmi mení. Syn mi povedal, že on sa neskutočne tešil na Vianoce tak do tých desať rokov, akosi ešte stále veri, že tie darčeky pod stromčekom sa tam dostávajú nejaku zvláštnou cestou , neboli tam - a už sú tam - teda - ako je to možné?Potom v puberte sa síce tešil na atmosféru, ale už pokladal zdobenie stromčeka za niečo nezábavné - jednoducho "povinnosť". No a keď si vo svojom byte postavil prvýkrát svoj vlastný stromček, to bolo tiež nádherné, a teraz, ako mu pribúdali deti, vraj ani by som neverila tomu, ako sa tie ich detské nálady prenášajú aj naňho ... znovu sa teší, lebo deti sa tiež tešia. No ale tento rok nám najmladšia vnučka povedala: No ale ja už viem, že darčeky Ježiško nenosí... No, koleso sa krúti stále dokolo, dokolečka...

Dievčence, nebudete veriť, ale tie moje medové kekse sú fakt chutné a makučké jak biskvitové cesto.