Pretože tento príspevok má mierne erotický dej , prosím vás , ak s tým máte problém , nečítajte to , stačí ak to okomentujete . A pretože sa tu majú pridávať zážitky týkajúce sa gastronómie , hlavnou rekvizitou príbehu sú „arašidy“ !!!
1 . č a s ť (rok cca 1980 , leto , okolo polnoci) :
Práve sme s manželkou „ukojili svoje pudy“ , blažene výrazy na tvárach nás utvrdzovali v tom , že „to“ bolo dobre . Po skúsenostiach z predchádzajúcich nocí som vedel , že blažený výraz na jej tvári sa čoskoro zmení na prosebný a zas bude nasledovať prosba typu : prines mi pohár vody alebo dala by som si niečo sladké . Teraz , z ničoho nič , prehlásila :
„Mám chuť na pražené solené arašidy“!
V tej chvíli sa v mojom vnútri začal boj medzi Čiernym a Bielym . Čierny tvrdil : ...“kašli na to , veď vieš , že o päť minút „mačička“ (tak som ju v tých intímnych chvíľkach oslovoval) zaspí a bude kľud “ . Biely , naopak , radil ...“choď a dones jej tie arašidy a bude kľud“ . Vyhral , samozrejme Biely a ja som vstal , otvoril šuflík v barovej skrinke a tam – nič . Prehľadal som , už trochu nervózny , potravinovú skriňu a nič . Ani zrnko solenej arašidy v dome . Pozrel som sa z okna naproti , kde vo vežiaku býval kamarát , ktorému som aj o druhej ráno mohol zazvoniť , že nám došiel rum alebo cigarety , ale že nemáme arašidy , to som si netrúfol . A tak som sa rozhodol pre radikálne riešenie . Obliekol tričko a nohavice , na červenom telefóne pevnej linky (vtedy iné neboli) vyťukal čierne čísla taxislužby a nechal sa odviesť do jedného z dvoch hotelov v Prešove , kde do tretej hrala hudba a bolo otvorené . Na hlavnej križovatke , asi tri kilometre od nášho bydliska stál hotel Šariš , ktorý každý volal Hotel KSČ , lebo na streche svietil veľký neónový nápis „Nech žije KSČ“. Dáma v krimplenovej kvetovanej zástere , čo stála pri dverách a predávala vstupne lístky , mala pochopenie a vpustila ma do kaviarne , kde hrala živá asi osem členná kapela a ľudia sa bavili a tancovali . V tej dobe som sa pohyboval , okrajovo , aj v muzikantskych kruhoch a troch z muzikantov som dobre poznal . Skončilo to tak , že ma to stálo šesť Gruziňákov , jeden 200g balíček solené arašidy a 150Kčs za taxík . Ale keď som do spacej prednej packy „mačičke“ sypal arašidy a ona ich schrumkala a ticho , ďakovne zapriadla , bol som najšťastnejší človek na svete .
2 . č a s ť (asi pred dvomi mesiacmi , horúce letné popoludnie – 36st.C) :
Cestou z mesta som podľahol horúčave a tak som sa rozhodol , že sa schladím v klimatizovaných priestoroch nákupného strediska , ktoré mi stálo v ceste . Len tak , bez konkrétneho rozhodnutia , že čo si kúpim , som sa zamotal medzi regály , do vozíka som vložil šesť rožkov a akosi automatický ma vozík viedol k regálu s pivom . Jedno balenie plechovkového piva cinklo v košíku a v tom som zazrel nápis . „Akcia – výhodná cena pražených arašidov“ . Neviem čo sa to vo mne ozvalo , aký to je reflex , ale spomenul som si na tú noc spred 35 rokov a pradenie „mačičky“ sa mi ozvalo v ušiach a zatemnilo realitu myšlienok v mozgu hodných môjmu veku . Kúpil som kilové balenie arašidov , večer naservíroval na tanierik k „mačičkynej“ posteli a , aby som odolal spánku , čítal nejaké staré časopisy . „Mačka“(!) prišla so sieťkou na natočených vlasoch , schramstla dva-tri arašidy a so slovami :...“to si kde kúpil také zmäknuté a stuchnuté arašidy“? sa otočila chrbtom ku mne a , že o päť minút priadla , sa nedá povedať . Taký zvuk pradiaca mačička nevydáva .
Z á v e r : Dávajte si pozor čo kupujete . Vekom asi aj arašidy mäknú a tuchnú .
No už v noci som sa ich nedočkala,/predsa to len trvalo /,mali sme ich na raňajky.
Ďakujem za milý hoci ako vravíš aj mierne erotický príbeh.No ale veď o tom je život.