Tak som sa vybrala našej obvoďáčke, na radu a pre mamine lieky. Ako si tak ťahám na bicykli po ulici pred ZŠ, chcela som obísť retardér na ceste a tak som zakéruvala smerom doľava, kde je veľké parkovisko átu. No a tu ti len zrazu predomnou ide džíp, just šofér spravil ten istý manéver, vyhol sa druhému retardéru a pekne si to keruval po chodníku oproti mne, a na chodníku zostal aj stáť. V poslednej chvíli som zišla z bicykla, beťára obišla just po ľavej strane cesty, lebo oproti už išlo ďalšie auto. Keď som ho obišla, nasadla som rutinne na bicykel, ale vtedy som si všimla, že po chodníku ide mamička so športovým vozíkom, asi 5-6 metrov predomnou. Tak som zopakovala pristávací manéver, a ako som schádzala z bicykla dolu, len mi moja noha vypovedala službu,a ja som sa skladala k zemi.
No perfektne!!!! Predstavte si, že padáte rovno do veľkého šípkového kríka a ľavou rukou skončíte v jeho korune . Bééééé... Keď som sa snažila vstať, pribehla mi jedna pani na pomoc, zdvihla mi spadnutý batoh a ke´d videla moju krvavú ruku, len sa jej panenky pretočili. Fakt, až potom som si to všimla, moja ľavá ruka je nádherne ozdobená dlhými červenými pásmi, ako by ma vlci boli prepadli. Biele nohavice dostali zabrať, ale chválabohu krv z nich vyšla.
No, skončila som u doktorky, poradila mi čo a ako postupovať pri mame, a sestrička mi pichla fajnovo injekciu proti bolesti.
Na, a to som včera bola v chotári omrknúť tohtoročnú úrodu šípok, z tých zrelých som nazbierala asi dve kilá. No ale že dnes skončím takto, to sa mi ani nesnívalo!!!!
Na teba platí ten veršík z detskej riekanky o šípke:
"Šípka, koho čakáš, pekná, taká?"
"Kto sa tŕňov nenaľaká".
Prajem ti všetko najlepšie, skoré zotavenie sa zo škrabancov a veľa zdravia a síl aj tebe, aj tvojej maminke.
Evanaaa, just si mi prihrala ďalšie vety - lebo prvé, čo som doktorke povedala bolo: Pani doktorka, reku, šak ket už tak sedzím, reku keby aspon nejaké šípky na ňom boli. Ale čerta rohatého - tam nebolo nič - ledva 4 - 5 kúskov, aj to zrelé na polovičku!!!! A čo vy viete, parcela niekomu patrí, vprostred nekosenej tráve stojí ceduľa : NA PREDAJ!, no a čo keby ma ešte niekto bonzol majiteľovi, že som oberala na cudzom? Fííííha, teraz ma napadlo, ten krík je perfektne dolámaný, nie že mi ho dá majiteľ ešte k náhrade.
Tak VARECHA zatial sa lucim a dufam, ze sa zasa "uvidime" za 4 tyzdne.
Kuchtička , šťastnú cestu "domov", uži si to tu "doma", prajem ti pekné počasie.
Aj keď za tie roky vždy o niečo narástol,všeličo sa opravilo. V snoch sa často doňho vraciam a vždy ma víta babka s dedkom a vždy je to sen krásny. A nielen oni dvaja, ale všetci strýkovia, tety, sesternice a jediný bratranec, ktorý nesie meno deda. A nie sú to len sny, ale pripomína mi ho často v spomienkach aj moja mama. Je vo veku, keď je spomínanie pre ňu každodenným rituálom a ja si každé jej slovo vrývam do pamäti. Aj keď sa niektoré príbehy opakujú dokola a dokolečka, vždy sa niečo nové o rodine dozviem a než sa jej spomínanie raz skončí, moja mozaika o živote mojich predkov bude ucelená.A nielen o rodine, sú to príbehy o susedoch, a mnohých ľudí, ktorých som ešte ako decko poznala. A tých bolo veľa, lebo mama bola krajčírka a každý deň k nám niekto z nich zavítal.Dnes na svojich blízkych iba spomína, všetci sú už preč.
A ešte nakoniec k tomu nášmu mestu - v jednom TV dokumente som to povedala týmito slovami: " žijem tu od narodenia,prežila som tu detstvo, veľa mojich najbližších tu našlo svoje posledné miesto odpočinku, som tým všetkým s mojim mestom zviazaná na celý život."
marínujeho, len toho nášho chotára mi je ľúto, čím ďalej, tým viac sa vytrácajú stromy, zelené plochy a úplne vymizli lesné studničky. A o šípkach ani nehovorím, keď sa poriadne naštvem, tak ich tuším začnem pestovať na mojej záhrade :)))