Ako som kopirovala jednoduchy recept...

Hlavne že si situáciu zachránila......

Stane sa, aj mne sa stalo, hlava v oblakoch a potom len zrazu drhneš rúru.. Má to ale jednu výhodu - odteraz už nikdy nezabudneš vystlať formu papierom, alebo podložiť plechom :-)

Keď som vlani v lete prvý raz v živote piekla cheesecake, všetko som dodržala. Aj tú formu som vyložila papierom. Ale nepomohlo, dopadla som rovnako ako ty. Spálené maslo smrdelo po celom dome a bola som presvedčené, že to bude cítiť v celom koláči. Nemala som čas piecť znovu, tak som koláč zobrala na oslavu aj s formou, s vedomím, že to bude hanba a ešte pred početným publikom. Ochutnala som kúsok, ktorý pre mnou pristál a bol taký dobrý, že som dostala chuť na ďalší. A predstav si, neušlo sa mi, koláč zmizol ako sneh na slnku a chválilii ho do neba. Odvtedy som ho piekla viac razy, ale na dno rúry som vložila starý plech a všetko bolo v poriadku.

U mňa je dym aspoň raz za mesiac, niekedy aj celkom veľký... Hlavne, že koláčik chutil!

Hej, aj my si už s hasičmi tykáme...

keď pečiem niečo, o čom sa predpokladá, že vytečie z formy, obaľujem ju z vonkajšej strany alobalom. stačí tak do polovice výšky. to ovšam neznamená, že sem tam nepríde sused zazvoniť, že sa mi valí dym z kuchynského okna a či o tom viem. :-)) obvykle vtedy už hej ale hasiči ... eee ... to ešte nie. hoci si ich prácu vážim, na návštevu sa mi ešte nenatláčali, chvalabohu. :-)
a hlavne, keď tie koláče boli jedlé, tak je alles o.k. :-)