Kadiaľ vstupuje pravda do vína

Jozef Sedlák, Pravda, 15. júna 2019 o 06:00

Aj a či najmä cez materskú horninu, na ktorej leží pôda, lono viniča, vraví Branislav Žec, generálny riaditeľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Geológ a milovník vína osvetľuje, ako sa dávna geologická minulosť planéty premieta do vína. Pod Vihorlatskými vrchmi jeho súčasnú podobu formovali sopky.

víno
Geológ a vinár Branislav Žec.
Autor: ,

Majú geológovia radi víno a prečo?

Majú, a nielen preto, že je to nápoj, ktorý dokáže oblažiť každého človeka. Víno je plné tajomstiev, ktoré pomáha objasniť aj geológia. Neživá príroda ovplyvňuje živú, život rastlín, zvierat aj ľudí. Ak chce vinohradník dopestovať dobré víno, musí si vážiť podložie, na ktorom leží pôda, kde korení vinič. Prostredníctvom pôdy komunikuje vinič s materskou horninou, práve z nej čerpá víno svoju nenapodobiteľnú DNA.

Podľa starých Grékov víno stvoril boh Dionýzos, ktorý svojou božskou mocou dal múdro vystreknúť zo zeme víno, mlieko a med. Veria tomuto mýtu geológovia?

Veď tá antická legenda vlastne potvrdzuje, to, čo vieme dnes vedecky zdôvodniť, teda že víno je pupočnou šnúrou – svojimi korienkami spojené so zemským lonom, s prírodou. A pokiaľ ide o slovenských geológov, náš ústav nesie meno Dionýza Štúra, ktorý v 19. storočí viedol Ríšsky geologický ústav vo Viedni a zmapoval územie celej bývalej monarchie. Dionýz Štúr pochádzal z Beckova, oproti sú Čachtice, a tam sa rodí jedno z najlepších slovenských vín. Ako vidno, geológia, geológovia a víno sú dokonale prepletené, len treba hľadať súvislosti.

Ste východniar. Všetci poznajú Tokajskú vinohradnícku oblasť, ale na východe krajiny leží ešte jedna veľmi zaujímavá oblasť, jedna z vašich lások Vihorlatské vrchy.

Pre východné Slovensko sú typické a dominantné vulkanické pohoria. Sú dielom sopečnej aktivity, ktorá vrcholila pred 10 až 12 miliónmi rokov. Odohralo sa to tak dávno, že si to väčšina ľudí nevie dosť dobre predstaviť. Ľudský život súčasníka je proti nekonečnému času nič, akoby jedna sekunda z dejín planéty. Ale aký to bol čas! Búrlivá sopečná činnosť z onoho pradávneho obdobia, keď sa zem chvela od výbuchov sopiek chrliacich lávu, zanechala stopu na vínach, ktoré sa rodia nielen v Tokaji, ale aj pod vencom Vihorlatských vrchov. Delí ich od seba pár desiatok kilometrov, a predsa sú iné.

Môžu za to práve sopky?

Aj ony, pretože na každom území zanechali po sebe z hľadiska chemizmu inú vulkanickú stopu. Zatiaľ čo juh východného Slovenska, Tokaj stojí dominantne na produktoch kyslého vulkanizmu – ryolitoch, sever, tvorený Vihorlatskými vrchmi, je postavený dominantne na andezitoch na vápenato-alkalickom vulkanizme, ktorý reprezentujú andezity. Nachádzame ich od Vinného až po najvýchodnejšiu slovenskú vinicu v Orechovej.

Vraveli ste o vplyve neživej prírody na živú. Ako tento vzťah meniaci sa v súčinnosť neživej horniny s rastlinou funguje pod Vihorlatskými vrchmi?

Keby sme sa pozreli na prvkové zloženie, kľúčové z hľadiska viniča sú tri prvky, a to draslík, vápnik a sodík. Tieto tri prvky sú vo vápenato-alkalickom vulkanizme veľmi dôležité. Analyzujúc ich rolu, musíme sa pozrieť na to, kam patria tzv. bazalty alebo čadiče, kde andezity a kde zasa ryolity. Podrobnejším skúmaním by sme zistili, že majú rozdielny obsah najmä oxidu kremičitého. Najmenej ho obsahujú čadiče. Na čadičovom podloží je málo honov s vinicami, vinohrady sú sústredené na Slovensku v oblasti s prevahou vápenato-alkalického vulkanizmu a kyslého vulkanizmu.

A ako vyzerá protipól východu Malokarpatská vinohradnícka oblasť na západnom Slovensku?

Keby sme sa pozreli na západnú časť Slovenska, nájdeme tam vinice na úplne inom geologickom podloží. Hlavnú rolu v Malých Karpatoch zohrávajú žula, bridlice, kryštalické podložia, čomu zodpovedá aj sortiment a napokon i prejav vína. Všeobecne platí, že práve kvôli horninovej pestrosti neexistuje len jedna vinohradnícka pôda, ale viacero druhov s rôznymi odtienkami. Najlepšie o tom svedčí samo víno.

Spoločne plávame spolu proti prúdu času, aby sme objavili, ako to v prírode funguje. Na Slovensku je len jedno víno s bozkom prvého vína, rodí sa pod pätou vrchu Popriečny.

A viete, čo je na tejto najvýchodnejšej polohe slovenského vína zaujímavé? Po prvé, že ide o stratovulkán, čo znamená že ide o tzv. navrstvenú sopku, ako je povedzme Vezuv, a po druhé, že ide o veľmi mladé vinohradnícke územie. Na Slovensku máme vinohrady, ktoré sa obrábajú po stáročia, ale vinica v Orechovej bola založená relatívne nedávno, pred vyše 50 rokmi. Dovtedy to bola neznáma oblasť, ale dnes je to už známy vínny región. Svoje zohralo územie, klíma a, samozrejme, tamojší vinohradníci, ktorí našli kľúč k tajomstvám územia.

Vinicu v Orechovej chráni od severu veniec Vihorlatských vrchov.
Vinicu v Orechovej chráni od severu veniec Vihorlatských vrchov.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Čo vlastne viedlo k založeniu vinohradov v Orechovej?

Zdá sa mi, že v istom čase šlo o súbeh priaznivých okolností. Druhá polovica minulého storočia bola v celej Európe poznamenaná snahou o dostatok potravín, rozvíjalo sa aj vinohradníctvo. Československo nebolo výnimkou. Svojím spôsobom štátna objednávka viedla k tomu, že sa v Orechovej založila šľachtiteľská stanica. O tom, že šlo o územie príhodné pre vinič, však hovoria nezameniteľné prírodné podmienky. Keď sa pozrieme na veniec hôr, ktorý sa dvíha nad Orechovou, Tibavou a Sobrancami, zbadáme, že celú oblasť zo severu chráni vulkanické pohorie Vihorlatské vrchy, ktoré sa dvíhajú do výšky aj vyše 900 metrov nad morom a chránia územie pred severnými vetrami.

Je dôležité pri zakladaní a dnes najmä obnove vinohradov hľadieť na územie aj očami geológov?

Dôležitý je komplexný pohľad. V prvom rade sa treba pozrieť na vinič a jeho životné nároky, na to odkiaľ ťahá živiny. K životu potrebuje prvky, základné stavebné látky, nachádzajúce sa v pôde respektíve hornine, v ktorej rastie. Keď vinár vie, čo pôda a hornina obsahujú, potom volí adekvátne tomu odrodu, a tá mu podaruje, ak mu žičí ešte aj počasie, lebo to je vrtkavé, dobré víno. Z pohľadu geológa sa vinohradník musí vedieť orientovať tak v organickom, ako aj anorganickom svete, oba spolu súvisia a formujú náš život, aj víno, ktoré je odrazom týchto dvoch svetov.

Čím je špecifické vinohradnícke územie pod Vihorlatom?

Vihorlatské vrchy tvorí niekoľko stratovulkánov. Na hranici s Ukrajinou leží Popriečny, západne od neho sú Morské oko, Strechový vrch, Vihorlat, Kyjov. Aktívne žili pred 10 až 12 miliónmi rokov, počas ktorých sa striedali explozívne a výlevné aktivity, čo vidno na pyroklastických aj lávových produktoch. (Pyroklasty tvoria kusy kryštálov, vulkanického skla a hornín.) Vihorlat je trochu iný ako jeho súrodenci, má v centrálnej časti vytlačenú kopu, ktorá stvrdla v kráterovej zóne.

Radosť vás počúvať. Ovplyvnili výbuchy a následne výlevy celého spektra zaujímavých prvkov z útrob matky zeme život v okolí bývalých sopiek?

Samozrejme. Všimnime si, ktoré regióny sú najviac obývané na svete. Sopečné, pretože tamojšie pôdy majú najbohatšie prvkové zloženie, sú veľmi úrodné, ovocné plody majú výborné chuťové a aromatické vlastnosti. Preto sa osídlenia v sopečných zónach Indonézie či Talianska ťahajú veľmi vysoko, pomaly až do dvoch tretín vulkánu.

Vzácny cibébový strapec Dunaja z Orechovej.
Vzácny cibébový strapec Dunaja z Orechovej.
Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Čo hovorí o sopkách víno?

To, ktoré sa rodí na pôdach ležiacich na vulkanických produktoch, je svojrázny dar planéty, odtlačok jej vývoja, ktorý sa zobrazuje aj vo víne. Vinič svojou koreňovou sústavou vytiahne z podzemia prvky, ktoré potrebuje k životu, ukladá ich do bobúľ, ktoré vinohradníci vylisujú a mušt premenia na víno. Práve ono ľuďom sprístupňuje anorganický svet. Nezabúdajme však aj na nerastné suroviny, ktoré ľudia dobývajú. Dnes proti ich ťažbe narastajú protesty, lebo nikto nechce mať banské diela vo svojej blízkosti, ale každý používa mobil, auto, televízor. Musíme hľadať súlad, vidieť prírodu a spoločnosť ako celok. Dôležité je hľadanie harmónie, o ktorú ide aj vo víne. Mimochodom, Banská Štiavnica, Pukanec, spišské mestá boli kedysi banské mestá a bane boli aj vo Vihorlatských vrchoch.

Je rozdiel dať si víno z Orechovej a zo stredoslovenského Pukanca?

Samozrejme, hoci geologické zloženie územia v okolí Pukanca je podobné, ale napokon rozhodujú detaily, mikroklíma, prístup vinohradníka, skúsenosť, talent.

Ako ste sa zoznámili s vínom z Orechovej?

Keď som chodil do Vihorlatských vrchov a mapoval spolu s kolegami pred 20 rokmi sopečné pohorie, už sme Orechovú dobre poznali, aj sme si tam vína s kolegami nakupovali. Bola to výhoda našej profesie, ktorá priniesla aj dobrú vinársku skúsenosť. V tom čase milovníci vína, ktorí žili na západnom Slovensku, o Orechovej nepočuli, alebo ju nebrali vážne. Pavol Michálek, ktorý obrába tunajšie vinohrady, vyrába delikátne vína. Práve ony obrátili pozornosť k potenciálu územia, ktoré je porovnateľné s inými vinohradníckymi oblasťami Slovenska. Ostatne tunajší Dunaj bol šampión červených vín v Národnom salóne vín.

Dnes sa veľa hovorí o terroire. Ako ho vnímate vy ako geológ, ktorý má rád dobré víno?

Francúzi podrobne zmapovali svoje vinohradnícke územia a vydali pozoruhodný Veľký atlas francúzskych vinohradov. Dospeli k názoru, že terroir je svedkom rozdielu, ktorý vo víne ukáže vinič. Nuž hľadajme tieto rozdiely prostredníctvom viniča aj v našich vínach. Zistíme, že máme krásnu krajinu s obdivuhodným vinohradníckym potenciálom, aký sa mne pošťastilo identifikovať aj vo Vihorlatských vrchoch.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Komentáre k článku:

Pridaj komentár
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


Inšpirácie z nových receptov
TOPlist