Vysvetlíme vám:
Bryndza májová, letná, zimná... Aký je v nich rozdiel a ktorá je najzdravšia?

Jarmila Horváthová, 11. mája 2024     4 minúty čítania

Aký význam má označovanie bryndze podľa ročných období a je tá májová naozaj taká superzdravá?



Foto: Shutterstock

Májová bryndza

Najznámejšia je asi májová bryndza – je to letná bryndza, ktorej východiskovým produktom je čerstvo nadojené ovčie mlieko. Vyrába sa v období, keď sa ovce voľne pasú na lúkach a doja ich. Keďže sa väčšinou začína produkovať v máji, tak dostala prívlastok májová. Môže byť 100 % ovčia alebo miešaná.

Letná bryndza

Májová a letná bryndza je vlastne to isté. Ide o bryndzu vyrobenú z ovčej syrovej hrudky z čerstvo, resp. v tom období nadojeného mlieka. Môže byť 100 % ovčia, teda len zo syrovej hrudky vyrobenej z ovčieho mlieka, ale môže byť aj zmiešaná. Tá je kombináciou surovín z ovčieho a z kravského mlieka.

Zimná bryndza

Zimná bryndza môže byť na rozdiel od letnej len miešaná. V zime sa ovce nepasú, ani ich nedoja. Preto sa v zime na výrobu bryndze používa zasolený skladovaný ovčí syr. Keďže ten je veľmi slaný, musí sa zmiešavať so syrom z kravského mlieka – s kravskou hrudkou.



Foto: Shutterstock

Slovenská bryndza

Možno ste sa stretli s označením Slovenská bryndza. Znamená to, že ide o bryndzu so známkou chráneného zemepisného označenia. Takáto bryndza musí byť vyrábaná tradičným spôsobom, surovina na ňu musí pochádzať zo Slovenska a aj to len z oblastí, kde má chov oviec a výroba bryndze tradíciu, teda z horských a podhorských oblastí.

Ako sa robí

Bryndza je vlastne fermentovaný ovčí syr. Jej výroba je pre laika proces pomerne zložitý a zdĺhavý. Veľmi zjednodušene: do čerstvého ovčieho mlieka sa pridá syridlo a vznikne ovčí hrudkový syr. Hrudka 7–8 dní zreje, potom sa čistí a lisuje, drví, melie, solí a mieša, než dostane finálnu podobu.



Foto: Shutterstock


Ktorá je superzdravá

Tomuto mliečnemu výrobku sa pripisuje množstvo pozitívnych vplyvov na ľudský organizmus – je výdatným zdrojom kvalitných bielkovín, vitamínov a minerálov (napríklad vápnika obsahuje ovčie mlieko raz toľko ako kravské), obsahuje veľké množstvo probiotických mliečnych baktérií a kvasiniek.

Väčšinu pozitívnych vlastností, ktoré sa pri bryndzi uvádzajú, má však len jeden druh – bryndza vyrobená zo surového, čiže nepasterizovaného, mlieka. Keďže jej trvanlivosť je krátka, v bežnej obchodnej sieti ju treba pohľadať. Obchody často uprednostňujú bryndzu z pasterizovaného, teda z prevareného, mlieka, pretože má dlhšiu trvanlivosť. Pasterizáciou sa však probiotické a s tým súvisiace liečivé účinky bryndze takmer celkom zničia, obsahuje podstatne menej mliečnych baktérií.

Ďalším druhom bryndze je termizovaná, táto je však z hľadiska obsahu mliečnych baktérií „prázdna“. Neobsahuje nijaké, pretože boli zlikvidované vysokými teplotami použitými pri jej spracovaní.



Foto: Shutterstock

Populárna nátierka

Aj keď bryndza sa používa najmä na Slovensku v Poľsku a v Rumunsku, jeden výrobok z nej je populárny aj v Maďarsku a v Rakúsku. Tam sa dokonca dostal aj do rakúskeho potravinárskeho kódexu a má názov podľa slovenského Liptova.

Je to Liptauer, čo je vlastne bryndzová nátierka. V Rakúsku je spolu s chlebom typickým jedlom vo vínnych pivničkách a vo viechach. Podľa rakúskeho potravinárskeho kódexu má Liptauer tvoriť bryndza alebo ovčí syr, maslo a dochucovadlá – najčastejšie paprika, rasca a cibuľa. Niekedy sa však robí aj z tvarohu.



ANKETA: Už ste niekedy jedli bryndzu z nepasterizovaného mlieka?

90,2%



9,8%







Diskusia k článku

mamec
Žiadne pozitíva bryndze vyrobenej z nepasterizovaného mlieka neprevážia riziko nakazenia sa boreliozou, alebo encefalitídou.






 



TOPlist