V čom bol Paríž 2022 iný ako predchádzajúce ročníky?
Priniesol veľa zmien na svetovej vinárskej scéne, nové pohľady na víno, ktoré sa premietli aj do hodnotenia. No za najdôležitejšiu považujem skutočnosť, že po ochutnaní vína sa už nik neopýta: Čo je to Slovensko, kde je? Naopak, mnohí konštatujú: Čakali sme, že bude slovenské. To je pocta, uznanie aj rešpekt, ktorý si za posledné dve dekády vybojovali slovenskí vinohradníci a vinári v najprestížnejšej vinárskej súťaži sveta.
Dvanásť veľkých zlatých medailí, z toho päť za červené vína, jedna za šumivé, ktoré sa vklinilo medzi veľké šampanské vína, nehovoriac o bielych a prírodne sladkých vínach. O čom to hovorí?
O mimoriadnom úspechu, ale aj o veľkej zmene v myslení a prístupe našich vinohradníkov a vinárov k vínu. Pripomeniem, že veľké zlaté medaily boli vo Francúzsku udeľované historicky prvý raz a Slovensko ich vybojovalo v konkurencii 2 244 vín z celého sveta. Bola za tým práca expertnej komisie OIV, v ktorej spolu s ďalšími tromi kolegami zastupujem Svetovú federáciu veľkých medzinárodných súťaží vína a destilátov VINOFED. Nebolo to jednoduché. Francúzsko má striktnú vinársku legislatívu pamätajúcu na najmenšie detaily a prideľovanie veľkých zlatých medailí museli povoliť tamojšie úrady. Zmena je záväzná aj pre všetky súťaže VINOFED-u.
Vráťme sa k našim vínam. Čo je za nevídaným úspechom slovenských červených vín? Sami sme im dlho neverili už aj kvôli tomu, že naše vinice ležia na severnom okraji pestovania viniča.
Často sa v tejto súvislosti oprávnene spomínajú globálne klimatické zmeny. To, čo však v Paríži zarezonovalo, bola originalita vína, ktorá odráža prírodné podmienky, terroir, v symbióze s odrodami, so vzdelaním, s citom a umením vinohradníkov a vinárov. Francúzi majú určite väčšiu kolektívnu dedičnú skúsenosť. V slovenských medailových úspechoch, a nielen za červené vína, sú určite zúročené poznatky, ale aj inšpirácia nazbieraná z ciest a z práce vo svetových vinárstvach.
Pridajte ešte pár postrehov na margo červených vín.
Všimnime si ročníky, ktoré v Paríži zožali úspech. Podľa môjho názoru je ročník 2018 zatiaľ najlepším pre červené vína v mojej kariére, ale v niektorých regiónoch bol skvelý aj ročník 2017. Klimatické zmeny majú obrovský vplyv na kvalitu vína. Keď sa stretne dobrý ročník s tým, čo dokáže zúročiť vinár, vzniká výnimočné víno. Na Slovensku je Cabernet Sauvignon tretia najpestovanejšia modrá odroda. Ešte nedávno sme si mysleli, že bude odsúdená len na výrobu ružových vín. Ukazuje sa, že táto veľká odroda v dôsledku klimatických zmien nachádza svoj domov aj u nás. Štyri kabernety zo Slovenska si Francúzi všimli okamžite. Štýlom francúzske víno, ktoré získava novú, stredoeurópsku identitu. V Paríži súťažili skutočne veľké červené vína – jednak z Bordeaux, ale aj z Portugalska, z Talianska, z Nového sveta. A v tejto konkurencii Slovensko zásluhou Martina Pomfyho získalo aj cenu Prix VINOFED vo finálovom rozstrele najvyššie hodnotených červených vín v celej súťaži ! To je naozaj megaúspech.
Asi sa zhodneme, že nie je jedno, kto víno posudzuje. Kto degustoval v Paríži?
Znalci s medzinárodným kreditom, so skúsenosťami, prevažne enológovia. Ak sa vrátim k červenému vínu, vo finále hodnotil prezident Únie enológov Bordeaux či rešpektovaná španielska enologička svetoznámej značky Vega Sicilia. Ja som vo finále degustovala šumivé vína v komisii, kde hodnotil Fernando Gurucharri, prezident VINOFED-u, a tiež Regina Vanderlindeová, viceprezidentka OIV. Zdôraznila by som konsenzus v jednomyseľnom hodnotení vín vo finálových komisiách. Určite to hovorí o prísnych kritériách na výber degustátorov, čo jednoznačne prispieva k vysokej kvalitatívnej úrovni Vinalies.
Aký bol prvý ohlas na úspech slovenských vín?
Počas parížskej súťaže sa uskutočnil večer slovenských vín, snúbenie jedla a vína pre 130 degustátorov a VIP hostí, za účasti slovenského veľvyslanca vo Francúzsku Igora Slobodníka. Francúzske vínne mravy sú vycibrené, víno hrá veľkú rolu nielen v tvorbe HDP, ale aj pri reprezentácii štátu. O to viac nás teší, že vína, ktoré sme prezentovali, šumivé, biele, oranžové, červené, sladké, odrodové, cuvée, zo všetkých regiónov Slovenska, sa stretli s veľmi pozitívnym ohlasom. Je nespochybniteľné, že slovenské vína môžu smelo konkurovať svojou kvalitou svetovej špičke!
Slovensko v Paríži výborne reprezentovali aj vínne poháre. Odkiaľ?
Pred dvoma rokmi spoločnosť RONA Lednické Rovné na návrh Únie enológov Francúzska vyrobila špeciálny degustačný kalich s označením OenoXpert (450 ml, na všetky typy vína) vo vyhotovení ultralight (handmade by machine). Tento rok bola RONA partnerom Vinalies Internationales Paris a dodala tiež poháre na vodu Orbital.
Akou zmenou prešlo za posledných 33 rokov slovenské vinohradníctvo a vinárstvo?
Slovenské víno má za sebou veľmi protirečivé obdobie. Najväčšia pozitívna zmena je viditeľná na ľuďoch, ktorí sa upísali vínu. Porozumeli prírode, naučili sa pracovať s odrodami vo vinohrade a s vínami v pivnici. To, že im pomohlo počasie, je vynikajúce, akoby bonus prírody za to, že sa sami naučili robiť citlivejšie, bedlivejšie, počkať si na dozreté hrozno, neponáhľať sa, pracovať s vínom v pivnici odborne, ale zbytočne nezasahovať. V úspechu sa prelína úsilie viacerých vinárskych generácií od talentovaných mladých až po zrelých vinohradníkov a vinárov. Máme na čom stavať. Pravda, na pozadí úspechu vidno aj dramatický úpadok plôch. Francúzom nešlo do hlavy, ako mohla krajina s takým dobrým vínom prísť v priebehu troch posledných desaťročí o tisícky hektárov vinohradov.
Kde sú príčiny tohto poklesu?
Ťažko ich zhrnúť do jednej vety. V porovnaní s inými krajinami sme svedkami až nepochopiteľného nezáujmu štátu o poľnohospodárstvo ako také, čo sa premieta aj na stave vinohradníctva a vinárstva. Máme potenciál dopestovať si pre naše končiny typické plodiny, a to v špičkovej svetovej kvalite. Radšej však dovezieme dotované potraviny zo zahraničia, ktoré sa často predávajú v reťazcoch za ceny, ktoré reálne nepokryjú ani náklady na ich produkciu. Ich kvalita je často diskutabilná, ale rozhodne tvrdo konkurujú domácej výrobe a likvidujú poctivých slovenských producentov, začína sa to mäsom a končí sa to vínom.
Môže na prístupe k vínu niečo zmeniť taký veľký úspech, aký dosiahli vinári v Paríži?
O víne potrebujeme hovoriť v širších súvislostiach. Našinci už začínajú objavovať slovenské vína, aj preto, lebo majú úspechy zahraničí. Naučili sme sa piť lepšie vína, pretože ľudia sa dostali do sveta či už ako dovolenkári, alebo tam dlhšie žijú a pracujú. Vedia teda o víne viac, ale predsa len faktor ceny je na Slovensku veľmi silný. No každý, kto trochu ráta a pozná víno, vie že fľaša za 2,90 eura nemôže byť ukážkou kvality. Na Slovensku sa za takú cenu nedá vyrobiť kvalitné víno.
Roky hovoríme o zmene. Teraz sa navyše situácia skomplikovala vojnou, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine. Neskomplikuje to ešte viac pomery vo vinohradníctve a vinárstve?
Vždy, keď nám bolo najhoršie, vedeli sme chytiť rozum do hrsti. Naozaj prichádzajú neľahké časy. Naši rodičia hovorievali, čo je doma, to sa počíta. Máme možnosti dorábať nielen kvalitné muštové, ale aj stolové hrozno. Využime konečne prírodný potenciál, ktorý nám leží pri nohách. Paríž ukázal, že Slovensko má čo ponúknuť a vie sa pre dobrú vec – štátnu reprezentáciu – mobilizovať aj prostredníctvom vína. Začína sa to zdanlivými drobnosťami a vzájomnou ústretovosťou pri vybavovaní formalít súvisiacich s poslaním vína na súťaže. Tu oceňujem spoluprácu so Zväzom vinohradníkov a vinárov Slovenska. Potrebujeme dosiahnuť veľké porozumenie pre víno a vinohrady v celej spoločnosti najmä u tých, ktorí prostredníctvom štátu zodpovedajú za rozvoj krajiny, a to nielen hospodársky, ale aj ekologický a turistický. Žiadny iný poľnohospodársky produkt nedokáže pritiahnuť pozitívnu pozornosť tak ako víno.
Diskusia k článku