V jasličkách na slame leží malé pacholiatko na zime... Všetci sme pri ňom. Už po koľký raz tú atmosféru prichádzajúcich Vianoc preciťujeme. Kráčame po špičkách a žijeme v trasúcej sa pokore. Aj v Modre znejú zvony. Bim – bam. O piatej zádumčivé evanjelické, o polnoci zvučné katolícke.
A potom sa rozžiaria vianočné stromčeky. Žiaria i detské oči, rozbaľujú sa darčeky od Ježiška a sadá sa ku stolu. Maškrtí sa tradične. Vianočné oblátky s medom, orechmi, cesnakom. Kapustnica s údeným mäsom, niekde makové pupáky, inde domáca klobása s horčicou a chrenom. Nuž a ryba. Kresťanský symbol. Vo väčšine domácností vyprážaný kapor.
Tých, čo kapra „nemusia“, je menšina. Nikdy v živote som nemal vianočného kapra na tanieri. Nielenže ma nepustí rodinná tradícia, ale jednoducho mi nechutí. Rybu však na tanieri mať budem. A nie hocijakú. Urobím si lososa. Opražím ho na masle, po dve–tri minúty na každej strane, uložím na tanier, jemne posolím himalájskou soľou, pokvapkám brazílskou limetkou a zajedám kôprovo – kaparovým šalátikom.
Čerstvý kôpor je z Poľska, obrie kapary spoza Pyrenejí. Sú veľké ako čerešne a nakrájané na tenučké plátky. Je to lahoda, je to skvelé. V ústach mi chrumkajú biele hrianky a v pohári perlí náš mladučký sauvignon z honu Noviny. Vonia po šalvii a chutí dužinou vinohradníckych broskýň...
Štedrý večer sa prehupne cez polnoc. Prichádza Nativis Christi, Prvý sviatok vianočný. Radujme sa, veseľme sa...
V novom roku veľa pohody, zdravia a šťastia a nech slniečko svieti nielen na svahy s révou.
Iny kraj, iny mrav. U nas sa v kapustnici vari mesko aj klobásy, no jedia sa az po polnoci, zvyk je zvyk aj ked to nikto neprikazuje. Ľúbim lososa na vsetky spôsoby a dobre sa zapíja s martini a v nom zopár kapar. Všetkým, co tu nazrú nech su tie najkrajšie.