O víne:
Terasy? Pre vinohradníkov požehnanie aj kríž

Jozef Sedlák, Pravda, 24. novembra 2021     7 minút čítania

Vinohrady na terasách sú ozdobou krajiny. Akoby tu boli odnepamäti. Vypínajú sa nad brehmi Mosely, Rýna, Dunaja. Na Slovensku sa šplhajú neraz už ich torzá po úbočiach Malých Karpát nad Račou, Pezinkom či Modrou. Priam skvostné sú v Selešťanoch v Modrokamenskom vinohradníckom rajóne. Vinohradníci terasy milujú aj preklínajú.

vinohrad, terasy, Chateau Selešťany
Terasy nielenže ozvláštňujú krajinu, ale zároveň zastavujú eróziu, zadržiavajú vodu.
Autor:

Na seleštianskom Starom vrchu narátame dovedna 77 terás. Na Slovensku je to svojho druhu unikát, pomocou terás tu zdolávajú okolo sto metrov nadmorskej výšky. Vinohradník, vinár a ovocinár Gabriel Karlin revitalizuje opustené vinice od roku 2008. Za ten čas vybudoval vinohrady na 39 hektároch, k tomu pridajme ešte päť hektárov sadov. Rodí sa tu hrozno, aké úrodná rovina nikdy nemôže dať.

Roľník vedel, prečo s viničom dobýva svah s chudobnou vrstvou ornice. Pod ňou bolo minerálne bohatstvo zeme, nad ňou horúce slnko. Po jednom aj druhom túži pracovitý vinič. Za vodou ide do hĺbok, za energiou slnka do výšok. Aby sa na svahu dalo hýbať a búrky nesplavovali cennú prsť, vznikli terasy.

Jednou ranou dve muchy

Na Slovensku zažilo ich budovanie rozmach v minulom storočí. Podnet naň dalo vrtkavé počasie a staré vinice budované po spádnici. V lete roku 1967 splavila búrka z vinohradov nad Račou do centra obce a do záhrad nevídanú lávu kamenia a bahna. Bol to impulz, ktorým sa odštartovala nielen v Rači éra budovania terás, spomína Ján Krampl, vtedy mladý poľnohospodársky inžinier. Dnes vedie tento muž s ojedinelou, 63-ročnou, vinohradníckou skúsenosťou známu spoločnosť Villa Vino Rača.

Pod Kramplovou taktovkou takmer celú plochu vinohradov zrekonštruovali. Viac ako štvrtinu z 324 hektárov tvorili širokopásmové terasy. Len do odvodňovacích kanálov a šácht, zberajúcich a zadržiavajúcich vodu, bolo zainvestovaných 30 miliónov korún.

"Terasy zabili jednou ranou dve muchy. Na jednej strane ochránili územie Rače a Krasnian pred povodňami, na druhej priniesli jednoduchšie, efektívnejšie obrábanie vinohradov, bránili erózii pôdy a to nehovorím o panoráme, ktorú vytvorili tieto zelené schody strácajúce sa v náručí malokarpatského lesa,“ spomína Krampl. A dodá ešte jednu podstatnú poznámku. Štát oceňoval starostlivosť o terasy, ich pestovateľsko-krajinársky prínos príplatkom za dopestované hrozno. Za každý kilogram z terás dostávalo družstvo bonus k základnej cene 1,60 Kčs.

To, čo robia bohaté štáty únie, poznali aj stratégovia sebestačnosti.

Dnes namiesto motivácie vyvoláva starostlivosť o vinohrady na terasách komplikácie a nevôľu vinohradníkov. To, čo sa deje na Slovensku, nemá obdobu v Európe. Minulý rok ukazovali vinohradníci vtedajšiemu ministrovi Jánovi Mičovskému terasy v malokarpatských Doľanoch. Keď sa tamojší vinohradník Jozef Mikuš, ktorý obnovil 160 hektárov vinohradov, pustil do čistenia samonáletom poškodených terás, naparili mu pokutu. Mal čo robiť, aby sa jej zbavil.

Skús územiu, ktoré ti leží na srdci, urobiť dobre, a dajú ti po nose.

Taká je aj skúsenosť seleštianskeho vinohradníka Gaba Karlina. Zahľaďte sa na titulku prílohy Pravda VÍNO. To nie je záber z Nemecka ani zo Švajčiarska, ale zo Seleštian na Slovensku. Tak vyzerá ukážkovo obrábaný vinohrad na terasách. A čo za to?

Titulná fotografia prílohy Pravda VÍNO.
Titulná fotografia prílohy Pravda VÍNO.
Autor: Chateau Selešťany

Neopakovateľné Slovensko

Ako to chodí v praxi, vysvetľuje riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Jaroslava Kaňuchová-Pátková. Slovenskí úradníci rozdeľujúci dotácie nepovažujú vinice na terasách za jeden vinohrad, ale každú terasu rozdelia na samostatnú plochu. Tá veľakrát nespĺňa základnú podmienku, aby bola veľká aspoň 0,3 ha, a tak na ňu nemožno získať ani základnú dotáciu – priamu platbu na plochu, ani ďalšie na obhospodarovanie vinohradov integrovanou alebo ekologickou produkciou.

Ak aj rozdelená terasa spĺňa požiadavku minimálnej plochy, prichádza, ako opisuje riaditeľka zväzu, ďalší problém – krátenie dotácie kvôli obslužnej ploche. Kým v iných krajinách EÚ považujú obslužné plochy terás za krajinotvorné prvky a podporujú ich, vrátane úvratí, kde sa otáčajú stroje. Slovensko nie. Je pápežskejšie ako Brusel.

Výsadba, ale aj údržba vinohradov na terasách, kde je logicky o 30 percent menší počet krov, ako by bol na rovnakej ploche na rovine, je finančne aj fyzicky náročná. Terasové stupne treba spevniť pred eróziou – buď vymurovaním, alebo zatrávnením – a každoročne sa treba o ne starať. Bez akejkoľvek podpory. Terasy pritom nielenže ozvláštňujú krajinu, ale zároveň zastavujú eróziu, zadržiavajú vodu, sú ekologickým stabilizátorom krajiny. Rastú tam vzácne rastliny, ktorých nektár zbierajú včely, a hniezdia tam vzácne vtáky. V Selešťanoch včelárik zlatý.

Čo chcú vinohradníci? Dotovať terasy ako jednu plochu. "Nie raz som žiadal kompetentných o zmenu prístupu k terasám. Očakával som, že budú nápomocní v úsilí vinohradníkov premeniť Slovensko na kvitnúcu záhradu, ale bez odozvy,“ rekapituluje svoje skúsenosti Gabriel Karlin. Nečudo, že vinohradníci veľmi zvažujú, či má vôbec zmysel pokračovať v obhospodarovaní vinohradov na terasách za podmienok, aké vládnu na Slovensku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:





Diskusia k článku


Zaujímavé video z archívu TV Varecha







TOPlist